znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 493/2012-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv zaručených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Poprad   v   exekučných   konaniach vedených pod sp. zn. 14 Er 295/2010 (sp. zn. Rvp 11775/2012), sp. zn. 9 Er 510/2011 (sp. zn. Rvp 11776/2012), sp. zn. 14 Er 99/2011 (sp. zn. Rvp 11778/2012), sp. zn. 9 Er 483/2011 (sp. zn. Rvp 11780/2012), sp. zn. 14 Er 218/2011 (sp. zn. Rvp 11783/2012), sp. zn. 9 Er 536/2011 (sp. zn. Rvp 11785/2012), sp. zn. 14 Er 79/2011 (sp. zn. Rvp 11786/2012), sp. zn. 9 Er 530/2011 (sp. zn. Rvp 11790/2012), sp. zn. 20 Er 535/2011 (sp. zn. Rvp 11791/2012), sp.   zn.   18   Er   321/2011   (sp.   zn.   Rvp   11793/2012),   sp.   zn.   9   Er   494/2011   (sp.   zn. Rvp 11794/2012), sp. zn. 18 Er 516/2011 (sp. zn. Rvp 11795/2012), sp. zn. 20 Er 510/2011 (sp.   zn.   Rvp   11798/2012),   sp.   zn.   7   Er   540/2011   (sp.   zn.   Rvp   11801/2012),   sp.   zn. 18 Er 186/2011 (sp. zn. Rvp 11803/2012), sp. zn. 18 Er 441/2010 (sp. zn. Rvp 11809/2012), sp.   zn.   10   Er   373/2011   (sp.   zn.   Rvp   11810/2012),   sp.   zn.   20   Er   516/2011   (sp.   zn. Rvp 11811/2012), sp. zn. 20 Er 260/2010 (sp. zn. Rvp 11814/2012), sp. zn. 14 Er 94/2011 (sp.   zn.   Rvp   11815/2012),   sp.   zn.   9   Er   535/2011   (sp.   zn.   Rvp   11816/2012),   sp.   zn. 7 Er 516/2011 (sp. zn. Rvp 11819/2012), sp. zn. 20 Er 500/2011 (sp. zn. Rvp 11822/2012), sp.   zn.   19   Er   229/2010   (sp.   zn.   Rvp   11823/2012),   sp.   zn.   14   Er   441/2011   (sp.   zn. Rvp 11824/2012), sp. zn. 14 Er 209/2011 (sp. zn. Rvp 11826/2012), sp. zn. 9 Er 516/2011 (sp.   zn.   Rvp   11828/2012),   sp.   zn.   14   Er   33/2011   (sp.   zn.   Rvp   11829/2012),   sp.   zn. 18 Er 523/2011 (sp. zn. Rvp 11832/2012), sp. zn. 19 Er 171/2010 (sp. zn. Rvp 11835/2012), sp.   zn.   14   Er   186/2011   (sp.   zn.   Rvp   11836/2012)   a   sp.   zn.   14   Er   522/2011   (sp.   zn. Rvp 11838/2012) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 11775/2012, sp. zn. Rvp 11776/2012, sp. zn. Rvp 11778/2012, sp. zn. Rvp 11780/2012, sp. zn. Rvp 11783/2012, sp. zn.   Rvp   11785/2012,   sp.   zn.   Rvp   11786/2012,   sp.   zn.   Rvp 11790/2012,   sp.   zn.   Rvp 11791/2012, sp. zn. Rvp 11793/2012 až sp. zn. Rvp 11795/2012, sp. zn. Rvp 11798/2012, sp. zn. Rvp 11801/2012, sp. zn. Rvp 11803/2012, sp. zn. Rvp 11809/2012 až sp. zn. Rvp 11811/2012, sp. zn. Rvp 11814/2012 až sp. zn. Rvp 11816/2012, sp. zn. Rvp 11819/2012, sp. zn. Rvp 11822/2012 až sp. zn. Rvp 11824/2012, sp. zn. Rvp 11826/2012, sp. zn. Rvp 11828/2012, sp. zn. Rvp 11829/2012, sp. zn. Rvp 11832/2012, sp. zn. Rvp 11835/2012, sp. zn. Rvp 11836/2012 a sp. zn. Rvp 11838/2012 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 11775/2012.

2. Sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. augusta 2012 doručených 32 sťažností spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv zaručených v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. 14 Er 295/2010 (sp. zn. Rvp 11775/2012), sp. zn. 9 Er 510/2011 (sp. zn. Rvp 11776/2012), sp. zn. 14 Er 99/2011 (sp. zn. Rvp 11778/2012), sp. zn. 9 Er 483/2011 (sp. zn. Rvp 11780/2012), sp. zn. 14 Er 218/2011 (sp. zn. Rvp 11783/2012), sp.   zn.   9 Er 536/2011   (sp.   zn.   Rvp   11785/2012),   sp.   zn.   14   Er   79/2011   (sp.   zn.   Rvp 11786/2012), sp. zn. 9 Er 530/2011 (sp. zn. Rvp 11790/2012), sp. zn. 20 Er 535/2011 (sp. zn.   Rvp 11791/2012),   sp.   zn.   18   Er   321/2011   (sp.   zn.   Rvp   11793/2012),   sp.   zn.   9   Er 494/2011 (sp. zn. Rvp 11794/2012), sp. zn. 18 Er 516/2011 (sp. zn. Rvp 11795/2012), sp. zn.   20 Er 510/2011   (sp.   zn.   Rvp   11798/2012),   sp.   zn.   7   Er   540/2011   (sp.   zn.   Rvp 11801/2012), sp. zn. 18 Er 186/2011 (sp. zn. Rvp 11803/2012), sp. zn. 18 Er 441/2010 (sp. zn. Rvp 11809/2012), sp.   zn. 10 Er   373/2011 (sp.   zn. Rvp 11810/2012),   sp.   zn. 20 Er 516/2011 (sp. zn. Rvp 11811/2012), sp. zn. 20 Er 260/2010 (sp. zn. Rvp 11814/2012), sp. zn.   14 Er 94/2011   (sp.   zn.   Rvp   11815/2012),   sp.   zn.   9   Er   535/2011   (sp.   zn.   Rvp 11816/2012), sp. zn. 7 Er 516/2011 (sp. zn. Rvp 11819/2012), sp. zn. 20 Er 500/2011 (sp. zn. Rvp 11822/2012), sp.   zn. 19 Er   229/2010 (sp.   zn. Rvp 11823/2012),   sp.   zn. 14 Er 441/2011 (sp. zn. Rvp 11824/2012), sp. zn. 14 Er 209/2011 (sp. zn. Rvp 11826/2012), sp. zn.   9 Er 516/2011   (sp.   zn.   Rvp   11828/2012),   sp.   zn.   14   Er   33/2011   (sp.   zn.   Rvp 11829/2012), sp. zn. 18 Er 523/2011 (sp. zn. Rvp 11832/2012), sp. zn. 19 Er 171/2010 (sp. zn. Rvp 11835/2012), sp. zn. 14 Er 186/2011 (sp. zn. Rvp 11836/2012) a sp. zn. 14 Er 522/2011 (sp. zn. Rvp 11838/2012).

Sťažovateľka v sťažnostiach uviedla, že v ňou označených exekučných konaniach okresný   súd   porušil   jej   základné   právo   a   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov a v dôsledku toho aj jej základné právo na spravodlivé súdne konanie, ktorého jedným   z   atribútov   je   aj   právo   na   prerokovanie   veci   v   primeranej   lehote,   ďalej   podľa sťažovateľky laxným, resp. pomalým postupom okresného súdu malo dôjsť aj k porušeniu jej základného práva a práva na ochranu vlastníctva a napokon okresný súd mal porušiť aj všeobecný zákaz diskriminácie.

Inkriminovaným sťažovateľkou   napádaným postupom,   ktorým   mali byť porušené ňou označené základné práva a práva, je postup okresného súdu, ktorý podľa jej tvrdení od podania   žiadostí   ňou   zvoleným   súdnym   exekútorom   o   udelenie   poverení   na   vykonanie exekúcií v prospech sťažovateľky ako oprávnenej z exekúcií o týchto žiadostiach „... do dňa spísania tejto sťažnosti nerozhodol...“, pričom sťažovateľka v sťažnostiach tiež uviedla, „... že v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpi až po veľmi dlhej dobe“.

