znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 495/2012-17

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   8.   novembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv zaručených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a napokon aj vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 10 Er 998/2010 (sp. zn. Rvp 10983/2012), sp. zn. 10 Er 908/2010 (sp. zn. Rvp 10984/2012), sp. zn. 9 Er 466/2010 (sp. zn. Rvp 10987/2012), sp. zn. 19 Er 959/2010 (sp. zn. Rvp 10988/2012), sp. zn. 9 Er 878/2011 (sp. zn. Rvp 10989/2012) a sp. zn. 9 Er 582/2010 (sp. zn. Rvp 10991/2012) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 10983/2012, sp. zn. Rvp 10984/2012, sp. zn. Rvp 10987/2012, sp. zn. Rvp 10988/2012, sp. zn. Rvp 10989/2012 a sp. zn. Rvp 10991/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 10983/2012.

2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. júla 2012 doručených   6   sťažností   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv zaručených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14   dohovoru   postupom   Okresného   súdu   Nitra   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 10 Er 998/2010 (sp. zn. Rvp 10983/2012), sp. zn. 10 Er 908/2010 (sp. zn. Rvp 10984/2012), sp. zn. 9 Er 466/2010 (sp. zn. Rvp 10987/2012), sp. zn. 19 Er 959/2010 (sp. zn. Rvp 10988/2012), sp. zn. 9 Er 878/2011 (sp. zn. Rvp 10989/2012) a sp. zn. 9 Er 582/2010 (sp. zn. Rvp 10991/2012).

Sťažovateľka v sťažnostiach uviedla, že v ňou označených exekučných konaniach okresný   súd   porušil   jej   základné   právo   a   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov a v dôsledku toho aj jej základné právo na spravodlivé súdne konanie, ktorého jedným   z   atribútov   je   aj   právo   na   prerokovanie   veci   v   primeranej   lehote,   podľa sťažovateľky laxným, resp. pomalým postupom okresného súdu malo dôjsť aj k porušeniu jej základného práva a práva na ochranu vlastníctva a napokon okresný súd mal porušiť aj všeobecný zákaz diskriminácie.

Inkriminovaným sťažovateľkou   napádaným postupom,   ktorým   mali byť porušené ňou označené základné práva a práva, je postup okresného súdu, ktorý podľa jej tvrdení od podania   žiadostí   ňou   zvoleným   súdnym   exekútorom   o   udelenie   poverení   na   vykonanie exekúcií v prospech sťažovateľky ako oprávnenej z exekúcií o týchto žiadostiach „... do dňa spísania tejto sťažnosti nerozhodol...“, pričom sťažovateľka v sťažnostiach tiež uviedla, „... že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpi až po veľmi dlhej dobe“.

Zo sťažností vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 998/2010 mala byť žiadosť o udelenie poverenia podaná 8. decembra 2010, v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 908/2010 6. októbra 2010, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 466/2010 9. júna 2010, v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Er 959/2010 22. októbra 2010, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 878/2011 5. septembra 2011 a v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 582/2010 15. júna 2010.

V   sťažnostiach   podaných   ústavnému   súdu   sťažovateľka   tiež   poukázala   na skutočnosť,   že   okresný   súd   v   napádaných   exekučným   konaniach   neprijal   adekvátne opatrenia   na   urýchlené   konanie   vo   veci   žiadostí   ňou   zvoleného   súdneho   exekútora   na udelenie   poverení   na   vykonanie   toho-ktorého   exekučného   konania,   a   to   aj   napriek skutočnosti,   že   sťažovateľka   mala   podľa   svojho   tvrdenia   podať   v   súvislosti   s   týmto postupom okresného súdu predsedovi okresného súdu 25. mája 2011 sťažnosti na prieťahy vo všetkých šiestich napádaných exekučných konaniach.

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uviedla:„Porušovateľ, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať   sa   danou   žiadosťou   o   rozhodnúť   o   nej   v   rámci   priznanej   právomoci   a   to v zákonnom ustanovenej dobe (legálne a ústavne súladným spôsobom), V tejto súvislosti sťažovateľ   poukazuje   na   právnu   úpravu   procesného   postupu   exekučného   súdu   vo   veci rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá definuje dobu určenú na prijatie   rozhodnutia,   pričom   prekročenie   tejto   doby   je   nutné   s   ohľadom   na   ochranu ľudských práv a slobôd kvalifikovať ako porušenie zákona....

V   exekučnom   konaní   vedenom   podľa   týchto   procesných   pravidiel   je   založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na   vykonanie   exekúcie   do   15   dní   od   doručenia   tejto   žiadosti   ak   je   exekučným   titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu!...

Sťažovateľ   má   enormný   záujem   na   vecnom   posune   v   exekučnom   konaní   a   preto rozhodnutie   o   udelenia   poverenia   na   vykonanie   exekúcie   opakovane   urgoval. Porušovateľovi adresoval viacero listov so žiadosťou o informáciu o stave konania, resp. podnetov na preskúmanie zákonnosti postupu súdu (podania sa nachádzajú v súdnom spise exekučného   súdu).   Opísané   aktivity   však   nenaplnili   očakávania   sťažovateľa,   že   dôjde k odstráneniu   stagnácie   a   k   uskutočneniu   zákonom   predvídaného   postupu.   Porušovateľ ostal vo veci nečinný....

