znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 49/01-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2002 prerokoval podnet Ing. J. B., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. J. L., K., vo veci porušenia jeho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 1730/99, a takto

r o z h o d o l :

Konanie o podnete Ing. J. B.   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. apríla 2001 doručené podanie Ing. J. B., bytom K. (ďalej len „navrhovateľ“), označené ako „Podnet na začatie konania pred ÚS – SR (čl. 130 ods. 3)“, ktorým sa dožaduje prijatia podnetu na ďalšie konanie a rozhodnutia o tom, že bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručené   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Slovenskej republiky v zastúpení Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“), v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 1730/99. Predmetom tohto   konania   je   uplatnenie   nároku   navrhovateľa   na   mzdu,   náhradu   mzdy   a príplatok s príslušenstvom od bývalého zamestnávateľa KPPS, s. r. o., Krivá 23, Košice na základe návrhu z 15. decembra 1999 podaného okresnému súdu. Svojím podnetom na ústavný súd sa navrhovateľ dožaduje, aby ústavný súd (ak okresný súd nerozhodne ani po 1. júli 2001) zakázal okresnému súdu pokračovať v porušovaní vyššie uvedeného základného práva, aby mu   prikázal   obnoviť   stav   pred   jeho   porušením   a aby   priznal   navrhovateľovi   primerané finančné zadosťučinenie 100 000,- Sk od Slovenskej republiky, ktorá je povinná mu túto sumu   vyplatiť   do   troch   dní   od   doručenia   nálezu   ústavného   súdu.   Navrhovateľ   súčasne požiadal o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom vzhľadom na to, že nie je v stave hradiť náklady na advokáta, keďže má nízky príjem a manželka je na invalidnom dôchodku.

Ústavný súd v súvislosti so žiadosťou o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným   súdom   vyzval   navrhovateľa,   aby   dokumentoval   svoje   sociálne   a majetkové pomery, na čo navrhovateľ reagoval (12. júna 2001) predložením kópie pracovnej zmluvy, ktorú mal uzavretú na dobu určitú (do 31. decembra 2001) s dohodnutou úkolovou mzdou v minimálnej výške 4 600.- Sk mesačne (predložil ju 29. mája 2001), a kópie rozhodnutia o invalidnom   dôchodku   manželky   vo   výške   5   442.-   Sk   mesačne,   ako   aj   uznesenia okresného súdu č. k. 12 C 1730/99-12 o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov zo 4. januára 2000.

Ústavný   súd   prerokoval   žiadosť   navrhovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu 28. júna 2001. Keďže dospel k záveru, že sú splnené podmienky na vyhovenie žiadosti navrhovateľa,   uznesením   č.   k.   II.   ÚS   49/01-11   ustanovil   navrhovateľovi   za   právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom advokáta JUDr. J. L. K., ktorý so zastupovaním vyjadril súhlas.

Týmto   boli   splnené   všetky   náležitosti   podania   na   to,   aby   ústavný   súd   podnet navrhovateľa   predbežne   prerokoval   a prijal   na   ďalšie   konanie   v časti,   v ktorej   sa navrhovateľ domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z pripojených dokladov vyplynulo, že navrhovateľ pracoval u KPPS, s. r. o., Krivá 23,   Košice   od   13.   júla 1995.   Pretože   mu   však   jeho   zamestnávateľ   nevyplatil   mzdu   za mesiace september až november 1999, navrhovateľ skončil pracovný pomer podľa § 54 ods. 1   písm.   b)   Zákonníka   práce.   Bývalý   zamestnávateľ   dlhuje   navrhovateľovi   za   uvedené obdobie nevyplatenú mzdu v sume 41 428,- Sk, náhradu mzdy za nevyplatenú dovolenku v sume 16 428,- Sk, podľa § 54 ods. 3 Zákonníka práce sumu 30 000,- Sk za zabezpečenie stravného a príplatku za stravovanie   v sume 6 000,- Sk, t. j. spolu sumu 93 857,- Sk. Bývalý   zamestnávateľ   nároky   navrhovateľa   v zásade   uznal,   avšak   dlhujúce   prostriedky navrhovateľovi nevyplatil, preto navrhovateľ podal návrh na súd s tým, aby súd vo veci rozhodol   na   jedinom   pojednávaní   (vrátane   úrokov)   alebo   aby   schválil   zmier   v znení žalobného návrhu.

Keďže okresný súd vo veci nekonal, dožadoval sa navrhovateľ podaním z 20. marca 2000, aby súd vo veci konal hospodárnejšie a rýchlejšie. Zaslanie vyjadrenia žalovaného okresným   súdom   navrhovateľovi   bez   určenia   dátumu   pojednávania   označil   navrhovateľ v tomto   svojom   podaní   adresovanom   okresnému   súdu   za   neefektívny   postup,   preto   sa dožadoval   vydania   kontumačného   rozsudku.   Keďže   ani   po   tomto   návrhu   súd   vo   veci nekonal, obrátil sa navrhovateľ 25. júla 2000 na predsedu okresného súdu so žiadosťou o „zjednanie nápravy“, t. j. aby súd začal v jeho veci konať. Prvé pojednávanie bolo vytýčené na 14. september 2000, ktoré bolo odročené. Keďže nebol určený čas trvania odročenia pojednávania, navrhovateľ sa obrátil 31. januára 2001 na predsedu okresného súdu, aby ho informoval, kedy bude súd pokračovať v pojednávaní. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na 3. apríl 2001, avšak odporca sa na ňom nezúčastnil a pojednávanie bolo opäť odročené na   neurčito.   Takýto   postup   okresného   súdu   viedol   navrhovateľa   k podaniu   podnetu   na ústavný súd.