Zo sťažností vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 295/2010 (sp. zn. Rvp 11775/2012) mala byť žiadosť podaná 14. júna 2010, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 510/2011 (sp. zn. Rvp 11776/2012) 16. augusta 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 99/2011 (sp. zn. Rvp 11778/2012) 9. februára 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 483/2011 (sp. zn. Rvp 11780/2012) 1. augusta 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 218/2011 (sp. zn. Rvp 11783/2012) 7. apríla 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 536/2011 (sp. zn. Rvp 11785/2012) 30. augusta 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 79/2011 (sp. zn. Rvp 11786/2012) 27. januára 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 530/2011 (sp. zn. Rvp 11790/2012) 30. augusta 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 535/2011 (sp. zn. Rvp 11791/2012) 30. augusta 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 321/2011 (sp. zn. Rvp 11793/2012) 31. mája 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 494/2011 (sp. zn. Rvp 11794/2012) 1. augusta 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 516/2011 (sp. zn. Rvp 11795/2012) 15. augusta 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 510/2011 (sp. zn. Rvp 11798/2012) 16. augusta 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 540/2011 (sp. zn. Rvp 11801/2012) 6. septembra 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 186/2011 (sp. zn. Rvp 11803/2012) 15. marca 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 441/2010 (sp. zn. Rvp 11809/2012) 17. augusta 2010, v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 373/2011 (sp. zn. Rvp 11810/2012) 8. augusta 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 516/2011 (sp. zn. Rvp 11811/2012) 15. augusta 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 260/2010 (sp. zn. Rvp 11814/2012) 20. júla 2010, v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 94/2011 (sp. zn. Rvp 11815/2012) 4. februára 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 535/2011 (sp. zn. Rvp 11816/2012) 30. augusta 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 516/2011 (sp. zn. Rvp 11819/2012) 15. augusta 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 500/2011 (sp. zn. Rvp 11822/2012) 12. augusta 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Er 229/2010 (sp. zn. Rvp 11823/2012) 13. mája 2010, v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 441/2011 (sp. zn. Rvp 11824/2012) 29. júna 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 209/2011 (sp. zn. Rvp 11826/2012) 1. apríla 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 516/2011 (sp. zn. Rvp 11828/2012) 15. augusta 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 33/2011 (sp. zn. Rvp 11829/2012) 10. januára 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 523/2011 (sp. zn. Rvp 11832/2012) 19. augusta 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Er 171/2010 (sp. zn. Rvp 11835/2012) 1. apríla 2010, v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 186/2011 (sp. zn. Rvp 11836/2012) 15. marca 2011 a v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 522/2011 (sp. zn. Rvp 11838/2012) 19. augusta 2011.

V   sťažnostiach   podaných   ústavnému   súdu   sťažovateľka   tiež   poukázala   na skutočnosť,   že   okresný   súd   v   napádaných   exekučným   konaniach   neprijal   adekvátne opatrenia   na   urýchlené   konanie   vo   veci   žiadostí   ňou   zvoleného   súdneho   exekútora   na udelenie   poverení   na   vykonanie   tohto-ktorého   exekučného   konania,   a   to   aj   napriek skutočnosti, že sťažovateľka mala podľa svojich tvrdení podať 25. mája 2011 a 3. augusta 2012   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosti   na   prieťahy   vo   všetkých   32   napádaných exekučných konaniach.

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uviedla:„Porušovateľ, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať   sa   danou   žiadosťou   o   rozhodnúť   o   nej   v   rámci   priznanej   právomoci   a   to v zákonnom ustanovenej dobe (legálne a ústavne súladným spôsobom), V tejto súvislosti sťažovateľ   poukazuje   na   právnu   úpravu   procesného   postupu   exekučného   súdu   vo   veci rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá definuje dobu určenú na prijatie   rozhodnutia,   pričom   prekročenie   tejto   doby   je   nutné   s   ohľadom   na   ochranu ľudských práv a slobôd kvalifikovať ako porušenie zákona....

