SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 49/2015-50
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,
zastúpenej advokátom JUDr. Milanom Kuzmom, Advokátska kancelária,Floriánska 16, Košice, pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenomKrajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 7 Tos 92/2014 a jeho uznesením zo 16. októbra2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)č. k. II. ÚS 49/2015-22 z 22. januára 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach(ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 7 Tos 92/2014 a jeho uznesením zo 16. októbra 2014.
Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdprerokoval túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľka v podaní právnehozástupcu z 30. marca 2015 a tiež krajský súd vo vyjadrení z 9. marca 2015 vyslovili súhlas,aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd teda vychádzal z listinných dôkazova vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.
Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len„okresný súd“) č. k. 1 Nt 14/2014-45 z 30. septembra 2014 bola zamietnutá žiadosťodsúdenej sťažovateľky o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uloženýrozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8 T 108/2010 z 28. októbra 2010 v spojenís rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3 To 141/2010 z 5. januára 2011 vo výmere10 rokov. Uznesením krajského súdu č. k. 7 Tos 92/2014-53 zo 16. októbra 2014 bolasťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu okresného súdu zamietnutá ako oneskorenepodaná.
Podľa názoru sťažovateľky krajský súd mechanicky prevzal lehotu na podaniesťažnosti podľa § 187 ods. 1 Trestného poriadku, hoci mu bolo známe, že sťažovateľka je vovýkone trestu. Krajský súd sám v tejto súvislosti uviedol, že napadnuté uznesenie okresnéhosúdu bolo sťažovateľke doručené do výkonu trestu 3. októbra 2014. Deň doručeniauznesenia pripadal na piatok a zásielka bola sťažovateľke odovzdaná referentom režimu(pedagógom) v popoludňajších hodinách. Nasledujúci deň, teda v sobotu 4. októbra 2014,začala plynúť trojdňová lehota na podanie sťažnosti. V prvý najbližší pracovný deň (ktorýbol zároveň tretím dňom lehoty na podanie sťažnosti), teda pondelok 6. októbra 2014,sťažovateľka sťažnosť vloženú do obálky s riadne uvedenou adresou, nalepenými známkamiv správnej hodnote a s podacím lístkom vložila do schránky určenej na odovzdávaniekorešpondencie odsúdených. Túto schránku vyberá zamestnanec poverený riaditeľom. V tendeň bola schránka vybratá, korešpondencia išla na kontrolu a potom bola odoslaná.Potvrdený podací lístok dostala sťažovateľka späť 7. októbra 2014, čo znamená, že zásielkabola odoslaná hneď na druhý deň.
Zo strany sťažovateľky bol postup v plnom súlade s ustanoveniami príslušnýchprávnych predpisov. Z ustanovenia § 37 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskejrepubliky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobodyv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), vyplýva, že pre odsúdených saumiestňujú na prístupných miestach uzamykateľné schránky určené na odosielaniekorešpondencie. Schránky sa vyberajú a korešpondencia sa odosiela v pracovných dňoch.
Z ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobodya o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono výkone trestu“) vyplýva, že nahliadnuť do korešpondencie odsúdeného má právo riaditeľústavu alebo ním určený príslušník zboru a pritom je oprávnený oboznámiť sa s jejobsahom.
Sťažovateľka dáva do pozornosti aj ustanovenie § 63 ods. 6 písm. d) Trestnéhoporiadku, podľa ktorého lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote urobenéu riaditeľa ústavu, v ktorom je ten, kto urobí podanie, vo väzbe, alebo vo výkone trestuodňatia slobody. Z citovaných ustanovení vyhlášky, zákona o výkone trestu a Trestnéhoporiadku vyplýva, že sťažovateľka podala svoju sťažnosť v zákonnej lehote. Sťažnosť bolapreto zamietnutá bezdôvodne a v rozpore so zákonom, čím došlo k porušeniu označenýchpráv podľa ústavy a dohovoru.
