SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 49/2015-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa   (sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

zastúpenej   advokátom   JUDr.   Milanom   Kuzmom,   Advokátska   kancelária,Floriánska 16, Košice, pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenomKrajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 7 Tos 92/2014 a jeho uznesením zo 16. októbra2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)č. k. II. ÚS 49/2015-22 z 22. januára 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky   (ďalej   len   „ústava“)   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach(ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 7 Tos 92/2014 a jeho uznesením zo 16. októbra 2014.

Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdprerokoval   túto   vec   na   neverejnom   zasadnutí,   keďže   sťažovateľka   v   podaní   právnehozástupcu z 30. marca 2015 a tiež krajský súd vo vyjadrení z 9. marca 2015 vyslovili súhlas,aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd teda vychádzal z listinných dôkazova vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len„okresný   súd“)   č.   k.   1   Nt   14/2014-45   z   30.   septembra   2014   bola   zamietnutá   žiadosťodsúdenej sťažovateľky o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uloženýrozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8 T 108/2010 z 28. októbra 2010 v spojenís rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3 To 141/2010 z 5. januára 2011 vo výmere10 rokov. Uznesením krajského súdu č. k. 7 Tos 92/2014-53 zo 16. októbra 2014 bolasťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu okresného súdu zamietnutá ako oneskorenepodaná.

Podľa   názoru   sťažovateľky   krajský   súd   mechanicky   prevzal   lehotu   na   podaniesťažnosti podľa § 187 ods. 1 Trestného poriadku, hoci mu bolo známe, že sťažovateľka je vovýkone trestu. Krajský súd sám v tejto súvislosti uviedol, že napadnuté uznesenie okresnéhosúdu   bolo   sťažovateľke   doručené   do   výkonu   trestu   3.   októbra   2014.   Deň   doručeniauznesenia pripadal na piatok a zásielka bola sťažovateľke odovzdaná referentom režimu(pedagógom) v popoludňajších hodinách. Nasledujúci deň, teda v sobotu 4. októbra 2014,začala plynúť trojdňová lehota na podanie sťažnosti. V prvý najbližší pracovný deň (ktorýbol zároveň tretím dňom lehoty na podanie sťažnosti), teda pondelok 6. októbra 2014,sťažovateľka sťažnosť vloženú do obálky s riadne uvedenou adresou, nalepenými známkamiv správnej hodnote a s podacím lístkom vložila do schránky určenej na odovzdávaniekorešpondencie odsúdených. Túto schránku vyberá zamestnanec poverený riaditeľom. V tendeň   bola   schránka   vybratá,   korešpondencia   išla   na   kontrolu   a   potom   bola   odoslaná.Potvrdený podací lístok dostala sťažovateľka späť 7. októbra 2014, čo znamená, že zásielkabola odoslaná hneď na druhý deň.

Zo   strany   sťažovateľky   bol   postup   v   plnom   súlade   s   ustanoveniami   príslušnýchprávnych predpisov. Z ustanovenia § 37 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskejrepubliky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobodyv znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“),   vyplýva,   že   pre   odsúdených   saumiestňujú   na   prístupných   miestach   uzamykateľné   schránky   určené   na   odosielaniekorešpondencie. Schránky sa vyberajú a korešpondencia sa odosiela v pracovných dňoch.

Z ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobodya o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono výkone trestu“) vyplýva, že nahliadnuť do korešpondencie odsúdeného má právo riaditeľústavu   alebo   ním   určený   príslušník   zboru   a   pritom   je   oprávnený   oboznámiť   sa   s   jejobsahom.

Sťažovateľka dáva do pozornosti aj ustanovenie § 63 ods. 6 písm. d) Trestnéhoporiadku, podľa ktorého lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote urobenéu riaditeľa ústavu, v ktorom je ten, kto urobí podanie, vo väzbe, alebo vo výkone trestuodňatia slobody. Z citovaných ustanovení vyhlášky, zákona o výkone trestu a Trestnéhoporiadku vyplýva, že sťažovateľka podala svoju sťažnosť v zákonnej lehote. Sťažnosť bolapreto zamietnutá bezdôvodne a v rozpore so zákonom, čím došlo k porušeniu označenýchpráv podľa ústavy a dohovoru.

