SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 489/2025-39
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateliek ⬛⬛⬛⬛ , narodenej, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ , narodenej, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených JUDr. Ladislavom Ščurym, PhD., advokátom, Mierová 1725, Čadca, proti postupu Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/129/2010 takto
r o z h o d o l :
1. Konanie o sťažnosti sťažovateľky Pavly Fiuráškovej z a s t a v u j e.
2. Postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/129/2010 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
3. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/129/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
4. Sťažovateľke ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 500 eur, ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovate liek a skutkový stav veci
1. Sťažovateľky sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. augusta 2025 domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/129/2010.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľky sú žalovanou stranou v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Opisujú priebeh napadnutého konania, z ktorého vyplýva, že súd sa mal v jeho priebehu viackrát dopustiť dlhodobej nečinnosti pri jednotlivých procesných úkonoch, v dôsledku čoho dosiaľ nerozhodol v merite veci. V konaní došlo k viacerým úmrtiam účastníkov konania, na čo súd nevedel včas procesne zareagovať. Tvrdia, že počas 15 rokov konania na súde prvej inštancie bolo dosiaľ vykonané len jedno pojednávanie vo veci samej, po zvyšok času súd ustaľoval okruh účastníkov konania, aj to s prieťahmi. V súčasnosti sa súdny spis nachádza na dovolacom súde v súvislosti s podaným dovolaním sťažovateliek proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým zamietol ich odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o pripustení žalovaných ako právnych nástupcov po žalovanom v 4. rade, pričom dovolanie bolo podané 11. decembra 2015. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že ide o konanie s väčším počtom účastníkov konania.
3. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľky sú toho názoru, že postupom konajúceho okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu ich označených práv. Preto navrhli, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že označené práva sťažovateliek boli postupom okresného súdu v napadnutom konaní porušené, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal každej zo sťažovateliek finančné zadosťučinenie v sume po 5 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.
4. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateliek predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 489/2025-10 z 9. septembra 2025 sťažnosť prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.
II.
Vyjadrenie okresného súdu
5. Okresný súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/580/2025 z 1. októbra 2025 v podstatnom uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že sťažovateľka ⬛⬛⬛⬛ zomrela 2. februára 2024, hoci ústavná sťažnosť bola spísaná v jej mene 10. júla 2025, to znamená až 1,5 roka po jej smrti. K skutkovej a právnej zložitosti sporu uviedol, že nejde o právne zložitý spor, ale z hľadiska skutkovej stránky ide o spor s veľkým počtom žalovaných subjektov, so spornou procesnou subjektivitou, žijúcich na území Českej republiky. K prekážkam uviedol, že v priebehu konania sa zistilo, že žalovaný v 4. rade zomrel pred začatím konania (22. februára 1974). Súd na uvedenú skutočnosť reagoval uznesením z 1. júla 2013 tak, že konanie na návrh žalobkyne zastavil a pripustil, aby do konania vstúpili (na strane žalovaných) jeho právni nástupcovia. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľky podali odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd tak, že ho uznesením z 28. septembra 2015 odmietol, pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu sťažovateľky podali dovolanie. Po smrti ďalšieho žalovaného súd uznesením zo 16. marca 2017 pokračoval v konaní ďalej s jeho dedičmi. Aj proti tomuto uzneseniu súdu sťažovateľky podali odvolanie, ktoré nemalo náležitosti, preto súd uznesením 26. októbra 2017 vyzval právneho zástupcu sťažovateliek, aby svoje odvolanie doplnili, na ktoré reagovali späťvzatím odvolania doručeným 23. novembra 2017. Odvolací súd rozhodol o odvolaní a jeho späťvzatí uznesením 31. mája 2018. Po ustálení okruhu žalovaných bola vec
9. októbra 2019 predložená dovolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní sťažovateliek. Dovolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie 13. júla 2021 z dôvodu, že zomreli ďalší dvaja žalovaní. Pred opätovným predložením spisu dovolaciemu súdu bolo potrebné zisťovať procesnú subjektivitu všetkých účastníkov konania vrátane osôb s pobytom v Českej republike. Spis bol opätovne predložený dovolaciemu súdu 28. februára 2023. Dovolací súd opätovne vrátil spis 16. mája 2025 na účel realizovania výzvy právnemu nástupcovi po žalovanom v 13. rade, či sa mieni zúčastniť dovolacieho konania ako dovolateľ. Súd opätovne zisťoval procesnú subjektivitu strán sporu. Z dôvodu zisteného úmrtia sťažovateľky (s pobytom v Českej republike) a žalovaného v 7. rade a vykonávania s tým súvisiacich úkonov vec dosiaľ nebola dovolaciemu súdu predložená. Okresný súd bol toho názoru, že sťažovateľky obštrukčnými a kontraproduktívnymi procesnými úkonmi (odvolania a dovolanie), ktorých vady bolo potrebné odstraňovať, prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania. Vychádzajúc z potreby realizácie procesných úkonov v predmetnom konaní a ich časových súvislostí, okresný súd zastáva názor, že konal v primeraných lehotách. S poukazom na potrebu ustaľovania okruhu (pomerne veľkého počtu) účastníkov konania, potrebu doručovania listín do cudziny a skutočnosť, že v priebehu konania došlo k úmrtiu viacerých účastníkov konania, okresný súd považuje ústavnú sťažnosť za neopodstatnenú.
6. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bol aj chronologický prehľad úkonov v napadnutom konaní, z ktorého vyplývajú tieto podstatné skutočnosti, ktoré ústavný súd overil z predloženého súdneho spisu:
- 12. 8. 2010 – podaná žaloba,
- 3. 9. 2010 – výzva na zaplatenie súdneho poplatku,
- 16. 9. 2010 – žaloba doručovaná na vyjadrenie žalovaným,
- 18. 10. 2010 – zisťovanie pobytu žalovanej v 21. rade,
- 23. 12. 2010 – vyjadrenie navrhovateľky k podaniam odporcov,
- 5. 1. 2011 – podanie žalobkyne, čo sa týka neznámych účastníkov konania,
- 28. 3. 2011 – zisťovanie pobytu žalovaného v 4. rade,
- 21. 7. 2011 – žiadosť o pripojenie dedičských spisov,
- 28. 9. 2011 – pojednávanie, odročené na neurčito z dôvodu predloženia osvedčenia o dedičstve po žalovanom v 4. rade,
- 22. 11. 2011 – právny zástupca sťažovateliek namieta protokoláciu zápisnice z 28. septembra 2011 a žiada o opravu,
- 5. 1. 2012 – uznesenie o nevyhovení námietke,
- 23. 1. 2012 – žiadosť o zaslanie úmrtného listu žalovanej v 6. rade,
- 1. 2. 2012 – pojednávanie, odročené na neurčito,
- 3. 5. 2012 – výzva žalovanému v 1. rade na predloženie úmrtného listu žalovanému v 2. rade,
- 6. 6. 2012 – pripojené rozhodnutie o dedičstve po žalovanej v 6. rade,
- 11. 10. 2012 – urgencia žalobkyni na predloženie upraveného návrhu a dokladov v zmysle výzvy,
- 27. 11. 2012 – zaslanie dedičského spisu po žalovanej v 4a. rade,
- 18. 3. 2013 – návrh na pripustenie zmeny účastníkov a na vstup ďalších účastníkov do konania,
- 1. 7. 2013 – uznesenie o zastavení konania a pokračovaní konania s právnymi nástupcami zomrelého,
- 5. 8. 2013 – odvolanie sťažovateliek proti uzneseniu z 1. júla 2013,
- 5. 5. 2015 – spis predložený na odvolacom súde na účel rozhodnutia o odvolaní sťažovateliek,
- 20. 10. 2015 – vrátený spis okresnému súdu,
- 19. 11. 2015 – expedované uznesenie odvolacieho súdu účastníkom konania,
- 18. 12. 2015 – dovolanie sťažovateliek,
- 30. 3. 2016 – dovolanie expedované účastníkom konania na vyjadrenie,
- 16. 3. 2017 – uznesenie o pokračovaní v konaní s dedičmi po žalovanom v 4ad. rade,
- 6. 6. 2017 – odvolanie sťažovateliek proti uzneseniu zo 16. marca 2017,
- 26. 10. 2017 – výzva na odstránenie vád odvolania,
- 23. 11. 2017 – späťvzatie odvolania,
- 21. 3. 2018 – výzva sťažovateľkám na predloženie potrebného počtu exemplárov odvolania voči uzneseniu zo 16. marca 2017, ako aj späťvzatia odvolania,
- 16. 5. 2018 – spis zaslaný odvolaciemu súdu,
- 26. 6. 2018 – spis vrátený z odvolacieho súdu (odvolacie konanie zastavuje),
- 12. 12. 2018 – uznesenie o pokračovaní s dedičmi pôvodne žalovaného pána,
- 21. 2. 2019 – rozšírenie žaloby,
- 19. 6. 2019 – uznesenie o pokračovaní v konaní s dedičmi žalovanej v 22c. a 25. rade,
- 4. 10. 2019 – spis zaslaný dovolaciemu súdu,
- 14. 7. 2021 – spis vrátený z dovolacieho súdu, zistené úmrtie žalovaných v 11. a 13. rade,
