SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 497/2014-34
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcovLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť
, zastúpenej advokátkou JUDr. Teréziou Kudla, Hradská 20, Bratislava, vo vecinamietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti vprimeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 253/2004, za účastiOkresného súdu Čadca, a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 253/2004p o r u š e n é b o l i.
2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.10 C 253/2004 konal bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovomšesťtisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právnehozastúpenia v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov)na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Terézie Kudla, Hradská 20, Bratislava, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2014doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),zastúpenej advokátkou JUDr. Teréziou Kudla, Hradská 20, Bratislava, vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednaniejej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalejlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 253/2004 o určeniespoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:„15. 10. 2004 bol prijatý OS Čadca návrh na vydanie predbežného opatrenia spolu s kolkom v hodnote 500,- Sk od sťažovateľky na začatie konania o zákaze prevodu a prechodu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam pod sp. zn. 13 C/232/2004 a pridelený sudcovi.
15. 11. 2004 súd návrh zamietol s odôvodnením, že sťažovateľka údajne nešpecifikovala a dôkazmi nepodložila, čo má byť reálnou hrozbou, že má prísť o svoj majetok.
6. 12. 2004 podala sťažovateľka proti uzneseniu odvolanie. 31. 1. 2006 na základe výzvy súdu doručila sťažovateľka kolok v hodnote 500,- Sk za odvolanie a odoslala doplnenie odvolania o novozistené fakty.
17. 5. 2006 žiadala sťažovateľka OS Čadca, aby ju informoval, prečo nebolo jej odvolanie do uvedeného dátumu predložené odvolaciemu súdu...
9. 11. 2004 odoslala sťažovateľka na adresu OS Čadca žalobný návrh o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v Kysuckom Novom Meste...
Na základe uznesenia súdu zo 14. 1. 2005 a po osobnej návšteve sťažovateľky na súde odoslala súdu odstránenie chýb podania 7. 3. 2005 s potrebnými prílohami.“
Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že svoj pôvodný návrh doplnila 15. decembra2005 a 21. mája 2006. Okresný súd pridelil 9. júna 2006 jej vec novému zákonnémusudcovi.
V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka uvádza prehľad úkonov okresného súduv rokoch 2007 a 2008. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že Okresný súd Žilina sa obrátil16. apríla 2009 na okresný súd so žiadosťou o oznámenie aktuálneho stavu konania vo vecisťažovateľky sp. zn. 10 C 253/2004, resp. o zapožičanie spisu v tejto veci do septembra2009 na účely jeho vyhodnotenia vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu Okresného súduŽilina pod sp. zn. 4 C 158/2005.
Ďalej sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „1. júla 2009... sa obrátila na predsedu OS Čadca so žiadosťou o vysvetlenie, prečo súd vo veci 10 C 253/2004 riadne nekoná“.Sťažovateľke bola 30. júla 2009 doručená odpoveď predsedu okresného súduz 21. júla 2009, v ktorej sa uvádza, že „sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná“.Po doplnení podania sťažovateľkou okresný súd nariadil pojednávaniena 9. november 2010, „ktoré bolo zamerané na vypočutie sťažovateľky samotnej a sudca jej navrhol, aby si podala žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a priznanie advokáta na ochranu svojich práv“, čo sťažovateľka urobila a 22. novembra 2010 „... navrhla súdu, aby k tejto sp. značke pripojil spis 13 C 232/2004, ktorý sa týkal jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia...“.
Po viac ako troch rokoch bola vec nanovo pridelená ďalšej zákonnej sudkynia okresný súd 19. februára 2014 vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k tomu, či trvána návrhu na oslobodenie od poplatkov a ustanovenie advokáta.
Sťažovateľka 5. marca 2014 okresnému súdu oznámila, že trvá na svojom návrhuz 22. novembra 2010, a súčasne doručila predsedovi okresného súdu ďalšiu sťažnosťna prieťahy v konaní, resp. na nečinnosť okresného súdu v trvaní viac ako troch rokov.Predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľky z 26. mája 2014 opätovnekonštatoval, že jej sťažnosť je dôvodná.