Sťažovateľka žiadala vydať tento nález:„Základné   právo   sťažovateľky   na   riadne   odôvodnenie   súdneho   rozhodnutia vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavný SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru porušené bolo, pričom k porušeniu   uvedeného   základného   práva   sťažovateľky   došlo   v   konaní   vedenom   na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7 Tos 92/2014-53 zo dňa 16.10.2014. Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 16.10.2014 sp. zn. 7 Tos 92/2014-53 v časti o zamietnutí a vec znovu prejedná.“

Z vyjadrenia predsedu krajského súdu sp. zn. 1 Spr V/205/2015 z 9. marca 2015doručeného ústavnému súdu 12. marca 2015 vyplýva, že dátum odovzdania korešpondenciesa podľa aplikačnej praxe súdov považuje za deň odovzdania podania (v danom prípadesťažnosti)   odsúdeným,   ktorý   je   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody   u   riaditeľa   ústavu,v ktorom je vo výkone trestu odňatia slobody. K tomu došlo (ako to vyplýva z listinnýchdôkazov) 7. októbra 2014. Vzhľadom na uvedené je predseda krajského súdu toho názoru,že   sťažovateľka   odovzdala   sťažnosť   proti   uzneseniu   okresného   súdu   do   uzamykateľnejschránky určenej na odosielanie korešpondencie 7. októbra 2014. Prevzatie sťažnosti jepotvrdené aj dátumovou pečiatkou na obálke, ktorá sťažnosť obsahovala, a tým je vlastnevyvrátené tvrdenie sťažovateľky, že sťažnosť podala už 6. októbra 2014. Preto treba dospieťk záveru, že nedošlo k zásahu do označených práv sťažovateľky. Túto sťažnosť podalaoneskorene.

Z repliky právneho zástupcu sťažovateľky z 30. marca 2015 doručenej ústavnémusúdu 7. apríla 2015, ktorou reaguje na vyjadrenie predsedu krajského súdu, vyplýva, žesťažovateľka na sťažnosti trvá a rovnako tak aj na tvrdení, že pondelok 6. októbra 2014sťažnosť vloženú do obálky s riadne uvedenou adresou, nalepenými známkami v správnejhodnote a s podacím lístkom vložila do schránky určenej na odovzdávanie korešpondencieodsúdených, vzhľadom na čo došlo k zachovaniu zákonnej lehoty na podanie sťažnosti.Sťažovateľka dáva do pozornosti, že v uvedený deň (6. októbra 2014) bola schránka vybratá,korešpondencia išla na kontrolu a následne bola odoslaná. Potvrdený podací lístok dostalaspäť   7.   októbra   2014,   čo   znamená,   že   zásielka   bola   odoslaná   hneď   na   druhý   deň.Uzamykateľnú   schránku   s   korešpondenciou   vyberá   zamestnanec   poverený   riaditeľom,ktorým   je   pedagóg.   Podľa   názoru   sťažovateľky   práve   pedagóg   zapríčinil   omeškaniesťažnosti. Sťažovateľka uviedla, že stanovisko pedagóga k danej veci zašle prostredníctvomprávneho zástupcu hneď, ako ho bude mať. Inými slovami, sťažovateľka dodržala zákonnúlehotu,   sťažnosť   podala   6.   októbra   2014   a   skutočnosť,   že   zo strany   pedagóga   došlok odovzdaniu sťažnosti až 7. októbra 204, resp. k označeniu dátumovou pečiatkou 7. októbra2014, nemôže byť sťažovateľke na ujmu. V opačnom prípade by bolo totiž výlučne v rukáchústavu na výkon trestu odňatia slobody, či odsúdený podá sťažnosť včas, čo nemôže byť vdemokratickom štáte tolerované.

