znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 495/2014-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   22. augusta 2014 v senáte   zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť A. P., zastúpenej   advokátom   JUDr.   Ondrejom   Polákom,   Železničná   90/12,   Považská   Bystrica, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 222/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. P. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2014 doručená sťažnosť A. P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Ondrejom Polákom,   Železničná   90/12,   Považská   Bystrica,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 222/2012.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:„Dňa 5. 12. 2012 som ako navrhovateľka podala na Okresný súd Pov. Bystrica proti odporkyni Ľ. K. žalobu o ochranu vlastníctva a návrh na vydanie predbežného opatrenia. Podľa   potvrdenia   Okresného   súdu   v   Pov.   Bystrici   zo   dňa   6. 12. 2012   vec   bola   prijatá do podateľne o 12.47.08 hod., bola pridelená sudkyni JUDr. Anne Kutišovej a pridelená sp. zn. 8 C 222/2012 (ide o senát JUDr. Anny Kutišovej).

Okresný súd v Považskej Bystrici uznesením zo dňa 17. 12. 2012 č. k. 8 C 222/2012 návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie vydal sudca Okresného súdu Považskej Bystrice JUDr. Ladislav Vašut. Proti tomu uzneseniu som podala odvolanie, v ktorom   okrem   iného   som   namietla,   že   sudca   JUDr.   Ladislav   Vašut   nie   je   zákonným sudcom a že vo veci koná a rozhodnutie vydal nezákonný sudca. Namietla som porušenie príslušných   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku,   zákona   č.   757/2014   o   súdoch a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“

Sťažovateľka ďalej uvádza, že na základe jej odvolania Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 6 Co 8/2013 z 21. januára 2013 napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že okresný súd znova rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia tak, že uznesením č. k. 8 C 222/2012-67 z 12. marca 2013 tento návrh zamietol, pričom uznesenie znova vydal sudca okresného súdu JUDr. Ladislav Vašut.

Okresný   súd   znova   rozhodol   o   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   tak, že uznesením   č.   k.   8   C   222/2012-67   z   12.   marca   2013   tento   návrh   zamietol,   pričom uznesenie znova vydal sudca okresného súdu JUDr. Ladislav Vašut.

Sťažovateľka vzápätí vzala návrh na vydanie predbežného opatrenia späť a vzala späť aj odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 12. marca 2013 podané krajskému súdu. Krajský súd pripustil uznesením sp. zn. 6 Co 157/2013 zo 6. mája 2013 späťvzatie návrhu   sťažovateľky   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   zrušil   napadnuté   uznesenie okresného súdu a konanie v časti o vydanie predbežného opatrenia zastavil.

Okresný   súd   návrh   sťažovateľky   na   prerušenie   konania   z   21.   mája   2013 zamietol uznesením   č.   k.   8   C   222/2012-147   z   9.   apríla   2014.   Po   podaní   odvolania proti označenému uzneseniu   okresného   súdu   krajský   súd   zrušil   uznesením č. k. 6 Co 514/2014-159   z   13.   júna   2014   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   a   vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Podľa sťažovateľky okresný súd v dôsledku riešenia otázky zákonného sudcu nekoná vo veci samej, t. j. o žalobe, ktorú podala 5. decembra 2012, a „prieťahy trvajú od začiatku konania až doteraz, t. j. najmenej 18 mesiacov“.

Sťažovateľka   na   základe   uvedeného   navrhuje,   aby   ústavný   súd   prijal   sťažnosť na ďalšie konanie a takto rozhodol:

„1.   Základné právo A.   P.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Považská Bystrica pod sp. zn. 8 C 222/2012 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Považská Bystrica prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 222/2012 konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10. 000 Eur /slovom desaťtisíc Eur/,   ktoré   je   Okresný   súd   Považská   Bystrica   povinný   zaplatiť   jej do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný súd Považská Bystrica povinný uhradiť A. P. právneho zastupovania vo výške 284,08 Eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ondreja Poláka, Advokátska kancelária, JUDr. Ondrej Polák, s. r. o. Železničná 90/12, Považská Bystrica do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej   podaniu   môže   zásadne   dôjsť   až subsidiárne.   Zmysel   a   účel   zásady   subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nastupuje   až   v   prípade   zlyhania   všetkých   ostatných   do   úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V súvislosti   s tým   ústavný   súd   pripomína, že vyčerpanie právnych   prostriedkov, ktoré zákon   sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Účinným   právnym   prostriedkom   nápravy   v   súvislosti   s   námietkou   zbytočných prieťahov   v   napadnutom   konaní   je   podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04) podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Zákon   o   súdoch   v   §   64   ods.   1   ustanovuje,   že   „Účelom   vybavovania   sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak   orgán   poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme a zabezpečí   vykonanie   opatrení   na   odstránenie   nedostatkov,   ak   je   to   potrebné,   vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil doterajší protiprávny stav   zapríčinený   neprerokovaním   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý   mal   k   dispozícii   podľa   zákona   o   súdoch,   alebo ak   preukáže,   že   túto   podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v namietanom   konaní   u   predsedníčky   okresného   súdu   6.   marca   2013.   Jej   sťažnosť smerovala voči konaniu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v čase, keď okresný súd   o   tomto   návrhu   už   rozhodol,   čo   konštatovala   aj   predsedníčka   okresného   súdu v odpovedi   na   sťažnosť   sťažovateľky   v   liste   sp.   zn.   Spr   1507/2013   z 12.   marca   2013, keďže okresný súd o návrhu na vydanie predbežného opatrenia z 5. decembra 2012 v rámci 30-dňovej lehoty 17. decembra 2012 rozhodol tak, že ho zamietol. Sťažovateľka navyše vzala   12.   marca   2013   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   späť.   Inú   sťažnosť na prieťahy predsedníčke okresného súdu, t. j. sťažnosť na prieťahy v konaní vo veci samej sťažovateľka predsedníčke okresného súdu nepodala.

Ústavný   súd   vo   svojej   stabilizovanej   judikatúre   (napr.   IV.   ÚS   26/2012, IV. ÚS 93/2012) na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade netrvá v prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola už prima facie zjavne neprimeraná,   čo   však   v   konkrétnych   okolnostiach   danej   veci   (18   mesiacov   od   začatia konania) nemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho konštatovať.

Sťažovateľka   v   konaní   pred   okresným   súdom   sťažnosť   na   prieťahy   podľa   §   62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy okresného súdu smerujúcu proti konaniu vo veci samej (sp. zn. 8 C 222/2012) riadne nepodala. Vzhľadom na to, že ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   došlo   zo   strany   sťažovateľky   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa, sťažnosť odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   bolo   bez   právneho   významu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

Ústavný súd v závere poukazuje na to, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde,   a   preto   nebráni   tomu, aby po splnení   všetkých   zákonom   predpísaných   náležitostí   sťažovateľka   v   tejto   veci za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2014