Po prijatí podnetu na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie   k podnetu   navrhovateľa   a k jeho   prijatiu,   ako   aj   k otázke   konania   ústneho pojednávania. Súčasne požiadal o predloženie spisu.

S požiadavkou   o vyjadrenie   k ústnemu   pojednávaniu   sa   ústavný   súd obrátil   aj na advokáta JUDr. J. L., ktorý vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania.Okresný súd sa vyjadril k podaniu navrhovateľa a k jeho prijatiu nasledovne:„Po   oboznámení   sa   s predloženým   podnetom   zo   dňa   24.   4.   2001,   ako   aj s napadnutým   spisom   tunajšieho   súdu,   v ktorom   sú   namietané   prieťahy   v konaní,   Vám dávam nasledujúce vyjadrenie:

Návrh   v predmetom   konaní   bol   podaný   na   tunajší   súd   dňa   15.   12.   1999.   Dňa 4. 1. 2000 bolo uznesením žalobcovi priznané oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku v predmetnom   spore   a zároveň   bol   žalobný   návrh   doručený   na   vyjadrenie   žalovanej organizácii. Jej stanovisko bolo žalobcovi doručené dňa 8. 3. 2000. Následne sa vo veci uskutočnilo   pojednávanie   14.   9.   2000,   ktoré   bolo   odročené   za   účelom   doplnenia dokazovania. Pojednávanie uskutočnené dňa 3. 4. 2001 bolo odročené na neurčito z dôvodu neprítomnosti žalovaného. Termín ďalšieho pojednávania je určený na deň 16. 10. 2001.Podania žalobcu zo dňa 25. 7. 2000 a 31. 1. 2001 neboli podľa ich obsahu posúdené ako sťažnosti a boli založené do príslušného spisu na ďalší procesný postup.

Pre objektívne posúdenie podaného podnetu uvádzam, že v súdnom oddelení v tomto spore rozhodujúceho sudcu bolo k 31. 7. 2001 572 nevybavených vecí, z toho 202 vecí starších ako dva roky.

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby ústavný súd konal o veci samej na verejnom ústnom pojednávaní a súhlasím s upustením od neho.

V prílohe   Vám   zasielam   spis   tunajšieho   súdu   sp.   zn.   12   C   1730/99,   ktorý   po oboznámení žiadam zaslať späť, nakoľko vo veci je vytýčený termín pojednávania.“

Po vrátení spisu ústavný súd v súvislosti s prípravou rozhodnutia opätovne požadoval zapožičanie   spisu   v rozhodnej   veci.   Okresný   súd   Košice   II   doručil   ústavnému   súdu vyjadrenie, že vo veci bol 16. októbra 2001 vynesený rozsudok, lehota na jeho napísanie uplynie 16. novembra 2001 a po tomto termíne bude môcť spis ústavnému súdu zaslať. Po telefonickej   urgencii   predseda   senátu   29.   novembra   2001   prisľúbil   predloženie   spisu najneskôr 11. - 12. decembra 2001. Spis bol doručený ústavnému súdu 20. februára 2002.

Zo   spisu   vyplynulo,   že   rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   12   C   1730/99-41   zo 16. októbra 2001 nadobudol právoplatnosť 31. januára 2002. Okresný súd ním zaviazal odporcu (bývalého zamestnávateľa navrhovateľa) zaplatiť navrhovateľovi sumu 31 279,- Sk do   15   dní   odo   dňa   právoplatnosti   tohto   rozsudku,   konanie   v časti   o zaplatenie   sumy 10 150, - Sk zastavil a zvyšok nároku navrhovateľa vrátane príslušenstva pohľadávky súd vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách konania.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   je   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak v čase vyhlasovania rozhodnutia ústavného súdu zanikli dôvody, ktoré viedli ústavný súd k prijatiu podnetu, takému podnetu nemožno vyhovieť (I. ÚS 123/93). Konanie o podnete je dôvodné len v prípadoch a v čase, keď po rozhodnutí ústavného súdu môžu nasledovať zmeny právnych pomerov, ktoré boli založené na   základe   predchádzajúceho   konania   štátnych   orgánov   (súdov)   v intenciách   daných právnym poriadkom Slovenskej republiky (III. ÚS 33/00).

Podľa § 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde ak zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, na konanie pred ústavným súdom sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho   súdneho   poriadku.   Podľa   §   103   Občianskeho   súdneho   poriadku   súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd podľa § 104 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastaví.

V danom prípade na základe podnetu navrhovateľa síce konanie začalo v čase, keď k porušeniu základného práva navrhovateľa mohlo dôjsť, pretože konanie okresného súdu, ktoré   navrhovateľ   namietal,   nebolo   ešte   právoplatne   skončené.   Základné   právo navrhovateľa sa však naplnilo vydaním právoplatného rozhodnutia okresného súdu, čím bol súčasne odstránený stav jeho právnej neistoty, ktorý trval v čase podania jeho podnetu. Ďalšie   konanie   o podnete   by   v tomto   prípade   neplnilo   svoj   účel.   K právoplatnému skončeniu   namietaného   konania   došlo   po   začatí   konania   o podnete,   preto   ústavný   súd rozhodol z vyššie uvedených dôvodov o zastavení tohto konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2002