znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 491/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra 2010   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   B.   K.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 188/03 v časti konania o jeho dovolaní a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. B. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta 2010   doručená   sťažnosť   Ing.   B.   K.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ),   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 188/03 v časti konania o jeho dovolaní.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   podaním   doručeným   okresnému   súdu 24. augusta 2009 podal sťažovateľ dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 35/07, ktorým krajský súd konal ako súd odvolací vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 8 C 188/03. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov postupom okresného súdu, ktorý podľa jeho tvrdenia v súvislosti s ním podaným dovolaním nevykonal do doby podania sťažnosti ústavnému súdu žiadny procesný úkon.

V súvislosti s uvedeným sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Vec Okresný súd Bratislava III., dodnes nepostúpil NS SR na rozhodnutie, hoci proti   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu   som   postúpil   dovolanie   cestou   Okresného   súdu Bratislava III dňa 24. 8. 2009! Takýmto konaním dochádza k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov!“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konania a aby nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 188/03 v súvislosti s vybavovaním ním podaného dovolania bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, a aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   188/03   v   súvislosti   s   vybavovaním   sťažovateľom podaného dovolania doručeného okresnému súdu 24. augusta 2009.

Dopytom na okresnom súde ústavný súd zistil, že potom, ako bolo okresnému súdu 24. augusta 2009 doručené podanie sťažovateľa, ktorým sťažovateľ podal dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu sp. zn. 8 Co 35/07, okresný súd uznesením z 20. novembra 2009   uložil   sťažovateľovi,   aby   doplnil   svoje   dovolanie   (predmetné   uznesenie   bolo sťažovateľovi doručené 26. novembra 2009).

Následne, 30. novembra 2009 sťažovateľ doplnil svoje dovolanie a súčasne žiadal, aby mu pre účely dovolacieho konania bol okresným súdom ustanovený advokát a aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd 25. januára 2010 vyzval sťažovateľa, aby preukázal svoje majetkové pomery, pričom táto výzva mu bola doručená 29.   januára   2010.   Dňa   2.   februára   2010   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyhlásenie o majetkových   pomeroch   sťažovateľa   a   uznesením   z   26.   februára   2010   okresný   súd nepriznal   sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a   súčasne   nevyhovel   jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu. Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie 12. marca 2010, pričom okresný súd predložil vec na konanie odvolaciemu   súdu   15.   apríla   2010   a odvolací   súd   v   predmetnej   veci   koná   pod   sp.   zn. 4 Co 139/2010.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť   je   aj   nezistenie   žiadnej   možnosti   porušenia   označeného   základného práva alebo slobody,   reálnosť ktorej   by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).

Z   prehľadu   procesných   úkonov   vykonaných   okresným   súdom   pri   vybavovaní dovolania sťažovateľa vyplýva, že okresný súd vybavil, resp. ako súd prvého stupňa urobil v súvislosti   s dovolaním sťažovateľa jemu prislúchajúce procesné úkony v primeraných lehotách a v jeho postupe nemožno z tohto hľadiska zistiť také obdobia nečinnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Keďže   sťažnosť   sťažovateľa   bola   odmietnutá   ako   celok,   tak   ako   to   je   uvedené vo výroku   tohto   rozhodnutia,   a   rozhodnutie   o   priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia   je   podmienené   vyslovením   porušenia   práva   alebo   slobody   sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2010