Sťažovateľka žiadala vydať tento nález:„Základné právo sťažovateľky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavný SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru porušené bolo, pričom k porušeniu uvedeného základného práva sťažovateľky došlo v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7 Tos 92/2014-53 zo dňa 16.10.2014. Ústavný súd zrušuje uznesenie Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 16.10.2014 sp. zn. 7 Tos 92/2014-53 v časti o zamietnutí a vec znovu prejedná.“
Z vyjadrenia predsedu krajského súdu sp. zn. 1 Spr V/205/2015 z 9. marca 2015doručeného ústavnému súdu 12. marca 2015 vyplýva, že dátum odovzdania korešpondenciesa podľa aplikačnej praxe súdov považuje za deň odovzdania podania (v danom prípadesťažnosti) odsúdeným, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody u riaditeľa ústavu,v ktorom je vo výkone trestu odňatia slobody. K tomu došlo (ako to vyplýva z listinnýchdôkazov) 7. októbra 2014. Vzhľadom na uvedené je predseda krajského súdu toho názoru,že sťažovateľka odovzdala sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu do uzamykateľnejschránky určenej na odosielanie korešpondencie 7. októbra 2014. Prevzatie sťažnosti jepotvrdené aj dátumovou pečiatkou na obálke, ktorá sťažnosť obsahovala, a tým je vlastnevyvrátené tvrdenie sťažovateľky, že sťažnosť podala už 6. októbra 2014. Preto treba dospieťk záveru, že nedošlo k zásahu do označených práv sťažovateľky. Túto sťažnosť podalaoneskorene.
Z repliky právneho zástupcu sťažovateľky z 30. marca 2015 doručenej ústavnémusúdu 7. apríla 2015, ktorou reaguje na vyjadrenie predsedu krajského súdu, vyplýva, žesťažovateľka na sťažnosti trvá a rovnako tak aj na tvrdení, že pondelok 6. októbra 2014sťažnosť vloženú do obálky s riadne uvedenou adresou, nalepenými známkami v správnejhodnote a s podacím lístkom vložila do schránky určenej na odovzdávanie korešpondencieodsúdených, vzhľadom na čo došlo k zachovaniu zákonnej lehoty na podanie sťažnosti.Sťažovateľka dáva do pozornosti, že v uvedený deň (6. októbra 2014) bola schránka vybratá,korešpondencia išla na kontrolu a následne bola odoslaná. Potvrdený podací lístok dostalaspäť 7. októbra 2014, čo znamená, že zásielka bola odoslaná hneď na druhý deň.Uzamykateľnú schránku s korešpondenciou vyberá zamestnanec poverený riaditeľom,ktorým je pedagóg. Podľa názoru sťažovateľky práve pedagóg zapríčinil omeškaniesťažnosti. Sťažovateľka uviedla, že stanovisko pedagóga k danej veci zašle prostredníctvomprávneho zástupcu hneď, ako ho bude mať. Inými slovami, sťažovateľka dodržala zákonnúlehotu, sťažnosť podala 6. októbra 2014 a skutočnosť, že zo strany pedagóga došlok odovzdaniu sťažnosti až 7. októbra 204, resp. k označeniu dátumovou pečiatkou 7. októbra2014, nemôže byť sťažovateľke na ujmu. V opačnom prípade by bolo totiž výlučne v rukáchústavu na výkon trestu odňatia slobody, či odsúdený podá sťažnosť včas, čo nemôže byť vdemokratickom štáte tolerované.