Z ďalšieho vyjadrenia právneho zástupcu sťažovateľky z 12. mája 2015 doručenéhoústavnému súdu 13. mája 2015 vyplýva, že sťažovateľka v predchádzajúcich podaniachmylne uvádzala, že sťažnosť bola vložená do uzamykateľnej schránky v pondelok 6. októbra2014, pretože v skutočnosti sa tak stalo už v nedeľu popoludní 5. októbra 2014. V dôsledkutejto skutočnosti sťažovateľka žiada o opravu jej doterajších podaní. V pondelok 6. októbra2014   ráno   poštu   zo   schránky   na   oddiele,   v   ktorom   je   sťažovateľka   umiestnená,   niktonevybral.   Pedagógovia   pracujú   na   dve   zmeny,   dopoludnia   a   popoludní,   pričomsťažovateľkin oddielový pedagóg ⬛⬛⬛⬛ mal v pondelok 6. októbra 2014popoludňajšiu zmenu, poštu vybral zo schránky na chodbe a na odoslanie išla až druhý deň,teda v utorok 7. októbra 2014. Sťažovateľka nevie, prečo v pondelok ráno 6. októbra 2014poštu na jej oddiele nikto nevybral, no nič to nemení na tom, že sťažnosť podala v zákonnejlehote a akékoľvek pochybenie zo strany zamestnancov jej nemôže byť na ujmu. Napokonuvádza, že 13. apríla 2015 podala podnet prokuratúre na prešetrenie veci, pričom záveryšetrenia nie sú ešte známe.

Napokon z podania právneho zástupcu sťažovateľky z 28. mája 2015 doručenéhoústavnému súdu 1. júna 2015 vyplýva, že sťažovateľka požiadala pedagóga

, aby sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodné pre posúdenie zachovanialehoty na podanie sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o upustenie od výkonutrestu   odňatia   slobody.   Tento   list   bol   25.   mája   2015   vrátený   právnemu   zástupcovisťažovateľky s poznámkou „adresát neznámy“. Ako to právny zástupca telefonicky zistil,menovaný   už   nepracuje   v   ústave   a   ústav   jeho   súkromnú   adresu   odmietol   oznámiť.Sťažovateľka preto žiada ústavný súd o zadováženie stanoviska pedagóga.

II.

Z uznesenia krajského súdu č. k. 7 Tos 92/2014-53 zo 16. októbra 2014 vyplýva, žením bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.1 Nt 14/2014 z 30. septembra 2014. Podľa názoru krajského súdu zo spisového materiálu jezrejmé, že uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľke doručené do výkonu trestu odňatiaslobody 3. októbra 2014. Uznesenie obsahovalo procesne správne poučenie o možnostipodania   opravného   prostriedku   (sťažnosti).   Sťažovateľka   podala   sťažnosť   na   poštovúprepravu 7. októbra 2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zákonná lehota uplynula 6. októbra2014, sťažnosť musela byť v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadkubez ďalšieho zamietnutá ako oneskorene podaná.

Z prípisu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Levoča (ďalej len „ústav“) sp. zn.ÚVTOS-162-2/11-2014 z 29. decembra 2014 doručeného ústavnému súdu 2. januára 2015(v   odpovedi   na   výzvu   ústavného   súdu)   vyplýva,   že   ústavnému   súdu   zasiela   kópiuevidenčnej karty prijatej a odoslanej korešpondencie sťažovateľky, ďalej ústavný poriadokpre odsúdené v ústave, ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2014, a napokon aj evidenciupoučení,   oboznámení,   vyhlásení   odsúdenej   sťažovateľky.   Na   vysvetlenie   sa   uvádza,   žek vyberaniu   korešpondencie   z   uzamykateľnej   schránky   určenej   na   odosielaniekorešpondencie   dochádza   pedagógom   každý   pracovný   deň   spravidla   do   7.30   h.   Po   jejspracovaní pedagóg poštu určenú na odoslanie odovzdá do podateľne ústavu, kde sa tátopripraví na odovzdanie poštovému podniku. Korešpondencia, ktorá bola v pracovný deňpedagógom   zo   schránky   vybratá,   je   odovzdaná   do   podateľne   ústavu   v   ten   istý   deňa následne   je   v   ten   istý   deň   odovzdaná   pracovníčkou   podateľne   na   poštovú   prepravu.Korešpondencia je odnášaná na príslušnú poštu denne po 9.00 h. Po nastúpení výkonu trestusú odsúdení zaradení do nástupného oddielu, kde sú povinní oboznámiť sa s ústavnýmporiadkom, časovým rozvrhom dňa a právami a povinnosťami odsúdeného v zmysle zákonao výkone trestu. O vykonaných poučeniach, oboznámeniach a vyhláseniach odsúdeného jevedená   písomná   evidencia   zvlášť   pre   každého   odsúdeného   formou   evidenčných   karieta rovnako aj elektronická evidencia v osobnej elektronickej karte odsúdeného.

