znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 497/2010-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. V., B., zastúpeného advokátom Mgr. J. P., B., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. v konaní vedenom pod sp. zn.   ČVS:   ORP-497/OEK-B3-2010   a   rozhodnutím   z   18.   júna   2010   a rozhodnutím Okresnej prokuratúry B. č. k. 1 Pn 364/10-6 z 28. júla 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. V.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. septembra 2010   doručená   sťažnosť   Ing.   M.   V.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. v konaní vedenom pod sp. zn.   ČVS:   ORP-497/OEK-B3-2010   a   rozhodnutím   z   18.   júna   2010   a rozhodnutím Okresnej prokuratúry B. (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pn 364/10-6 z 28. júla 2010.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ písomným podaním z 15. mája 2010 podal podnet na začatie trestného stíhania pre podozrenie, že konkrétnymi osobami boli spáchané trestné činy, v dôsledku čoho mu vznikla značná škoda. K oznámeniu priložil aj dôkazy svedčiace   o   spáchaní trestného   činu. Vyšetrovateľ Policajného zboru   trestné   oznámenie odmietol   s odôvodnením,   že   nebol   naplnený   úmysel   k   spáchaniu   trestného   činu.   Toto rozhodnutie   napadol   sťažnosťou,   okresná   prokuratúra   však   sťažnosť   zamietla   ako nedôvodnú s odôvodnením, že z predložených materiálov podávateľa nedospela k záveru, že bola naplnená skutková podstata trestného činu. Tieto rozhodnutia považuje sťažovateľ za také, ktoré sú v rozpore so zákonom, s odôvodnením, že išlo o nekonformný výklad právnych noriem uvedených orgánov, v dôsledku čoho došlo aj k nesprávnemu právnemu záveru.   Rozoberá   skutkové   okolnosti   prípadu,   výklad   príslušných   ustanovení   Trestného priadku, pre ktoré malo byť vznesené obvinenie a začaté trestné konanie proti konkrétnym osobám, zaoberá sa aj pojmom úmyselného konania a jeho výkladu. Žiada, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v B. v konaní vedenom pod ČVS: ORP- 497/OEK-B3-2010   a   Okresná   prokuratúra   B.   v   konaní   sp.   zn.:   1 Pn 364/10-6   porušili základné právo Ing. M. V. na ochranu práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v B. zo dňa 18.6.2010 ČVS: ORP-497/OEK-B3-2010 a Uznesenie Okresnej prokuratúry B. zo dňa 28.7.2010 sp. zn. 1 Pn 364/10-6 sa zrušuje a vec sa vracia na nové konanie a rozhodnutie.

3.   Ing.   M.   V.   sa   priznáva   náhrada   trov   právneho   zastúpenia,   ktorú   sú   Okresné riaditeľstvo   Policajného   zboru   v B.   (tak   ako   to   bude   uvedené   v písomnom   vyhotovení nálezu) a Okresná prokuratúra B. (tak ako to bude uvedené v písomnom vyhotovení nálezu) povinné   vyplatiť   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   Mgr.   J.   P.   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie, že rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. a okresnej prokuratúry, tak ako ich označil sťažovateľ, došlo k porušeniu jeho základného práva na inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd už vo svojej judikatúre opakovane vyslovil, že právo fyzickej, resp. právnickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (II. ÚS 42/00). Tieto závery je možné v danom prípade vzťahovať aj na oznamovateľa v trestnom konaní, teda na sťažovateľa.

Ani z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť   založená   na   „trestnom   obvinení“   inej   osoby)   poškodenému   nevyplýva v trestnom konaní právo na začatie a vedenie trestného stíhania proti niekomu (mutatis mutandis   rozhodnutia   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   napr.   v   prípade   Helmers v. Švédsko – rozsudok pléna z 29. októbra 1991, sťažnosť č. 1826/85, séria A, č. 212-A, ods. 29, v prípade Perezová v. Francúzsko – rozsudok Veľkej komory z 12. februára 2004, sťažnosť č. 47287/99, ods. 70, 71, ECHR 200-1).

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že sťažovateľ sa môže domáhať svojich práv   inými   právnymi   prostriedkami   s   využitím   oprávnení   daných   mu   aj   zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   o   odmietnutí   sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2010