Z ďalšieho vyjadrenia právneho zástupcu sťažovateľky z 12. mája 2015 doručenéhoústavnému súdu 13. mája 2015 vyplýva, že sťažovateľka v predchádzajúcich podaniachmylne uvádzala, že sťažnosť bola vložená do uzamykateľnej schránky v pondelok 6. októbra2014, pretože v skutočnosti sa tak stalo už v nedeľu popoludní 5. októbra 2014. V dôsledkutejto skutočnosti sťažovateľka žiada o opravu jej doterajších podaní. V pondelok 6. októbra2014 ráno poštu zo schránky na oddiele, v ktorom je sťažovateľka umiestnená, niktonevybral. Pedagógovia pracujú na dve zmeny, dopoludnia a popoludní, pričomsťažovateľkin oddielový pedagóg ⬛⬛⬛⬛ mal v pondelok 6. októbra 2014popoludňajšiu zmenu, poštu vybral zo schránky na chodbe a na odoslanie išla až druhý deň,teda v utorok 7. októbra 2014. Sťažovateľka nevie, prečo v pondelok ráno 6. októbra 2014poštu na jej oddiele nikto nevybral, no nič to nemení na tom, že sťažnosť podala v zákonnejlehote a akékoľvek pochybenie zo strany zamestnancov jej nemôže byť na ujmu. Napokonuvádza, že 13. apríla 2015 podala podnet prokuratúre na prešetrenie veci, pričom záveryšetrenia nie sú ešte známe.
Napokon z podania právneho zástupcu sťažovateľky z 28. mája 2015 doručenéhoústavnému súdu 1. júna 2015 vyplýva, že sťažovateľka požiadala pedagóga
, aby sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodné pre posúdenie zachovanialehoty na podanie sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o upustenie od výkonutrestu odňatia slobody. Tento list bol 25. mája 2015 vrátený právnemu zástupcovisťažovateľky s poznámkou „adresát neznámy“. Ako to právny zástupca telefonicky zistil,menovaný už nepracuje v ústave a ústav jeho súkromnú adresu odmietol oznámiť.Sťažovateľka preto žiada ústavný súd o zadováženie stanoviska pedagóga.
II.
Z uznesenia krajského súdu č. k. 7 Tos 92/2014-53 zo 16. októbra 2014 vyplýva, žením bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.1 Nt 14/2014 z 30. septembra 2014. Podľa názoru krajského súdu zo spisového materiálu jezrejmé, že uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľke doručené do výkonu trestu odňatiaslobody 3. októbra 2014. Uznesenie obsahovalo procesne správne poučenie o možnostipodania opravného prostriedku (sťažnosti). Sťažovateľka podala sťažnosť na poštovúprepravu 7. októbra 2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zákonná lehota uplynula 6. októbra2014, sťažnosť musela byť v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadkubez ďalšieho zamietnutá ako oneskorene podaná.
Z prípisu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Levoča (ďalej len „ústav“) sp. zn.ÚVTOS-162-2/11-2014 z 29. decembra 2014 doručeného ústavnému súdu 2. januára 2015(v odpovedi na výzvu ústavného súdu) vyplýva, že ústavnému súdu zasiela kópiuevidenčnej karty prijatej a odoslanej korešpondencie sťažovateľky, ďalej ústavný poriadokpre odsúdené v ústave, ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2014, a napokon aj evidenciupoučení, oboznámení, vyhlásení odsúdenej sťažovateľky. Na vysvetlenie sa uvádza, žek vyberaniu korešpondencie z uzamykateľnej schránky určenej na odosielaniekorešpondencie dochádza pedagógom každý pracovný deň spravidla do 7.30 h. Po jejspracovaní pedagóg poštu určenú na odoslanie odovzdá do podateľne ústavu, kde sa tátopripraví na odovzdanie poštovému podniku. Korešpondencia, ktorá bola v pracovný deňpedagógom zo schránky vybratá, je odovzdaná do podateľne ústavu v ten istý deňa následne je v ten istý deň odovzdaná pracovníčkou podateľne na poštovú prepravu.Korešpondencia je odnášaná na príslušnú poštu denne po 9.00 h. Po nastúpení výkonu trestusú odsúdení zaradení do nástupného oddielu, kde sú povinní oboznámiť sa s ústavnýmporiadkom, časovým rozvrhom dňa a právami a povinnosťami odsúdeného v zmysle zákonao výkone trestu. O vykonaných poučeniach, oboznámeniach a vyhláseniach odsúdeného jevedená písomná evidencia zvlášť pre každého odsúdeného formou evidenčných karieta rovnako aj elektronická evidencia v osobnej elektronickej karte odsúdeného.
