znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 496/2010-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. C. a Ing. E. C., obaja bytom B., zastúpených advokátom   JUDr.   O.   Š.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 528/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. M. C. a Ing. E. C.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra 2010 doručená sťažnosť Mgr. M. C. a Ing. E. C. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 528/99.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli: „Na Okresnom súde Bratislava V bolo vedené súdne konanie - sp. zn. 8C 528/99 v právnej veci navrhovateľa: Ing. J. J., B. proti odporcom: 1) Mgr. M. C., B., 2) Ing. E. C., B. o zaplatenie 677.390,90 Sk s príslušenstvom.

Návrh na začatie konania v predmetnej veci bol na Okresný súd Bratislava V podaný dňa 15.12.1999.“

Sťažovatelia ďalej v sťažnosti popísali priebeh konania v období, ktoré ústavný súd už posudzoval v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 395/06 z 27. marca 2007, a pokračovali takto:«Dňa   13.12.2006   bol   Okresnému   súdu   Bratislava   V   doručený   znalecký   posudok č. 4/2006 zo dňa 30.11.2006 vypracovaný znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác Doc. Ing. M. B., PhD....

Sťažovatelia, po doručení výzvy na vyjadrenie, sa... vyjadrili k znaleckému posudku č. 4/2006 písomným podaním zo dňa 16.04.2007, v ktorom žiadali súd, aby vypracovaný znalecký   posudok   v   konaní   ako   dôkaz   odmietol,   nakoľko   znalec   nespracovala   znalecký posudok v súlade so svojimi povinnosťami a nezodpovedala na otázky položené súdom, pričom takto spracovaný znalecký posudok je pre účely konania z pohľadu objektívnych odpovedí na súdom preskúmavanú vec bez právneho významu.

Na 19.03.2008 bolo Okresným súdom Bratislava V vytýčené pojednávanie. Na tomto pojednávaní Okresný súd Bratislava V rozhodol vo veci samej.

Proti   rozsudku   vo   veci   zo   dňa   19.03.2008   podali   sťažovatelia   prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie podaním zo dňa 21.04.2008.

Výzvou   Okresného   súdu   Bratislava   V   zo   dňa   29.05.2008,   ktorá   bola   doručená právnemu zástupcovi sťažovateľov dňa 02.06.2008 boli sťažovatelia vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Krajský   súd   v   Bratislave   vytýčil   v   predmetnej   veci   pojednávanie   na   01.10.2009. Krajský súd na pojednávaní rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po   rozhodnutí   Krajského   súdu   v   Bratislave   sa   na   Okresnom   súde   Bratislava V v predmetnej veci konali tri pojednávania v dňoch 07.04.2010, 21.05.2010 a 23.06.2010. Na pojednávaní dňa 23.06.2010 Okresný súd Bratislava V rozhodol vo veci samej. Návrh navrhovateľa zamietol o zaplatenie istiny 14.128.36 € spolu s 6 % úrokom z omeškania od 08.11.2005   zamietol.   Rozsudok   v   časti   zaplatenia   istiny   s   príslušenstvom   nadobudol právoplatnosť dňa 08.07.2010....

Okresný súd Bratislava V svojim nekonaním, výsledkom ktorého bol takmer 11 rokov trvajúci spor, porušil nielen právo sťažovateľov zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ale zároveň konal aj v rozpore so základnými princípmi konania, akými sú hospodárnosť a rýchlosť konania v zmysle § 6 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého „v konaní postupuje súd   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania   tak,   aby   ochrana   práv   bola   rýchla a účinná.“ Taktiež nerešpektoval § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého, „len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.“

Zo strany Okresného súdu Bratislava V došlo vyššie uvedeným postupom k porušeniu práva sťažovateľov na prejednanie predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd....

V zmysle vyššie uvedeného máme za to, že postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní sp. zn. 8C 528/99 došlo neprimeranému predlžovaniu sporu, keď vec bez zavinenia účastníkmi konania bola právoplatné rozhodnutá po takmer jedenástich rokoch, pričom vec bola prejednávaná na dvoch stupňoch konania....

Sťažovatelia   sú   si   vedomí   existencie   a   účinnosti   zákona   č.   514/2003   Z.   z. o zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a   o   zmene   niektorých zákonov, avšak vychádzajú z názoru ústavného súdu, podľa ktorého o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky súdom, naďalej rozhoduje len Ústavný súd Slovenskej republiky (III.ÚS 122/05- 8).

Sťažovatelia považujú preto svoju sťažnosť za prípustnú a obracajú sa s ňou na Ústavný súd Slovenskej republiky....

Vychádzajúc   zo   zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské práva,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, žiadame vzhľadom dĺžku konania zapríčinenú nečinnosťou   Okresného   súdu   Bratislava   V   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie vo výške 7.000.- €.»

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní sp. zn. 8C 528/99 v právnej veci navrhovateľa: Ing. J. J., B. proti odporcom: 1) Mgr. M. C., B., 2) Ing. E. C., B. o zaplatenie 677.390,90 Sk s príslušenstvom, bolo porušené základné právo sťažovateľov na prejednanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľom sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7.000,- €, ktoré im je Okresný   súd   Bratislava   V   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný   súd   Bratislava   V   je   povinný   uhradiť   sťažovateľom   trovy   právneho zastúpenia v sume 446,17 € na účet ich právneho zástupcu JUDr. O. Š., do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 528/99.

Hoci   to   sťažovatelia   v   sťažnosti   neuviedli,   ústavný   súd   konštatuje,   že   vo   veci prieťahov   v   označenom   konaní   na   základe   sťažnosti   sťažovateľov   už   ústavný   súd rozhodoval.

Nálezom sp. zn. II. ÚS 395/06 z 27. marca 2007 rozhodol, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 528/99 porušil právo sťažovateľov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.Dňa   3.   septembra   2010   sťažovatelia   podali   sťažnosť   ústavnému   súdu   opätovne, pričom   ústavný   súd   zistil,   že   vo   veci   bolo   meritórne   rozhodnuté   rozsudkom   sp.   zn. 8 C 528/1999   z   23.   júna   2010.   Rozhodnutie,   čo   sa   týka   zaplatenia   istiny   14   128,36   € (677 390,90 Sk) s príslušenstvom, teda o tom, čoho sa podľa petitu sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovatelia domáhajú, nadobudlo právoplatnosť 8. júla 2010.

V   čase   podania   ústavnej   sťažnosti   bolo   teda   namietané   konanie   právoplatne skončené.   Sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   doručená   3.   septembra   2010.   Momentom právoplatného   skončenia   tohto   súdneho   konania   bol   stav   právnej   neistoty   sťažovateľov odstránený.

Navyše, ústavný súd podotýka, že aj vo veci trov konania okresný súd meritórne rozhodol uznesením sp. zn. 8 C 528/1999 z 27. septembra 2010. Právnemu zástupcovi sťažovateľov   bolo   rozhodnutie   doručené   1.   októbra   2010.   Stav   právnej   neistoty sťažovateľov bol tým odstránený aj vo vzťahu k trovám konania.  

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).

V rámci ustálenej judikatúry ústavného súdu v tejto oblasti sa ochrana základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právu na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje len vtedy,   ak   bola   na   ústavnom   súde   uplatnená   v   čase,   keď   porušenie   ešte   trvalo   (napr. rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 20/00, III. ÚS 315/06).

Ústavný   súd   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   uviedol,   že   sťažnosť   je   zjavne neopodstatnená, ak stav právnej neistoty už netrvá. Preto v danom prípade nemohlo byť porušené základné právo sťažovateľov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2010