- 31. 8. 2021 – uznesenie o pokračovaní s právnymi nástupcami po žalovanej v 11. a 13. rade,
- 2. 9. 2021 – výzva notárovi na oznámenie okruhu dedičov po žalovanom v 22. rade,
- 18. 10. 2021 – odpoveď notára,
- 11. 11. 2021 – uznesenie o pokračovaní v spore s dedičmi žalovaných v rade 22. rade,
- 21. 2. 022 – oznámenie o doručovaní písomností žalovanému v 4aa. rade na úradnej tabuli,
- 28. 2. 2022 – oznámenie žalobkyne na pokračovanie v konaní s dedičmi žalovanej v 24. rade,
- 30. 3. 2022 – žiadosť notárke o oznámenie okruhu dedičov po žalovanej v 24. rade,
- 24. 6. 2022 – uznesenie – pokračovanie s dedičmi po žalovanej v 24. rade,
- 7. 7. 2022 – vrátená zásielka, zistené úmrtie žalovaného v 38. rade,
- 13. 7. 2022 – vrátená zásielka, zistené úmrtie žalovaného v 24d. rade,
- 5. 9. 2022 – žiadosť notárke o oznámenie okruhu dedičov po poručiteľovi 24d. rade,
- 5. 10. 2022 – žiadosť o nariadenie termínu pojednávania,
- 12. 10. 2022 – oznámenie sťažovateľkám o nemožnosti nariadenia termínu pojednávania z dôvodu neustáleného okruhu účastníkov konania; po jeho ustálení bude vec predložená dovolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní,
- 12. 10. 2022 – zaslanie potvrdenia notárky o dedičoch po žalovanom v 24d. rade,
- 28. 10. 2022 – uznesenie o pokračovaní v konaní s dedičmi žalovaného v 38. a 24d. rade,
- 3. 1. 2023 – žiadosť Okresnému súdu Praha 7 o poskytnutie právnej pomoci pri zisťovaní procesnej subjektivity a pobytu účastníkov (sťažovateľky, žalovanej v 23., 30. a 32.rade),
- 16. 1. 2023 – odpoveď Okresného súdu Praha 7,
- 23. 2. 2023 – spis predložený dovolaciemu súdu z dôvodu rozhodnutia o dovolaní sťažovateliek,
- 16. 5. 2025 – vrátenie spisu z dovolacieho súdu bez rozhodnutia,
- 2. 6. 2025 – výzva žalovanému v 13a. rade na predloženie plnomocenstva na zastupovanie v dovolacom konaní, resp. či má záujem zúčastniť sa dovolacieho konania v postavení dovolateľa, alebo či berie dovolanie späť,
- 4. 6. 2025 – uznesenie – pokračovanie v spore s dedičmi žalovaného v 7. rade a zistenie adries prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike (žalovaná ⬛⬛⬛⬛ a v 23., 30. a 32. rade),
- 8. 7. 2025 – oznámenie Okresného súdu v Bruntále o úmrtí sťažovateľky 2. 2. 2024,
- 29. 7. 2025 – žiadosť o zaslanie dedičského rozhodnutia po ⬛⬛⬛⬛,
- 11. 8. 2025 – doručená odpoveď,
- 12. 9. 2025 – uznesenie o pokračovaní v konaní s dedičmi sťažovateľky, výzva dedičom.
7. Zákonná sudkyňa vo svojom priloženom vyjadrení v podstatnom k priebehu konania uviedla, že objektívnymi okolnosťami, ktoré prispeli k celkovej dĺžke napadnutého konania, sú pandémia COVID-19, reforma súdnej mapy, početné vyjadrenia strán konania doručované tesne pred pojednávaním, viaceré žiadosti strán o odročenie pojednávania (z toho raz sťažovateľky). Početné vyjadrenia považuje za potrebné zohľadniť pri určení finančného zadosťučinenia.