K znižovaniu hodnoty majetku sťažovateľa (bonity pohľadávky) dochádza aj preto, že nečinnosť exekučného súdu utvrdzuje dlžníka (povinného) v tom, že sťažovateľovi zaplatiť nemusí, pretože ho autoritatívne k takémuto správaniu nemá kto prinútiť. Bez povšimnutia nemôže ostať ani skutočnosť, že márnym plynutím času sa dlžníkovi (povinnému) vytvára priestor na to, aby zrealizoval úkony ktoré ho zbavia majetku postihnuteľného exekúciou. Pohľadávku sťažovateľa tak nebude z čoho uspokojiť.“

Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému súdu   domáha,   aby   ústavný   súd   po   ich   prijatí   na   ďalšie   konanie   nálezom   vyslovil,   že postupom okresného súdu v každom z ňou napádaných exekučných konaní bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej základné právo a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tiež jej základné právo a právo na ochranu vlastníctva zaručené v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 dodatkového protokolu, a napokon, že došlo aj k porušeniu všeobecného zákazu diskriminácie zaručeného v čl. 12 ods. 2 ústavy a v čl. 14 dohovoru.   V   dôsledku   uvedeného   sa   sťažovateľka   domáhala,   aby   ústavný   súd   prikázal okresnému   súdu   v   jednotlivých   ňou   napádaných   exekučných   konaniach   konať   bez zbytočných   prieťahov,   aby   okresnému   súdu   zakázal   pokračovať   v   diskriminácii sťažovateľky,   aby   sťažovateľke   priznal   primerané   finančné   zadosťučinenie   (v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   10   Er   998/2010   v   sume   885   €,   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 10 Er 908/2010 v sume 1 051 €, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 466/2010 v sume 1 272 €, v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Er 959/2010 v sume 996 €, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 878/2011 v sume 387 € a v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 582/2010 v sume 1 217 €) a aby jej priznal úhradu trov konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť   na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Aj   keď   zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   tak odvolávajúc sa na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde možno aj v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 10983/2012,   sp.   zn.   Rvp   10984/2012,   sp.   zn.   Rvp   10987/2012   až   sp.   zn. Rvp 10989/2012 a sp. zn. Rvp 10991/2012 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažností   je   sťažovateľkou   namietané   porušenie   základného   práva a práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   garantovaných   v   čl.   48   ods.   2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré sťažovateľka subsumuje aj pod základné právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého jedným z atribútov je aj prerokovanie   veci   v   primeranej   lehote   bez   prieťahov,   pričom   s   porušením   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sťažovateľka   spája   aj   porušenie   svojho základného práva a práva na ochranu vlastníctva zaručených v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 dodatkového   protokolu   a v   konečnom   dôsledku   aj   s   porušením   všeobecného   zákazu diskriminácie   zaručeného   v čl. 12   ods.   2   ústavy   a   v   čl.   14   dohovoru.   K   zbytočným prieťahom postupom okresného súdu v sťažovateľkou napádaných exekučných konaniach pritom malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný súd do podania sťažností ústavnému súdu nerozhodol   o   žiadostiach   ňou   zvoleného   súdneho   exekútora   o   udelenie   poverení   na vykonanie dotknutých exekúcií.

Vzhľadom na uvedené tak predmetom tohto konania ústavného súdu bolo skúmanie opodstatnenosti tvrdení sťažovateľky o porušení jej základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 10 Er 998/2010 (sp. zn. Rvp 10983/2012), sp.   zn.   10   Er   908/2010   (sp.   zn.   Rvp   10984/2012),   sp.   zn.   9   Er   466/2010   (sp.   zn. Rvp 10987/2012), sp. zn. 19 Er 959/2010 (sp. zn. Rvp 10988/2012), sp. zn. 9 Er 878/2011 (sp. zn. Rvp 10989/2012) a sp. zn. 9 Er 582/2010 (sp. zn. Rvp 10991/2012).

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

V rámci predbežného prerokovania sťažností sťažovateľky ústavný súd na základe výzvy adresovanej okresnému súdu z jeho listu sp. zn. Spr 916/2012 zo 16. októbra 2012 zistil tieto skutočnosti:

- v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 998/2010 (sp. zn. Rvp 10983/2012) okresný súd uznesením z 1. júna 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. júna 2012,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 908/2010 (sp. zn. Rvp 10984/2012) okresný súd uznesením z 1. júna 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28. júna 2012,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 466/2010 (sp. zn. Rvp 10987/2012) okresný súd uznesením z 23. apríla 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2012,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Er 959/2010 (sp. zn. Rvp 10988/2012) okresný súd   uznesením   zo   17.   februára   2011   zamietol   žiadosť   súdneho   exekútora   o   udelenie poverenia   na   vykonanie   exekúcie,   pričom   toto   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   ešte 12. mája 2011,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 878/2011 (sp. zn. Rvp 10989/2012) okresný súd uznesením z 23. apríla 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2012,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 582/2010 (sp. zn. Rvp 10991/2012) okresný súd uznesením z 24. apríla 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2012.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť   reálne   nepripúšťajú   (napr.   II.   ÚS   1/05,   II.   ÚS   20/05,   IV.   ÚS   288/05, II. ÚS 298/06).