V   exekučnom   konaní   vedenom   podľa   týchto   procesných   pravidiel   je   založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu!...

Sťažovateľ   má   enormný   záujem   na   vecnom   posune   v   exekučnom   konaní   a   preto rozhodnutie   o   udelenia   poverenia   na   vykonanie   exekúcie   opakovane   urgoval. Porušovateľovi adresoval viacero listov so žiadosťou o informáciu o stave konania, resp. podnetov na preskúmanie zákonnosti postupu súdu (podania sa nachádzajú v súdnom spise exekučného   súdu).   Opísané   aktivity   však   nenaplnili   očakávania   sťažovateľa,   že   dôjde k odstráneniu   stagnácie   a   k   uskutočneniu   zákonom   predvídaného   postupu.   Porušovateľ ostal vo veci nečinný....

K znižovaniu hodnoty majetku sťažovateľa (bonity pohľadávky) dochádza aj preto, že nečinnosť exekučného súdu utvrdzuje dlžníka (povinného) v tom, že sťažovateľovi zaplatiť nemusí, pretože ho autoritatívne k takémuto správaniu nemá kto prinútiť. Bez povšimnutia nemôže ostať ani skutočnosť, že márnym plynutím času sa dlžníkovi (povinnému) vytvára priestor na to, aby zrealizoval úkony ktoré ho zbavia majetku postihnuteľného exekúciou. Pohľadávku sťažovateľa tak nebude z čoho uspokojiť.“

Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému súdu   domáha,   aby   ústavný   súd   po   ich   prijatí   na   ďalšie   konanie   nálezom   vyslovil,   že postupom okresného súdu v každom z ňou napádaných exekučných konaní bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej základné právo a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tiež jej základné právo a právo na ochranu vlastníctva zaručené v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 dodatkového protokolu, a napokon, že došlo aj k porušeniu všeobecného zákazu diskriminácie zaručeného v čl. 12 ods. 2 ústavy a v čl. 14 dohovoru.   V   dôsledku   uvedeného   sa   sťažovateľka   domáhala,   aby   ústavný   súd   prikázal okresnému   súdu   v   jednotlivých   ňou   napádaných   exekučných   konaniach   konať   bez zbytočných   prieťahov,   aby   okresnému   súdu   zakázal   pokračovať   v   diskriminácii sťažovateľky a aby sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie, ktorého sumu sťažovateľka špecifikovala v rôznej výške v tom-ktorom exekučnom konaní, a tiež aby jej priznal úhradu trov konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť   na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Aj   keď   zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   tak odvolávajúc sa na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde možno aj v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 11775/2012, sp. zn. Rvp 11776/2012, sp. zn. Rvp 11778/2012, sp. zn. Rvp 11780/2012, sp.   zn.   Rvp   11783/2012,   sp.   zn.   Rvp   11785/2012,   sp.   zn.   Rvp   11786/2012,   sp.   zn. Rvp 11790/2012,   sp.   zn.   Rvp   11791/2012,   sp.   zn.   Rvp   11793/2012   až   sp.   zn. Rvp 11795/2012, sp. zn. Rvp 11798/2012, sp. zn. Rvp 11801/2012, sp. zn. Rvp 11803/2012, sp. zn. Rvp 11809/2012 až sp. zn.   Rvp 11811/2012, sp. zn. Rvp 11814/2012 až sp. zn. Rvp 11816/2012,   sp.   zn.   Rvp   11819/2012,   sp.   zn.   Rvp   11822/2012   až   sp.   zn. Rvp 11824/2012, sp. zn. Rvp 11826/2012, sp. zn. Rvp 11828/2012, sp. zn. Rvp 11829/2012, sp.   zn.   Rvp   11832/2012,   sp.   zn.   Rvp   11835/2012,   sp.   zn.   Rvp   11836/2012   a   sp.   zn. Rvp 11838/2012   a   z   ich   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   a   taktiež prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a   okresného   súdu,   proti   ktorému   tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd aplikujúc citované právne normy tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažností   je   sťažovateľkou   namietané   porušenie   základného   práva a práva   na prerokovanie   vecí   bez zbytočných   prieťahov   garantovaných   v   čl.   48   ods.   2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré sťažovateľka subsumuje aj pod základné právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého jedným z atribútov je aj prerokovanie   veci   v   primeranej   lehote   bez   prieťahov,   pričom   s   porušením   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sťažovateľka   spája   aj   porušenie   svojho základného práva a práva na ochranu vlastníctva zaručených v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 dodatkového   protokolu   a   v   konečnom   dôsledku   aj   s   porušením   všeobecného   zákazu diskriminácie   zaručeného   v   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   v   čl.   14   dohovoru.   K   zbytočným prieťahom postupom okresného súdu v sťažovateľkou napádaných exekučných konaniach pritom malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný súd do podania sťažností ústavnému súdu nerozhodol   o   žiadostiach   ňou   zvoleného   súdneho   exekútora   o   udelenie   poverení na vykonanie dotknutých exekúcií.