Z kópie evidencie prijatej korešpondencie sťažovateľky vyplýva, že 3. októbra 2014prevzala písomnosť od odosielateľa „OS SNV sp. zn. 1 Nt 14/14-15“.

Z kópie evidencie odoslanej korešpondencie sťažovateľky vyplýva, že táto 7. októbra2014   odovzdala   korešpondenciu   adresovanú „OS   SNV“. Prevzatie   je   potvrdenénečitateľným podpisom.

Z ústavného poriadku pre odsúdené v ústave z júla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1.augusta 2014, vyplýva inter alia, že podľa § 22 ods. 1 uzamykateľné schránky určenéna odosielanie korešpondencie sú umiestnené na chodbe každého oddielu. Korešpondenciuzo schránky vyberá pedagóg v pracovných dňoch spravidla do 7.30 h. Podľa § 22 ods. 2odsúdené umiestnené v celách môžu odovzdať korešpondenciu osobne pedagógovi dennev pracovné dni do 7.30 h. Podľa § 22 ods. 3 odsúdená odovzdáva korešpondenciu určenúna odoslanie nezalepenú, okrem korešpondencie, do ktorej sa podľa zákona nenahliada.Odsúdená   vhadzuje   korešpondenciu   určenú   na   odoslanie   do   uzamykateľných   schránokv pracovných dňoch do 7.00 h.

Z evidencie   poučení,   oboznámení,   vyhlásení   odsúdenej sťažovateľky   vyplýva,   že5. augusta 2014 bola poučená o „Ústavnom poriadku pre odsúdené v ÚV TOS Levoča, s účinnosťou od 1. augusta 2014“. Je to potvrdené vlastnoručným podpisom sťažovateľky.

Z   kópie   obálky   so   zásielkou   okresného   súdu   ako   odosielateľa   adresovanousťažovateľke,   ktorú   ústavnému   súdu   predložila   sťažovateľka,   vyplýva,   že   zásielka   boladoručená ústavu 3. októbra 2014.

Z kópie podacieho lístku doporučenej zásielky sťažovateľky adresovanej okresnémusúdu, ktorú ústavnému súdu predložila sťažovateľka, vyplýva, že doporučená zásielka bolaodovzdaná na poštovú prepravu 7. októbra 2014.

