znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 490/2021-108

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Ľuboša Szigetiho, v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej JUDr. Henrietou Danišovou, advokátkou, Janka Alexyho 7, Bratislava, proti postupu a uzneseniu Okresnej prokuratúry Bratislava IV č. k. 1 Pn 220/20/1104-10 z 21. októbra 2020 v spojení s uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-214/2-VYS-B4-2020 z 29. apríla 2020 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 23. marca 2021 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 14, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1, 2 a 3, čl. 21 ods. 1, čl. 22 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. a), b), c) a d), čl. 8 ods. 1 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) a čl. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2010/C 83/01 Úradný vestník Európskej únie) postupom a uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava IV (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pn 220/20/1104-10 z 21. októbra 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) v spojení s uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV, odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-214/2-VYS-B4-2020 z 29. apríla 2020 (ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa“). Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry a napadnuté uznesenie vyšetrovateľa zrušiť a žiada, aby ústavný súd orgánom činným v trestnom konaní prikázal v jej právnej veci konať, priznal jej finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti, ale najmä z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako oznamovateľka podala trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Vyšetrovateľ Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV uznesením ČVS: ORP- 214/2-VYS-B4-2020 z 29. apríla 2020 trestné oznámenie sťažovateľky odmietol.

3. Sťažovateľka proti uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí trestného oznámenia podala sťažnosť, o ktorej napadnutým uznesením rozhodla prokurátorka okresnej prokuratúry tak, že sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.

4. Sťažovateľka napáda ústavnou sťažnosťou uznesenie okresnej prokuratúry, uznesenie vyšetrovateľa, ako aj postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý predchádzal ich vydaniu.

5. Súčasťou ústavnej sťažnosti je žiadosť sťažovateľky, aby ústavný súd doručil jej „Návrh Budúcemu Európskemu prokurátorovi, Úradu Európskeho prokurátora v Luxemburgu“ spolu s prílohami.

II.

Argumentácia sťažovateľky

6. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti pomerne nesúrodo poukazuje na viaceré trestné konania, ktoré iniciovala ako oznamovateľka (týkajúce sa najmä neoprávneného nakladania s osobnými údajmi a zneužívania právomoci verejného činiteľa) a ktoré priamo nesúvisia s trestnou vecou, ktorá je predmetom tejto ústavnej sťažnosti. Všetky tieto trestné konania spája do jedného celku a opakovane spochybňuje postupy a rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ak nepostupovali pri vybavovaní jej trestných oznámení podľa jej predstáv. Takýto postup orgánov činných v trestnom konaní mal podľa jej názoru zasiahnuť aj jej spoločenské postavenie. Bez priamej súvislosti k veci cituje rozličné zákonné ustanovenia, články ústavy a dohovoru, ku ktorým pridáva vlastný komentár, ktorý nemá relevantnú súvislosť s predmetným trestným konaním.

7. V súhrne je však možné za podstatu ústavnej sťažnosti považovať nesúhlas sťažovateľky s postupom orgánov činných v trestnom konaní pri vybavovaní ňou podaného trestného oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pričom sťažovateľka považuje rozhodnutie prokurátorky v spojení s rozhodnutím vyšetrovateľa za nezákonné, arbitrárne, všeobecné, účelové, nespĺňajúce požiadavky na spravodlivé trestné konanie.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie v bode 1 označených základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru, práv podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov a podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie postupom orgánov činných v trestnom konaní pri vybavovaní sťažovateľkou podaného trestného oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

9. Pred samotným predbežným prerokovaním ústavnej sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka podala námietku zaujatosti proti sudcovi ústavného súdu Ľubošovi Szigetimu (členovi II. senátu), o ktorej rozhodol ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 421/2021-17 z 22. júla 2021 tak, že sudca Ľuboš Szigeti z konania a rozhodovania o posudzovanej ústavnej sťažnosti vylúčený nie je.

10. Námietku zaujatosti, ktorú podala sťažovateľka proti sudcovi ústavného súdu Robertovi Šorlovi, ústavný súd považoval za bezpredmetnú, keďže sudca Robert Šorl nie je podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 členom II. senátu, ktorý je príslušný konať o ústavnej sťažnosti sťažovateľky, teda v posudzovanej veci nerozhoduje.

11. Ústavný súd v súlade s § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť, pričom posudzoval, či jej prijatiu na ďalšie konanie nebránia dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

12. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

13. V nadväznosti na citované zákonné ustanovenie ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom súde. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde]. V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, II. ÚS 695/2014).

14. Ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry nadobudlo právoplatnosť 21. októbra 2020. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému súdu osobne dňa 23. marca 2021, je zjavné, že bola podaná oneskorene, teda po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty (zákonná lehota sťažovateľke uplynula 21. decembra 2020).

15. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka si uvedomuje zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti a domáha sa, aby ústavný súd rozhodol o odpustení jej zmeškania, čo vzhľadom na už citovanú judikatúru neprichádza do úvahy. Na uvedenom závere nemení nič ani nepriaznivá pandemická situácia spojená so šírením ochorenia Covid-19 v Slovenskej republike, pretože na právnu vec sťažovateľky nemožno aplikovať ustanovenia § 8 a § 9 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov.

16. V nadväznosti na uvedené ústavnému súdu pri predbežnom prerokovaní nezostala iná možnosť, len odmietnuť ústavnú sťažnosť sťažovateľky ako podanú oneskorene.

17. V súvislosti so žiadosťou sťažovateľky o doručenie jej „Návrhu Budúcemu Európskemu prokurátorovi, Úradu Európskeho prokurátora v Luxemburgu“ spolu s prílohami ústavný súd poukazuje na čl. 124 ústavy, podľa ktorého je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Právomoci ústavného súdu sú taxatívnym spôsobom určené v čl. 125 až 129a a v čl. 136 ústavy. Ústavný súd konštatuje, že z právneho poriadku Slovenskej republiky mu ako štátnemu orgánu, ktorý podľa čl. 2 ods. 2 ústavy môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, nevyplýva právomoc doručovať podania (návrhy) adresované iným subjektom tak, ako sa mylne domnieva sťažovateľka, preto jej tento návrh spolu s prílohami vracia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2021

Peter Molnár

predseda senátu