Na výzvu ústavného súdu v rámci prípravy predbežného prerokovania vecí okresný súd   zo   súvisiacich   exekučných   spisov   oznámil   ústavnému   súdu   tieto   skutočnosti,   na podklade   podobnosti   ktorých   je   možné   napádané   exekučné   konania   rozdeliť   do   týchto skupín:

A. V konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 373/2011 (sp. zn. Rvp 11810/2012) okresný súd uznesením zo 17. apríla 2012 rozhodol o zastavení exekučného konania; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. júla 2012.

B. V konaniach vedených pod sp. zn. 14 Er 295/2010 (sp. zn. Rvp 11775/2012), sp. zn.   14   Er   94/2011   (sp.   zn.   Rvp   11815/2012)   a   sp.   zn.   14   Er   522/2011   (sp.   zn. Rvp 11838/2012)   okresný   súd   5.   apríla   2012   vydal   súdnemu   exekútorovi   poverenia   na vykonanie exekúcií,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 441/2010 (sp. zn. Rvp 11809/2012) okresný súd 21. júna 2012 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 260/2010 (sp. zn. Rvp 11814/2012) okresný súd 13. júla 2012 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie,

- v konaniach vedených pod sp. zn. 19 Er 229/2010 (sp. zn. Rvp 11823/2012) a sp. zn. 19 Er 171/2010 (sp. zn. Rvp 11835/2012) okresný súd 5. júna 2012 vydal súdnemu exekútorovi poverenia na vykonanie exekúcií.

C. V konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 510/2011 (sp. zn. Rvp 11776/2012) okresný súd uznesením z 13. apríla 2012 rozhodol   o čiastočnom zastavení exekučného konania a následne   5.   júna   2012   čo   sa   týka   zvyšnej   časti   žiadosti,   vydal   súdnemu   exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie,

- v konaniach vedených pod sp. zn. 9 Er 483/2011 (sp. zn. Rvp 11780/2012), sp. zn. 9 Er 536/2011 (sp. zn. Rvp 11785/2012) a sp. zn. 9 Er 530/2011 (sp. zn. Rvp 11790/2012) okresný súd uznesením z 13. apríla 2012 rozhodol o čiastočnom zastavení exekučných konaní   a   následne   11.   mája   2012   čo   sa   týka   zvyšných   častí   žiadostí,   vydal   súdnemu exekútorovi poverenia na vykonanie exekúcií,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 535/2011 (sp. zn. Rvp 11791/2012) okresný súd uznesením zo 16. apríla 2012 rozhodol o čiastočnom zastavení exekučného konania a následne 13.   júla 2012   čo   sa   týka   zvyšnej   časti   žiadosti,   vydal   súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie,

