SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 497/2010-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. V., B., zastúpeného advokátom Mgr. J. P., B., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-497/OEK-B3-2010 a rozhodnutím z 18. júna 2010 a rozhodnutím Okresnej prokuratúry B. č. k. 1 Pn 364/10-6 z 28. júla 2010 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. M. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra 2010 doručená sťažnosť Ing. M. V., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-497/OEK-B3-2010 a rozhodnutím z 18. júna 2010 a rozhodnutím Okresnej prokuratúry B. (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pn 364/10-6 z 28. júla 2010.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ písomným podaním z 15. mája 2010 podal podnet na začatie trestného stíhania pre podozrenie, že konkrétnymi osobami boli spáchané trestné činy, v dôsledku čoho mu vznikla značná škoda. K oznámeniu priložil aj dôkazy svedčiace o spáchaní trestného činu. Vyšetrovateľ Policajného zboru trestné oznámenie odmietol s odôvodnením, že nebol naplnený úmysel k spáchaniu trestného činu. Toto rozhodnutie napadol sťažnosťou, okresná prokuratúra však sťažnosť zamietla ako nedôvodnú s odôvodnením, že z predložených materiálov podávateľa nedospela k záveru, že bola naplnená skutková podstata trestného činu. Tieto rozhodnutia považuje sťažovateľ za také, ktoré sú v rozpore so zákonom, s odôvodnením, že išlo o nekonformný výklad právnych noriem uvedených orgánov, v dôsledku čoho došlo aj k nesprávnemu právnemu záveru. Rozoberá skutkové okolnosti prípadu, výklad príslušných ustanovení Trestného priadku, pre ktoré malo byť vznesené obvinenie a začaté trestné konanie proti konkrétnym osobám, zaoberá sa aj pojmom úmyselného konania a jeho výkladu. Žiada, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:
„1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v B. v konaní vedenom pod ČVS: ORP- 497/OEK-B3-2010 a Okresná prokuratúra B. v konaní sp. zn.: 1 Pn 364/10-6 porušili základné právo Ing. M. V. na ochranu práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v B. zo dňa 18.6.2010 ČVS: ORP-497/OEK-B3-2010 a Uznesenie Okresnej prokuratúry B. zo dňa 28.7.2010 sp. zn. 1 Pn 364/10-6 sa zrušuje a vec sa vracia na nové konanie a rozhodnutie.
3. Ing. M. V. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktorú sú Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v B. (tak ako to bude uvedené v písomnom vyhotovení nálezu) a Okresná prokuratúra B. (tak ako to bude uvedené v písomnom vyhotovení nálezu) povinné vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Mgr. J. P. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie, že rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. a okresnej prokuratúry, tak ako ich označil sťažovateľ, došlo k porušeniu jeho základného práva na inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Ústavný súd už vo svojej judikatúre opakovane vyslovil, že právo fyzickej, resp. právnickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (II. ÚS 42/00). Tieto závery je možné v danom prípade vzťahovať aj na oznamovateľa v trestnom konaní, teda na sťažovateľa.
Ani z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená na „trestnom obvinení“ inej osoby) poškodenému nevyplýva v trestnom konaní právo na začatie a vedenie trestného stíhania proti niekomu (mutatis mutandis rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napr. v prípade Helmers v. Švédsko – rozsudok pléna z 29. októbra 1991, sťažnosť č. 1826/85, séria A, č. 212-A, ods. 29, v prípade Perezová v. Francúzsko – rozsudok Veľkej komory z 12. februára 2004, sťažnosť č. 47287/99, ods. 70, 71, ECHR 200-1).
Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že sťažovateľ sa môže domáhať svojich práv inými právnymi prostriedkami s využitím oprávnení daných mu aj zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd o odmietnutí sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2010