Sťažovateľka ďalej uvádza, že „našla v spise OS Žilina k sp. zn. 4 C 158/2005 písomnosť odoslanú z OS Čadca, datovanú 12. 2. 2014, doručenú 20. 2. 2014, ktorou sa OS Čadca dožaduje oznámenia, či bolo vo veci 4 C 158/2005 konanie už právoplatne skončené a v prípade ukončenia veci o zaslanie rozhodnutia...
Z uvedeného sa javí, že nekonanie vo veci na OS Čadca vo veci 10 C/253/2004 od 22. 11. 2010 až do 12. 2. 2014 je účelové s vyčkávaním na to, či OS Žilina vec zastaví pre údajnú nespôsobilosť sťažovateľky na právne úkony, ako ukazujú kroky OS Žilina v 4 C 158/2005, ktorý sa v súčasnosti dožaduje od znalca vyjadrenia, či bola spôsobilá podať v r. 2005 a 2006 žalobné návrhy a či chápe zmysel konania pred súdom, pričom toto opiera o posudky znalcov v trestnej veci vedenej proti sťažovateľke na OS LM, aj keď títo znalci mali posudzovať sťažovateľkin stav v inom období a vo vzťahu k inej veci, aby mohol vydať rovnaké rozhodnutie.
Sťažovateľka uvádza, že žalobný návrh na OS Žilina pre vyslovenie absolútnej neplatnosti zmluvy a Dohody nemá priamu súvislosť v merite veci s vecou na OS Čadca, a preto rozhodnutie vo veci na OS Žilina nemôže byť rozhodujúcim na rozhodnutie vo veci určenia vlastníckeho práva.
Aj vo vyjadrení KP Žilina 3 KPt 336/12-7 z 9. 5. 2013 sa uvádza, že posudky znalcov, ktoré OS Žilina dáva do pozornosti znalcovi sa viažu na inú dobu a na iné skutočnosti. Sťažovateľka zdôrazňuje, že prieťahy v konaní neboli zapríčinené jej osobou, pretože vždy včas v určenej lehote reagovala na výzvy súdu.
Poukazuje na to, že prieťahy v konaní na OS Čadca boli konštatované nie po prvý raz, ako preukazuje prílohami k sťažnosti.“.
Sťažovateľka na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnostina ďalšie konanie takto rozhodol:
„Základné práva sťažovateľky v konaní na OS Čadca pod sp. zn. 10 C/253/2004 bolo Okresným súdom Čadca porušené.
Ústavný súd SR prikazuje OS Čadca vo veci konať plynulo a bez prieťahov o predmete žaloby.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke náhradu trov povinného právneho zastúpenia pred Ústavným súdom, ktoré je OS Čadca povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia v stanovenej lehote.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke ako spravodlivé finančné zadosťučinenie 20.000,- Eur, ktoré je OS Čadca povinný zaplatiť sťažovateľke po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia v stanovenej lehote.“
Ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť prijal uznesenímč. k. II. ÚS 497/2014-14 z 22. augusta 2014 na ďalšie konanie.
Ústavný súd vyzval 16. januára 2015 predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrilak prijatej sťažnosti, ako aj k ústnemu pojednávaniu vo veci prijatej sťažnosti.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnostiz 30. januára 2015 (Spr 118/15), ktoré bolo doručené ústavnému súdu 3. februára 2015,uviedla: „Po preštudovaní spisového materiálu konštatujem, že vo veci boli spôsobené zbytočné prieťahy v konaní. Návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bol podaný dňa 11. 11. 2004 a vec do dnešného dňa nie je právoplatne skončená.“Predsedníčka okresného súdu súčasne oznámila ústavnému súdu, že súhlasí s tým,aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania prijatej sťažnosti, pretože od nehonemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Ústavný súd vyzval 4. februára 2015 aj právnu zástupkyňu sťažovateľky,aby sa vyjadrila k stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia verejnéhopojednávania. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom podaní zo 16. februára 2015(doručenom ústavnému súdu 20. februára 2015) okrem iného uviedla:
„Na základe žiadosti Ústavného súdu SR... oznamujem..., že súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu vyššie menovanej sťažovateľky, nakoľko aj s ohľadom na jednoznačné stanovisko porušovateľa – Okresného súdu v Čadci, ktorý uznal zbytočné prieťahy, som toho názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“
Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania v danejveci, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšieobjasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktoréhokaždý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehoteprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojejustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osobadomáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnomkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konaniaobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vetyOSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhovtak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia,aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšiavýznamná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávaniemôže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanieodročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať novépojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS/272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorýmisú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdnehokonania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povahaprerokúvanej veci.