-   v   konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   18   Er   321/2011   (sp.   zn.   Rvp   11793/2012) a sp. zn. 18 Er 516/2011 (sp. zn. Rvp 11795/2012) okresný súd uzneseniami z 13. apríla 2012 rozhodol o čiastočnom zastavení exekučných konaní a následne 23. júla 2012 čo sa týka zvyšných častí žiadostí, vydal súdnemu exekútorovi poverenia na vykonanie exekúcií,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 494/2011 (sp. zn. Rvp 11794/2012) okresný súd uznesením   zo   16.   apríla   2012   rozhodol   o   čiastočnom   zastavení   exekučného   konania a následne 14. mája 2012 čo sa týka zvyšnej časti žiadosti, vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie,

-   v   konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   20   Er   510/2011   (sp.   zn.   Rvp   11798/2012) a sp. zn. 20 Er 516/2011 (sp. zn. Rvp 11811/2012) okresný súd uzneseniami zo 16. apríla 2012 rozhodol o čiastočnom zastavení exekučných konaní a následne 4. júna 2012 čo sa týka zvyšných častí žiadostí, vydal súdnemu exekútorovi poverenia na vykonanie exekúcií,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 540/2011 (sp. zn. Rvp 11801/2012) okresný súd uznesením   z   29.   marca   2012   rozhodol   o   čiastočnom   zastavení   exekučného   konania a následne 25. mája 2012 čo sa týka zvyšnej časti žiadosti, vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 186/2011 (sp. zn. Rvp 11803/2012) okresný súd uznesením z 13. apríla 2012 rozhodol   o čiastočnom zastavení exekučného konania a následne 14. júna 2012 čo sa týka zvyšnej časti žiadosti, vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 535/2011 (sp. zn. Rvp 11816/2012) okresný súd uznesením   z   13.   apríla   2012   rozhodol   o   čiastočnom   zastavení   exekučného   konania a následne   6.   júla   2012   čo   sa   týka   zvyšnej   časti   žiadosti,   vydal   súdnemu   exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Er 500/2011 (sp. zn. Rvp 11822/2012) okresný súd uznesením z 27. marca 2012 rozhodol o čiastočnom zastavení exekučného konania a následne   4.   júna   2012   čo   sa   týka   zvyšnej   časti   žiadosti,   vydal   súdnemu   exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

D. V konaniach vedených pod sp. zn. 14 Er 99/2011 (sp. zn. Rvp 11778/2012), sp. zn.   14   Er   79/2011   (sp.   zn.   Rvp   11786/2012)   a   sp.   zn.   14   Er   33/2011   (sp.   zn. Rvp 11829/2012)   okresný   súd   uzneseniami   z   2.   apríla   2012   rozhodol   o   čiastočnom zastavení exekučného konania a o nepripustení vstupu Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa   (ďalej   len „združenie“),   pričom   proti   predmetným uzneseniam   sa   29.   mája 2012 odvolala sťažovateľka aj združenie a spisy sa z tohto dôvodu od 23. októbra 2012 nachádzajú na Krajskom súde v Prešove (ďalej len „krajský súd“),

