znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 49/04-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť D. V., bytom K., zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., K., vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní sp. zn. 17 C 1224/02 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. V. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. februára 2004 doručené podanie D. V. (ďalej len „sťažovateľka“), K., zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., K., označené ako „Sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd a ľudských práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy   podľa   čl.   127   Ústavy Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľka ním napáda nečinnosť Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní o určenie, že nie sú dané dôvody vydedenia, vedenom pod sp. zn. 17 C 1224/02.

Na základe argumentov uvedených vo svojej sťažnosti sťažovateľka požiadala, aby ústavný súd v jej veci nálezom rozhodol takto:

„1) Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 1224/2002 porušil základné   právo   D.   V.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jej veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2) Okresnému   súdu   Košice   II   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 17 C 1224/2002 konal bez zbytočných prieťahov.

3) D. V. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000.- Sk, (slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) Okresný súd Košice II je povinný uhradiť D. V. trovy právneho zastúpenia vo výške 9 324.- Sk, (slovom deväťtisíctristodvadsaťštyri slovenských korún) na bankový účet advokáta JUDr. J. Č., K., vedený v Slovenskej sporitelni, a. s. K. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s účinnosťou od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ktorými   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“), pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Osobitne sa zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľky, keďže pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy ústavný súd berie do   úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného sudcu   nesignalizovali   reálnu   možnosť   zbytočných   prieťahov,   a tým   ani   porušenia základného práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy“ (II.   ÚS   109/03),   „argumenty   v sťažnosti sťažovateľa   nepreukázali   v čase   podania   sťažnosti   takú   intenzitu   porušenia   základného práva   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy,   aby   bola   sťažnosť   prijatá   na   ďalšie   konanie“ (II. ÚS 93/03),   resp.   že „na   základe   skutočností   uvedených   v sťažnosti   nemožno postup súdu   považovať   za   taký,   ktorý   by   signalizoval   pri   predbežnom   prerokovaní   možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 131/03).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd ako z predloženej sťažnosti, tak aj z odpovede predsedu okresného súdu na sťažnosť sťažovateľky z 22. decembra 2003 (Spr. 23235/03) konštatoval, že sťažovateľka podala žalobu okresnému súdu 27. decembra 2002, pričom súdny poplatok bol na základe výzvy uhradený 3. marca 2003. Dňa 5. marca 2003 bol rovnopis jej návrhu zaslaný na vyjadrenie odporkyni a jej stanovisko bolo okresnému súdu doručené   27.   marca   2003.   Samotné   dedičské   konanie,   pre   pokračovanie   ktorého   je podstatný výsledok napadnutého súdneho konania, bolo prerušené 6. mája 2003 (sp. zn. 40 D   1058/02),   pričom   sťažovateľka   podala   svoju   sťažnosť   ústavnému   súdu   osobne 10. februára 2004.

Berúc ale do úvahy dĺžku konania pred okresným súdom, ako aj jeho doterajší postup ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   vzhľadom   na   uvedené   okolnosti   postup   súdu   ešte nesignalizuje možnosť zbytočných prieťahov v konaní, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2004