1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na určenievlastníckeho práva k nehnuteľnosti z 11. novembra 2004. Podľa názoru ústavného súduide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a nieje právne zložitá. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, podľa názoru ústavného súdu napriekôsmim účastníkom konania na strane odporcu nemožno hovoriť o takej zložitosti veci,ktorou by bolo možné odôvodniť doterajší neprimeraný čas konania okresného súdu,a to viac ako desať rokov, pričom okresný súd stále nerozhodol vo veci samej.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočnýchprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky namietanéhosúdneho konania v procesnom postavení žalobkyne. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu,ako aj z predloženého spisu vyplýva, že sťažovateľka včas reagovala na výzvy okresnéhosúdu súvisiace s predmetným konaním. Ústavný súd zastáva názor, že správaniesťažovateľky v napadnutom konaní zásadne nemalo vplyv na doterajšiu dĺžku konania.Na druhej strane svojimi procesnými úkonmi (rozhodovanie o opravných prostriedkoch,opakované doplnenia podania, rozhodovanie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkova žiadosť o ustanovenie advokáta) ovplyvnilo čiastočne priebeh konania a čas, ktorýbol potrebný na vysporiadanie sa s nimi, nesmie ísť na vrub okresnému súdu. Tátoskutočnosť však neospravedlňuje doterajšiu dĺžku namietaného konania.
3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní došlok zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.
Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedníčky okresného súduústavný súd zistil, že okresnému súdu bol návrh sťažovateľky na začatie konaniaz 11. novembra 2004. Po výzve na odstránenie chýb podania a doplnení príloh okresnýsúd odmietol podanie sťažovateľky uznesením č. k. 10 C 253/2004-33 zo 7. apríla 2005s odôvodnením, že „nedostatočne špecifikovala, čo je predmetom sporu a riadne nevymedzila okruh účastníkov konania na strane odporcu“. Sťažovateľka podala protitomuto rozhodnutiu odvolanie.
Krajský súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu uznesenímsp. zn. 23 Co 268/05 z 24. júna 2005, pričom uviedol, že pokiaľ ide o „nedostatočné[ho]označenia okruhu účastníkov na strane odporcu, krajský súd považuje za potrebné dodať, že sa nejedná o vadu návrhu v zmysle § 43 O. s. p., ale o nedostatok pasívnej legitimácie účastníkov v spore“, s ktorým „... Občiansky súdny poriadok spája procesný následok odlišný od postupu v zmysle ustanovenia § 43 O. s. p.“. Preto krajský súd napadnutéuznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (spis bol doručenýokresnému súdu 13. septembra 2005).
V ďalšom priebehu konania v rokoch 2007 – 2008 okresný súd komunikovals odporcami v konaní, resp. skúmal podmienky konania. Okresný súd v roku 2009 vyhovelžiadosti Okresného súdu Žilina o zapožičanie súdneho spisu vo veci sp. zn. 10 C 253/2004na účely jeho vyhodnotenia vo vzťahu ku konaniu vedenému pod sp. zn. 4 C 158/2005na Okresnom súde Žilina (do septembra 2009). Po doplnení návrhu sťažovateľky okresnýsúd nariadil pojednávanie vo veci, ktoré sa uskutočnilo 9. novembra 2009 a ktoré bolozamerané na výsluch sťažovateľky.