Z listu ústavu sp. zn. ÚVTOS-44-03/11-2015 z 20. mája 2015 doručeného ústavnémusúdu 25. mája 2015, ktorý je odpoveďou na výzvu ústavného súdu vyjadriť sa k novýmtvrdeniam sťažovateľky z 12. mája 2015, vyplýva, že korešpondencia prichádzajúca doústavu pre odsúdené a rovnako korešpondencia odosielaná odsúdenými je evidovaná nasamostatných   evidenčných   kartách   ako   „Prijatá   evidovaná   korešpondencia“   a   ako„Odoslaná evidovaná korešpondencia“. Táto evidencia existuje v písomnej podobe, alezároveň aj v elektronickej podobe v rámci osobnej elektronickej karty odsúdeného, a to tiežv členení na prijatú a odoslanú korešpondenciu. Ako vyplýva z oboch týchto „evidencií“,dňa 7. októbra 2014 bola sťažovateľkou odoslaná doporučená zásielka pre adresáta „OSSNV“. V ten istý deň v evidencii prijatej pošty je evidovaný poštovým podnikom potvrdenýpodací lístok preukazujúci podanie zásielky pre adresáta OS SNV na pošte Levoča, ktorýbol   sťažovateľke   odovzdaný   pedagógom.   Z uvedeného   vyplýva,   že   listová   zásielka   preadresáta OS SNV bola zo schránky vybratá 7. októbra 2014 a v tento deň bola aj odovzdanána poštovú prepravu. Je nepochybné, že zásielka bola sťažovateľkou vhodená do schránky 7.októbra   2014   alebo   6.   októbra   2014,   avšak   po   uplynutí   času   určeného   na   vyberanieschránky pedagógom, t. j. po 7.30 h, teda nie 5. októbra 2014, ako to sťažovateľka uviedlavo vyjadrení. Toto tvrdenie preukazuje pomocná evidencia vedená pedagógmi, ktorá slúžina kontrolu a odsúhlasenie korešpondencie odovzdanej pedagógom do podateľne na účelyjej odoslania. Podľa tejto pomocnej evidencie 6. októbra 2014 odoslalo poštu 7 odsúdených( ⬛⬛⬛⬛ ). Týmto bola pošta6. októbra 2014 aj odoslaná. Všetky sú umiestnené v rámci toho istého stanovišťa referentarežimu   č.   2   (oddielu)   ako   sťažovateľka.   Pošta   odsúdených   určená   na   odoslanie   nie   jevyberaná zo schránok na oddieloch výlučne oddielovým pedagógom, ale je vyberaná dennev   určenom   čase   pedagógom   prítomným   v   službe,   a   to   na   všetkých   oddieloch.   Ak   bysťažovateľka vhodila svoju korešpondenciu do schránky ešte 5. októbra 2014, bola by tátoodoslaná 6. októbra 2014 rovnako, ako pošta už uvedených odsúdených.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka   tvrdí,   že   sťažnosť   vhodila   do   uzamykateľnej   schránky   v   nedeľu5. októbra 2014, pričom príslušný pedagóg v pondelok 6. októbra 2014 obsah schránkynevybral a tak došlo k tomu, že ňou podaná sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu až7. októbra 2014, teda už po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti.

Krajský súd trvá na tom, že podľa dostupných listinných dôkazov bola sťažnosťpodaná oneskorene.

Z   pohľadu   ústavného   súdu   možno   v   súlade   so   stanoviskom   krajského   súdukonštatovať, že zo všetkých listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, vyplýva,že sťažnosť bola z uzamykateľnej schránky vybratá 7. októbra 2014 a toho istého dňa bola ajodovzdaná na poštovú prepravu.

Sťažovateľka   pôvodne   tvrdila,   že   sťažnosť   vhodila   do   uzamykateľnej   schránky6. októbra 2014 v predpísanom čase, teda do 7.00 h ráno. Zároveň tvrdila, že tohto dňaschránka nebola vybratá, čo mal potvrdiť príslušný pedagóg. Napokon však sťažovateľkatakýto dôkaz ústavnému súdu nepredložila a požiadala ústavný súd, aby sám zadovážilstanovisko   pedagóga.   Naopak,   z   vyjadrenia   ústavu   vyplýva,   že   v   rovnakom   oddiele,v ktorom je aj sťažovateľka, bola 6. októbra 2014 vybratá a na poštovú prepravu odovzdanákorešpondencia 6 iných odsúdených.

Na   základe   dosiaľ   uvedeného   možno   konštatovať,   že   sťažovateľke   sa   nepodarilopreukázať jej rozhodujúce tvrdenie, podľa ktorého uzamykateľná schránka nebola 6. októbra2014   vybratá,   čím   malo   dôjsť   k   oneskorenému   odovzdaniu   jej   sťažnosti   na   poštovúprepravu. Dôveryhodnosť tvrdení sťažovateľky do určitej miery znižuje aj skutočnosť, že vpriebehu konania zmenila tvrdenie o tom, kedy vložila sťažnosť do uzamykateľnej schránky,keďže podľa zmeneného tvrdenia malo sa tak stať už v nedeľu 5. októbra 2014.

Z uvedených dôvodov nebolo možné sťažnosti vyhovieť.

Návrh   sťažovateľky,   aby   ústavný   súd   zadovážil   vyjadrenie   pedagóga,   sa   javíz pohľadu už uvedených ďalších listinných dôkazov ako nadbytočný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2015