- v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 186/2011 (sp. zn. Rvp 11836/2012) okresný súd   uznesením   z   2.   apríla   2012   rozhodol   o   čiastočnom   zastavení   exekučného   konania a o nepripustení vstupu združenia, pričom proti predmetnému uzneseniu sa 29. mája 2012 odvolala sťažovateľka aj združenie a spis sa z tohto dôvodu od 24. augusta 2012 nachádza na krajskom súde,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 209/2011 (sp. zn. Rvp 11826/2012) okresný súd   uznesením   z   2.   apríla   2012   rozhodol   o   čiastočnom   zastavení   exekučného   konania a o nepripustení vstupu združenia, pričom proti predmetnému uzneseniu sa 29. mája 2012 odvolalo združenie; predmetné odvolanie bolo okresným súdom doručované na vyjadrenie účastníkom   konania   (sťažovateľka   ako   oprávnenej   a   povinnému,   pozn.)   a   následne   po vrátení   doručeniek   bude   po   spracovaní   predkladacej   správy   spis   predložený   krajskému súdu,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 218/2011 (sp. zn. Rvp 11783/2012) okresný súd   uznesením   z   2.   apríla   2012   rozhodol   o   čiastočnom   zastavení   exekučného   konania a o nepripustení vstupu združenia, pričom proti predmetnému uzneseniu sa 28. mája 2012 odvolala sťažovateľka aj združenie a spis sa z tohto dôvodu od 24. augusta 2012 nachádza na krajskom súde,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Er 516/2011 (sp. zn. Rvp 11819/2012) okresný súd uznesením zo 16. apríla 2012 rozhodol o čiastočnom zastavení exekučného konania, pričom z dôvodu odvolania sťažovateľky sa spis od 8. júna 2012 nachádza na krajskom súde,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 516/2011 (sp. zn. Rvp 11828/2012) okresný súd uznesením zo 16. apríla 2012 rozhodol o čiastočnom zastavení exekučného konania, pričom z dôvodu odvolania sťažovateľky sa spis od 15. júna 2012 nachádza na krajskom súde,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Er 441/2011 (sp. zn. Rvp 11824/2012) okresný súd   uznesením   z   2.   apríla   2012   rozhodol   o   čiastočnom   zastavení   exekučného   konania a o nepripustení vstupu združenia, pričom proti predmetnému uzneseniu sa 3. mája 2012 odvolalo združenie a spis sa z tohto dôvodu od 3. októbra 2012 nachádza na krajskom súde,

- v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 523/2011 (sp. zn. Rvp 11832/2012) okresný súd uznesením z 13. apríla 2012 v časti zamietol žiadosť o udelenie poverenia, pričom z dôvodu   odvolania   sťažovateľky   14.   septembra   2012,   ktoré   bolo   okresným   súdom doručované povinnému (prostredníctvom polície, pozn.), bude po vrátení doručenky a po spracovaní predkladacej správy spis predložený krajskému súdu.

Predmetom konania ústavného súdu bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   14   Er   295/2010   (sp.   zn.   Rvp   11775/2012),   sp.   zn. 9 Er 510/2011 (sp. zn. Rvp 11776/2012), sp. zn. 14 Er 99/2011 (sp. zn. Rvp 11778/2012), sp.   zn.   9   Er   483/2011   (sp.   zn.   Rvp   11780/2012),   sp.   zn.   14   Er   218/2011   (sp.   zn. Rvp 11783/2012), sp. zn. 9 Er 536/2011 (sp. zn. Rvp 11785/2012), sp. zn. 14 Er 79/2011 (sp.   zn.   Rvp   11786/2012),   sp.   zn.   9   Er   530/2011   (sp.   zn.   Rvp   11790/2012),   sp.   zn. 20 Er 535/2011 (sp. zn. Rvp 11791/2012), sp. zn. 18 Er 321/2011 (sp. zn. Rvp 11793/2012), sp.   zn.   9   Er   494/2011   (sp.   zn.   Rvp   11794/2012),   sp.   zn.   18   Er   516/2011   (sp.   zn. Rvp 11795/2012), sp. zn. 20 Er 510/2011 (sp. zn. Rvp 11798/2012), sp. zn. 7 Er 540/2011 (sp.   zn.   Rvp   11801/2012),   sp.   zn.   18   Er   186/2011   (sp.   zn.   Rvp   11803/2012),   sp.   zn. 18 Er 441/2010 (sp. zn. Rvp 11809/2012), sp. zn. 10 Er 373/2011 (sp. zn. Rvp 11810/2012), sp.   zn.   20   Er   516/2011   (sp.   zn.   Rvp   11811/2012),   sp.   zn.   20   Er   260/2010   (sp.   zn. Rvp 11814/2012), sp. zn. 14 Er 94/2011 (sp. zn. Rvp 11815/2012), sp. zn. 9 Er 535/2011 (sp.   zn.   Rvp   11816/2012),   sp.   zn.   7   Er   516/2011   (sp.   zn.   Rvp   11819/2012),   sp.   zn. 20 Er 500/2011 (sp. zn. Rvp 11822/2012), sp. zn. 19 Er 229/2010 (sp. zn. Rvp 11823/2012), sp.   zn.   14   Er   441/2011   (sp.   zn.   Rvp   11824/2012),   sp.   zn.   14   Er   209/2011   (sp.   zn. Rvp 11826/2012), sp. zn. 9 Er 516/2011 (sp. zn. Rvp 11828/2012), sp. zn. 14 Er 33/2011 (sp.   zn.   Rvp   11829/2012),   sp.   zn.   18   Er   523/2011   (sp.   zn.   Rvp   11832/2012),   sp.   zn. 19 Er 171/2010 (sp. zn. Rvp 11835/2012), sp. zn. 14 Er 186/2011 (sp. zn. Rvp 11836/2012) a   sp.   zn.   14   Er   522/2011   (sp.   zn.   Rvp   11838/2012)   došlo   v   prvom   rade   k   porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento   orgán   porušoval   označené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav takú možnosť   reálne   nepripúšťajú   (napr.   II.   ÚS   1/05,   II.   ÚS   20/05,   IV.   ÚS   288/05, II. ÚS 298/06).

