SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 490/2022-13
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Kochanskou, Farská 33, Nitra, proti postupu a rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 6 Tk 1/2021 z 11. februára 2022 a o ústavnej sťažnosti sťažovateľa, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Kochanskou, Farská 33, Nitra, proti postupu a rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 6 Tk 1/2021 z 11. februára 2022 takto
r o z h o d o l :
Ústavné sťažnosti o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavné sťažnosti sťažovateľov a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu bola 3. augusta 2022 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa (ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) č. k. 6 Tk 1/2021 z 11. februára 2022 (ďalej len „napadnutý postup a rozsudok okresného súdu“).
2. Ústavnému súdu bola 3. augusta 2022 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa
(ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým postupom a rozsudkom okresného súdu.
3. Ústavný súd uznesením č. k. PLs. ÚS 37/2022-6 zo 7. septembra 2022 ústavnú sťažnosť sťažovateľa v 1. rade (sp. zn. Rvp 1803/2022) a ústavnú sťažnosť sťažovateľa v 2. rade (sp. zn. Rvp 1805/2022) spojil na spoločné konanie vedené pod sp. zn. Rvp 1803/2022, pričom zároveň rozhodol, že uznesenie o spojení vecí na spoločné konanie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom.
4. Z obsahu ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že napadnutým rozsudkom okresného súdu boli sťažovatelia vystupujúci v trestnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 6 Tk 1/2021 ako spoluobžalovaní uznaní vinnými zo spáchania trestných činov a bol im uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, trest prepadnutia majetku a ochranný dohľad.
4.1. Zo zistení ústavného súdu pri príprave predbežného prerokovania ústavných sťažností vyplýva, že napadnutý rozsudok okresného súdu bol obom sťažovateľom a ich obhajkyni doručený zhodne 24. februára 2022.
II.
Argumentácia sťažovateľov
5. Sťažovatelia v ústavných sťažnostiach v podstatnom namietajú, že síce v predmetnom trestnom konaní vedenom na okresnom súde podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní vyhlásili, že sa cítia byť vinní zo spáchania skutku kladeného im za vinu, avšak boli odsúdení na základe nezákonne získaných dôkazov. Sťažovatelia argumentujú, že aj pri vyhlásení viny obžalovaným podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku má konajúci súd z úradnej povinnosti skúmať zákonnosť dôkazov, pričom podľa názoru sťažovateľov nezákonnosť získaných dôkazov v ich trestnej veci spočíva vo využití inštitútu agenta v priebehu trestného konania v rozpore s účelom Trestného poriadku, keďže agent aktívne inicioval páchanie trestnej činnosti.
5.1. Sťažovatelia uvádzajú, že v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, a teda jedinou možnosťou sťažovateľov je podanie ústavnej sťažnosti.
6. Na základe uvedeného navrhli, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie označeného základného práva sťažovateľov napadnutým postupom a rozsudkom okresného súdu.
III.
Predbežné prerokovanie ústavných sťažností
7. Podstatou ústavných sťažností sťažovateľov je namietané porušenie označeného základného práva sťažovateľov napadnutým postupom a rozsudkom okresného súdu. Podľa názoru sťažovateľov k porušeniu ich práv malo dôjsť tým, že okresný súd prijal ich vyhlásenie viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku bez toho, aby preskúmal zákonnosť dôkazov v ich trestnej veci.
8. Ústavný súd ústavné sťažnosti sťažovateľov predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
9. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavné sťažnosti sťažovateľov obsahujú všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na ich odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
10. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľmi formulované argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavné sťažnosti sťažovateľov je potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako oneskorene podané.
11. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že ústavnú sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd. Jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi.
12. Zmeškanie dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti v zmysle citovaného § 124 zákona o ústavnom súde neumožňuje zákon o ústavnom súde odpustiť, pričom ide o zákonom ustanovený dôvod na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene.
13. Sťažovatelia v ústavných sťažnostiach správne poukazujú, že v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku je prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním.
13.1. Podľa § 183 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku je rozsudok právoplatný, ak zákon proti nemu nepripúšťa odvolanie.
13.2. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok okresného súdu sa v rozsahu, v ktorom sa týka uznania viny sťažovateľov a vo vzťahu ku ktorému sťažovatelia rozsudok okresného súdu napádajú ústavnými sťažnosťami, stal právoplatným, keďže Trestný poriadok v tomto rozsahu nepripúšťa podanie odvolania.
14. Zo zistení ústavného súdu pri príprave predbežného prerokovania ústavných sťažností vyplýva, že napadnutý rozsudok okresného súdu bol obom sťažovateľom a ich obhajkyni doručený zhodne 24. februára 2022.
15. Ústavné sťažnosti sťažovateľov podané na poštovú prepravu 2. augusta 2022 sú podané zjavne po uplynutí uvedenej zákonnej dvojmesačnej lehoty, v dôsledku čoho ich nemožno považovať za podané včas.
16. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavné sťažnosti sťažovateľov odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako oneskorene podané.
17. Keďže ústavný súd ústavné sťažnosti ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uplatnenými v ich ústavných sťažnostiach.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. októbra 2022
Jana Laššáková
predsedníčka senátu