Z kópie evidencie prijatej korešpondencie sťažovateľky vyplýva, že 3. októbra 2014prevzala písomnosť od odosielateľa „OS SNV sp. zn. 1 Nt 14/14-15“.
Z kópie evidencie odoslanej korešpondencie sťažovateľky vyplýva, že táto 7. októbra2014 odovzdala korešpondenciu adresovanú „OS SNV“. Prevzatie je potvrdenénečitateľným podpisom.
Z ústavného poriadku pre odsúdené v ústave z júla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1.augusta 2014, vyplýva inter alia, že podľa § 22 ods. 1 uzamykateľné schránky určenéna odosielanie korešpondencie sú umiestnené na chodbe každého oddielu. Korešpondenciuzo schránky vyberá pedagóg v pracovných dňoch spravidla do 7.30 h. Podľa § 22 ods. 2odsúdené umiestnené v celách môžu odovzdať korešpondenciu osobne pedagógovi dennev pracovné dni do 7.30 h. Podľa § 22 ods. 3 odsúdená odovzdáva korešpondenciu určenúna odoslanie nezalepenú, okrem korešpondencie, do ktorej sa podľa zákona nenahliada.Odsúdená vhadzuje korešpondenciu určenú na odoslanie do uzamykateľných schránokv pracovných dňoch do 7.00 h.
Z evidencie poučení, oboznámení, vyhlásení odsúdenej sťažovateľky vyplýva, že5. augusta 2014 bola poučená o „Ústavnom poriadku pre odsúdené v ÚV TOS Levoča, s účinnosťou od 1. augusta 2014“. Je to potvrdené vlastnoručným podpisom sťažovateľky.
Z kópie obálky so zásielkou okresného súdu ako odosielateľa adresovanousťažovateľke, ktorú ústavnému súdu predložila sťažovateľka, vyplýva, že zásielka boladoručená ústavu 3. októbra 2014.
Z kópie podacieho lístku doporučenej zásielky sťažovateľky adresovanej okresnémusúdu, ktorú ústavnému súdu predložila sťažovateľka, vyplýva, že doporučená zásielka bolaodovzdaná na poštovú prepravu 7. októbra 2014.
Z listu ústavu sp. zn. ÚVTOS-44-03/11-2015 z 20. mája 2015 doručeného ústavnémusúdu 25. mája 2015, ktorý je odpoveďou na výzvu ústavného súdu vyjadriť sa k novýmtvrdeniam sťažovateľky z 12. mája 2015, vyplýva, že korešpondencia prichádzajúca doústavu pre odsúdené a rovnako korešpondencia odosielaná odsúdenými je evidovaná nasamostatných evidenčných kartách ako „Prijatá evidovaná korešpondencia“ a ako„Odoslaná evidovaná korešpondencia“. Táto evidencia existuje v písomnej podobe, alezároveň aj v elektronickej podobe v rámci osobnej elektronickej karty odsúdeného, a to tiežv členení na prijatú a odoslanú korešpondenciu. Ako vyplýva z oboch týchto „evidencií“,dňa 7. októbra 2014 bola sťažovateľkou odoslaná doporučená zásielka pre adresáta „OSSNV“. V ten istý deň v evidencii prijatej pošty je evidovaný poštovým podnikom potvrdenýpodací lístok preukazujúci podanie zásielky pre adresáta OS SNV na pošte Levoča, ktorýbol sťažovateľke odovzdaný pedagógom. Z uvedeného vyplýva, že listová zásielka preadresáta OS SNV bola zo schránky vybratá 7. októbra 2014 a v tento deň bola aj odovzdanána poštovú prepravu. Je nepochybné, že zásielka bola sťažovateľkou vhodená do schránky 7.októbra 2014 alebo 6. októbra 2014, avšak po uplynutí času