znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 497/2012-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu   Sergeja   Kohuta prerokoval   prijatú   sťažnosť   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   zastúpenej Advokátskou kanceláriou WERNER & Co. s. r. o., Stromová 54/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 38   ods.   1   Listiny   základných   práv   a   slobôd   v   konaní   vedenom   Krajským   súdom v Bratislave pod sp. zn. 3 NcC 19/2011 a takto

r o z h o d o l :

Konanie   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. II. ÚS 497/2012-18 z 8. novembra 2012 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   čl.   38   ods.   1   Listiny základných   práv   a   slobôd   (ďalej   len   „listina“)   v konaní   vedenom   Krajským   súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 3 NcC 19/2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že Okresnému súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) bola 19.   júla   2010   doručená   žaloba   o   zrušenie   rozsudku   Stáleho   rozhodcovského   súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 04669/10 z 10. júna 2010. Žalobca F. M. (ďalej len „žalobca“) sa domáhal voči sťažovateľke ako žalovanej zrušenia uvedeného rozsudku   v   zmysle   ustanovenia   §   40   ods.   1   písm.   c)   a j)   zákona   č. 244/2002   Z.   z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Konanie bolo na okresnom súde vedené pod sp. zn. 7 C 130/2010. Okresný súd v zmysle ustanovenia § 88 ods. 2 poslednej vety v spojení s ustanovením § 105 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku vec postúpil Okresnému súdu Bratislava IV. O postúpení veci informoval sťažovateľku prípisom zo 7. septembra 2010. Okresný súd Bratislava IV s postúpením   veci   nesúhlasil   a   predložil   ju   na   rozhodnutie   krajskému   súdu   ako nadriadenému súdu, a to v zmysle ustanovenia § 105 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Uznesením krajského súdu č. k. 3 NcC 19/2011-46 z 25. augusta 2011 bolo rozhodnuté, že na   konanie   je   miestne   príslušný   okresný   súd.   Uznesenie   bolo   sťažovateľke   doručené 20. septembra 2011 (podľa zistenia ústavného súdu po rozhodnutí krajského súdu bola vec na okresnom súde ďalej vedená pod sp. zn. 7 C 449/2011).

Podľa   názoru   sťažovateľky   došlo   k   porušeniu   označených   práv   podľa   ústavy a listiny. Krajský súd nepoužil ustanovenie § 88 ods. 2 poslednej vety Občianskeho súdneho poriadku, ale s poukazom na európske právo [smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica rady“)] určil, že na prerokovanie veci je príslušný okresný súd, a to v zmysle ustanovenia § 87 písm. f) Občianskeho   súdneho   poriadku.   V   zmysle   ustanovenia   §   88   ods.   2   poslednej   vety Občianskeho súdneho poriadku na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Naproti tomu v zmysle ustanovenia § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Predmetom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku však nie je spor, ktorý by sa týkal vzniku, zmien alebo zániku (platnosti) spotrebiteľskej zmluvy,   ani   spor   podľa   §   53   ods.   6   Občianskeho   zákonníka,   a   preto   výlučne   miestne príslušným súdom je súd, v obvode ktorého sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Krajský   súd   preto   nerozhodoval   na základe   relevantnej   právnej   normy   a   uznesenie nesprávne odôvodnil.

Sťažovateľka   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených   článkov   ústavy   a   listiny   v   konaní   vedenom   krajským   súdom   pod   sp.   zn. 3 NcC 19/2011, s tým, aby bolo uznesenie krajského súdu z 25. augusta 2011 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Požaduje tiež náhradu trov právneho zastúpenia advokátom.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   7   C   449/2011 z 29. januára 2013 bolo konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe žaloby žalobcu zastavené z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. marca 2013.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Potom, ako ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 497/2012-18 z 8. novembra 2012 prijal sťažnosť na ďalšie konanie, došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby, ktorou sa domáhal   zrušenia   rozhodcovského   rozsudku.   Znamená   to,   že   súdny   spor,   ktorého   sa napádané   uznesenie   krajského   súdu   o   miestnej   príslušnosti   týkalo,   sa   už   medzičasom právoplatne skončil. Preto otázka správnosti či nesprávnosti posúdenia miestnej príslušnosti zo strany krajského súdu stratila akýkoľvek význam. Vyriešenie sporu o miestnu príslušnosť má totiž spravidla zmysel iba vo vzťahu voči konaniu, ktoré ešte prebieha.

Možno uzavrieť, že spor vo veci samej, a tým aj spor o miestnu príslušnosť prestali existovať, a preto ústavný súd už nemá v tejto veci o čom rozhodovať.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2014