V   súlade   so   svojou   judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   IV.   ÚS   61/03, II. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   ak   v   čase   doručenia   sťažnosti ústavnému   súdu   už   nemôže   dochádzať   k   namietanému   porušovaniu   označeného   práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právu   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru (I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP   (pozri   Miroslav   Mazurek   proti   Slovenskej   republike,   rozhodnutie   o   sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Z   uvedených   zistení   vyplýva,   že   tvrdenia   sťažovateľky,   že   do   podania   sťažností ústavnému súdu okresný súd nerozhodol o žiadostiach ňou zvoleného súdneho exekútora o udelenie   poverení   na   vykonanie   exekučných   konaní,   sa   nezakladajú   na   pravde. V označených exekučných konaniach okresný súd o žiadostiach sťažovateľkou zvoleného súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekučných konaní už rozhodol, a to dokonca ešte v čase pred podaním sťažností ústavnému súdu, t. j. pred 30. júlom 2012, takže v čase ich podania ústavnému súdu už nemohlo byť v týchto exekučných konaniach zo strany okresného súdu porušované základné právo a právo sťažovateľky na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, tak ako to tvrdila sťažovateľka, preto ústavný súd tieto sťažnosti už po ich predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnené (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Okrem   toho   ústavný   súd   v   súvislosti   s   exekučným   konaním   vedeným   okresným súdom pod sp. zn. 9 Er 582/2010 upozorňuje, že podľa zistení od okresného súdu sa toto exekučné konanie netýka povinného D. M., nar..., tak ako to v sťažnosti vednej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 10991/2012 uviedla sama sťažovateľka, ale toto exekučné konanie sa týka povinnej A. L., nar... Čo sa týka povinného D. M., na okresnom súde sa vedie iné exekučné   konanie,   a   to   pod   sp.   zn.   7   Er   581/2010.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že sťažovateľka   v   petite   sťažnosti   podanej   a   ústavným   súdom   vedenej   pod   sp.   zn. Rvp 10991/2012   namieta   exekučné   konanie   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 9 Er 582/2010,   ústavný   súd   aj   napriek   tomu,   že   sťažovateľka   (navyše   zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, pozn.) v texte sťažnosti nesprávne označila povinného v tomto exekučnom konaní, súc viazaný petitom sťažnosti (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), vyhodnocoval toto v petite sťažnosti sťažovateľkou uvedené exekučné konanie.

Ústavný súd aj v súvislosti s uvedenými zisteniami tiež podotýka, že sťažovateľka, ktorá   je   navyše   kvalifikovane   právne   zastúpená,   sama   nemá   prehľad   o   aktuálnom procesnom stave jednotlivých ňou iniciovaných exekučných konaní, s čím korešponduje aj jej nekoordinovaný a netransparentný postup pri podávaní sťažností ústavnému súdu bez zohľadnenia   stavu   ad   hoc   toho-ktorého   konania   (častokrát   sa   tvrdenia   sťažovateľky nezakladajú   na   pravde,   pozn.),   ako   aj   pri   podávaní   sťažností   na   prieťahy   v   konaní predsedom   okresných   súdov   (napr.   často   sú   podľa   tvrdení   sťažovateľky   podávané pred samotným iniciovaním napádaného konania, pozn.), pričom využívanie týchto prostriedkov má vo   väčšine   prípadov   iba   plošný   a   formálny charakter,   ktorý   nesignalizuje skutočný záujem   sťažovateľky   domôcť   sa   skutočnej   materiálnej   ochrany   svojich   práv.   V   tejto súvislosti ústavný súd podotýka, že nie je jeho kompetenciou plniť úlohu „pátracieho psa“ pri   zisťovaní   aktuálneho   stavu   sťažovateľkou   napádaných   exekučných   konaní,   ale   je predovšetkým   úlohou   sťažovateľky   a   jej   právneho   zástupcu   uviesť   v   sťažnosti   podanej ústavnému   súdu   všetky   pravdivé   a   aktuálne   skutočnosti   týkajúce   sa   toho-ktorého napádaného konania, a to nielen v záujme plynulého a efektívneho konania ústavného súdu, ale aj v záujme dosiahnutia skutočnej materiálno-právnej ochrany práv sťažovateľky.

Keďže porušenie čl. 46 ods.   1 a čl. 20 ods.   1 ústavy, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu,   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovoru   sťažovateľka   namietala   v   spojitosti s namietaným porušením čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie ktorých ústavný súd nezistil, bolo potrebné aj v tejto časti sťažnosti sťažovateľky odmietnuť ako zjavne neopodstatnené.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažností   ako   celku   sa   už   ústavný   súd   ďalšími požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2012