určeného na vyberanieschránky pedagógom, t. j. po 7.30 h, teda nie 5. októbra 2014, ako to sťažovateľka uviedlavo vyjadrení. Toto tvrdenie preukazuje pomocná evidencia vedená pedagógmi, ktorá slúžina kontrolu a odsúhlasenie korešpondencie odovzdanej pedagógom do podateľne na účelyjej odoslania. Podľa tejto pomocnej evidencie 6. októbra 2014 odoslalo poštu 7 odsúdených( ⬛⬛⬛⬛ ). Týmto bola pošta6. októbra 2014 aj odoslaná. Všetky sú umiestnené v rámci toho istého stanovišťa referentarežimu č. 2 (oddielu) ako sťažovateľka. Pošta odsúdených určená na odoslanie nie jevyberaná zo schránok na oddieloch výlučne oddielovým pedagógom, ale je vyberaná dennev určenom čase pedagógom prítomným v službe, a to na všetkých oddieloch. Ak bysťažovateľka vhodila svoju korešpondenciu do schránky ešte 5. októbra 2014, bola by tátoodoslaná 6. októbra 2014 rovnako, ako pošta už uvedených odsúdených.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka tvrdí, že sťažnosť vhodila do uzamykateľnej schránky v nedeľu5. októbra 2014, pričom príslušný pedagóg v pondelok 6. októbra 2014 obsah schránkynevybral a tak došlo k tomu, že ňou podaná sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu až7. októbra 2014, teda už po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti.
Krajský súd trvá na tom, že podľa dostupných listinných dôkazov bola sťažnosťpodaná oneskorene.
Z pohľadu ústavného súdu možno v súlade so stanoviskom krajského súdukonštatovať, že zo všetkých listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, vyplýva,že sťažnosť bola z uzamykateľnej schránky vybratá 7. októbra 2014 a toho istého dňa bola ajodovzdaná na poštovú prepravu.
Sťažovateľka pôvodne tvrdila, že sťažnosť vhodila do uzamykateľnej schránky6. októbra 2014 v predpísanom čase, teda do 7.00 h ráno. Zároveň tvrdila, že tohto dňaschránka nebola vybratá, čo mal potvrdiť príslušný pedagóg. Napokon však sťažovateľkatakýto dôkaz ústavnému súdu nepredložila a požiadala ústavný súd, aby sám zadovážilstanovisko pedagóga. Naopak, z vyjadrenia ústavu vyplýva, že v rovnakom oddiele,v ktorom je aj sťažovateľka, bola 6. októbra 2014 vybratá a na poštovú prepravu odovzdanákorešpondencia 6 iných odsúdených.
Na základe dosiaľ uvedeného možno konštatovať, že sťažovateľke sa nepodarilopreukázať jej rozhodujúce tvrdenie, podľa ktorého uzamykateľná schránka nebola 6. októbra2014 vybratá, čím malo dôjsť k oneskorenému odovzdaniu jej sťažnosti na poštovúprepravu. Dôveryhodnosť tvrdení sťažovateľky do určitej miery znižuje aj skutočnosť, že vpriebehu konania zmenila tvrdenie o tom, kedy vložila sťažnosť do uzamykateľnej schránky,keďže podľa zmeneného tvrdenia malo sa tak stať už v nedeľu 5. októbra 2014.
Z uvedených dôvodov nebolo možné sťažnosti vyhovieť.
Návrh sťažovateľky, aby ústavný súd zadovážil vyjadrenie pedagóga, sa javíz pohľadu už uvedených ďalších listinných dôkazov ako nadbytočný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2015