V   súlade   so   svojou   judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   IV.   ÚS   61/03, II. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   ak   v   čase   doručenia   sťažnosti ústavnému   súdu   už   nemôže   dochádzať   k   porušovaniu   označeného   práva,   ústavný   súd sťažnosť   odmietne   ako   zjavne neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Podľa zistení ústavného súdu v konaniach uvedených v bodoch A., B. a C. okresný súd   o žiadostiach   sťažovateľkou   zvoleného   súdneho   exekútora   o   udelenie   poverení na vykonanie exekučných konaní už rozhodol v čase pred podaním sťažností ústavnému súdu, t. j. pred 24. augustom 2012, takže v čase ich podania ústavnému súdu už nemohlo byť   v týchto   exekučných   konaniach   zo   strany   okresného   súdu   porušované   právo sťažovateľky   na   prerokovanie   vecí   bez   zbytočných   prieťahov,   tak   ako   to   tvrdila sťažovateľka,   preto   ústavný   súd   tieto   sťažnosti   sťažovateľky   už   po   ich   predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnené (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

K námietke sťažovateľky, že je povinnosťou exekučného súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku   rozhodnúť o   žiadosti   súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ústavný súd už vyslovil právny názor k dodržaniu zákonom ustanovených lehôt všeobecným súdom, keď uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem v „primeranej lehote“ obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd na takéto   lehoty   síce   prihliada,   ale   ich   nedodržanie   automaticky   nevyvoláva   porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej   veci.   Porušenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   v   zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (I. ÚS 86/02, IV. ÚS 440/2012).

Pokiaľ   ide   o   konania   uvedené   v bode   D.,   ide   o   prípady,   v   ktorých   okresný   súd o žiadostiach   sťažovateľkou   zvoleného   súdneho   exekútora   už   čiastočne   rozhodol   pred podaním   sťažností   ústavnému   súdu,   avšak   z   dôvodu   odvolaní   sa   sťažovateľky   alebo združenia, resp. oboch, boli tieto spisy postúpené na ďalšie konanie krajskému súdu, počas konania ktorého   okresný   súd   rovnako   nemôže   objektívne ovplyvniť   plynulosť   ďalšieho procesného postupu v týchto konaniach, preto ústavný súd aj tieto sťažnosti sťažovateľky už po ich predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnené (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

V   súvislosti   s   konaniami   uvedenými   v bode   D.   však   ústavný   súd   súčasne poznamenáva, že ak by po vrátení vecí   z krajského súdu späť okresnému súdu v jeho postupe pretrvávali prieťahy v konaní, sťažovateľka je oprávnená čo sa týka týchto konaní, opätovne podať sťažnosť ústavnému súdu.

Keďže porušenie čl. 46 ods.   1 a čl. 20 ods.   1 ústavy, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu,   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovoru   sťažovateľka   namietala   v   spojitosti s namietaným porušením čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie ktorých ústavný súd nezistil, bolo potrebné aj v tejto časti sťažnosti sťažovateľky odmietnuť ako zjavne neopodstatnené.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažností   ako   celku   sa   už   ústavný   súd   ďalšími požiadavkami sťažovateľky na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2012