Okresný súd bol v období rokov 2009 – 2014 prakticky nečinný, keď konaliba o návrhu sťažovateľky na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Ústavný súd nemohol v tejto súvislosti akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrenípredsedníčky okresného súdu, že „V období od 14. 08. 2013 do 05. 05. 2014 síce nebol vo veci uskutočnený žiadny procesný úkon, avšak z objektívnych dôvodov, so zreteľom na nadmernú zaťaženosť sudcov občianskoprávneho úseku a vysoký počet pridelených vecí.“. V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru(napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štátmusí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôžev čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalší počet pracovníkov na súde,ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byťdôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovv konaní a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konaniespôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale ajjeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedieefektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase(m. m. napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. IV. ÚS 260/04,IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010) dospel k záveru, že je z ústavnoprávnehohľadiska neprijateľné, aby právna neistota v konaní pred všeobecným súdom nebolaodstránená ani po viac ako desiatich rokoch od jeho začatia. Počas tohto obdobia okresnýsúd nariadil iba jedno pojednávanie vo veci v roku 2010, a preto, vychádzajúcpredovšetkým zo samotnej doterajšej dĺžky napadnutého konania, ale aj z jeho doterajšiehopriebehu a s poukazom na nečinnosť a neefektívnu činnosť okresného súdu, ústavný súduzavrel, že v namietanom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 10 C 253/2004bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 dohovoru.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osobypodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatreniealebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznaťtomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd prikázalokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 253/2004 konal bez zbytočnýchprieťahov.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Sťažovateľka žiada aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume20 000 €, pričom „je presvedčená o tom, že iba vyslovenie porušenia práva nemôže byť dostačujúcim zadosťučinením, najmä ak OS Čadca nedokázal za 3 roky rozhodnúť ani o jej návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov a žiadosti o určenie advokáta.
Sťažovateľka je už 10 rokov vystavená právnej neistote, pričom jej vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo si medzitým už prisvojili cez rôzne prevody iné osoby a je otázne, či sa vôbec do konca života s prihliadnutím na jej vek domôže svojich práv.
Náročnosť dokazovania v tejto veci sa stále stupňuje a ochraňovať svoje práva, nemôže bez podpory odborníka z oblasti práva, pretože pri nezákonných prevodoch, ku ktorým prišlo v minulosti, sú veci pri dokazovaní pre ňu zložité.
Je postihnutá ochorením CFIDS, osteoporózou a tendofibromyalgiou a stresové stavy, ktoré zažíva, zhoršujú jej zdravotný stav. Pre množstvo opakujúcich sa zdravotných problémov, ako aj pre vek nie je možné, aby si privyrobila k dôchodku vlastnou prácou. Jej zdravotný stav v súčasnosti sa zhoršil a je liečená na neurológii... Sťažovateľka je osamelo žijúcou dôchodkyňou, ktorej výška dôchodku – 364,40 € – nedosahuje ani výšku priemernú.
Sťažovateľka musí z uvedenej sumy uhrádzať náklady na podania – súdne poplatky, fotokópie, poštovné, papier, obálky, cestovné, telefonáty, občasné právne rady a literatúru, pričom to ide na úkor jej základných životných potrieb.
Priznané spravodlivé zadosťučinenie by bolo len čiastočnou kompenzáciou nákladov, ktoré doteraz vynaložila a bude musieť vynaložiť na ochranu svojich vlastníckych práv a kompenzáciou za doteraz vynaloženú energiu, ktorú investovala na ochranu svojich práv garantovaných Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ĽPZS.“.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúcehoporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.10 C 253/2004 o návrhu sťažovateľky z 8. apríla 2004 približne trinásť a pol roka, berúcdo úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo vecisťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súdpovažoval priznanie sumy 6 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoréjej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkouJUDr. Teréziou Kudla. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môžev odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorémuúčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernejmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorábola 804 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpeniaa spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len„vyhláška“) vykonané v roku 2014, a to za každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €,čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu275,94 €. Za tretí úkon úhradu trov konania sťažovateľke nepriznal, pretože podľa jehonázoru tento úkon neprispel k ďalšiemu objasneniu veci.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. marca 2015