8. Vyjadrenie okresného súdu bolo 17. októbra 2025 zaslané na zaujatie stanoviska právnemu zástupcovi sťažovateliek. Na výzvu ústavného súdu sa právny zástupca sťažovateľky vyjadril 4. novembra 2025, pričom v podstatnom zotrval na dôvodnosti podanej ústavnej sťažnosti.
9. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskom mestského súdu, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti
10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).
12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval aj spoločnú ústavnú sťažnosť sťažovateliek.
13. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že určenie, že vec patrí do dedičstva, možno štandardne radiť pod bežnú agendu súdu. Vzhľadom na početnosť žalovaných, ich vek a s tým súvisiace úmrtia, ako aj skutočnosť, že viacerí žalovaní majú pobyt v Českej republike, ústavný súd akceptoval obranu okresného súdu spočívajúcu v skutkovej zložitosti veci.
14. Pri skúmaní správania sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ v napadnutom konaní ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, v napadnutom konaní svojimi podaniami a procesnými návrhmi podstatnou mierou prispela k dĺžke napadnutého konania. Pozícia sťažovateľky ako žalovanej od začiatku vylučovala úspešnosť jej v poradí prvého odvolania (a na to nadväzujúceho dovolania), ktorými atakovala pripustenie právnych nástupcov iných žalovaných. Ide o výnimku z pravidla, že za využitie procesných prostriedkov nezodpovedá ani konajúci súd, ani sťažovateľ. Ústavný súd zastáva názor, že využitie procesných prostriedkov a tomu zodpovedajúci čas na ich rozhodnutie sú v okolnostiach posudzovanej veci pripísateľné na vrub sťažovateľke ako strany sporu. K rovnakému záveru dospel aj v súvislosti s druhým odvolaním sťažovateľky, ktoré podala za obdobných okolností (pripustenie dedičov iného žalovaného do konania), kde navyše bolo potrebné odstraňovať vady ňou podaného odvolania, ktoré bolo nakoniec vzaté späť. Všetky tieto obdobia rozhodovania o jej opravných prostriedkoch prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania. Keďže sťažovateľka napádala len postup okresného súdu v napadnutom konaní, a nie aj postup odvolacieho a dovolacieho súdu, bolo potrebné tieto obdobia vylúčiť z prieskumu z hľadiska posúdenia zbytočných prieťahov potenciálne pričítateľných okresnému súdu. Všetky opísané okolnosti veci ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení.
15. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní. Zo spracovanej chronológie postupu okresného súdu v napadnutom konaní vyplýva, že konanie ako také je poznačené krátkodobými obdobiami nečinnosti a nesústredeným postupom. Aj pri akceptácii skutkovej zložitosti (bod 13) a z toho plynúcich komplikácií v procesnom postupe sa v napadnutom konaní vyskytli obdobia v trvaní niekoľkých mesiacov, keď súd len pasívne prijímal doručované dokumenty bez náležitej procesnej aktivity smerujúcej k nastoleniu právnej istoty v podobe rozhodnutia o merite veci. Ide o obdobie od podania v poradí prvého odvolania sťažovateľky (5. augusta 2013) do predloženia veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o ňom (5. mája 2015). V rámci označeného obdobia okresný súd nesústredene uznesením ustanovil procesného opatrovníka (bývalú manželku) jednému zo žalovaných a následne po doručení odvolania, akceptujúc výhrady uvedené v odvolaní svoje rozhodnutie zrušil. Po vrátení spisu z odvolacieho súdu (26. júna 2018) bol okresný súd približne 6 mesiacov nečinný, a to až do vydania uznesenia z 12. decembra 2018, keď rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi zomrelého žalovaného.
16. Vychádzajúc z uvedeného, prihliadajúc predovšetkým na doterajšiu prima facie neprimeranú dĺžku napadnutého konania, opísanú nesústredenú činnosť a zbytočné prieťahy, zohľadňujúc skutkovú zložitosť veci, ako aj prispenie sťažovateľky k doterajšej dĺžke napadnutého konania, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní boli porušené práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 2 výroku nálezu).
17. Na základe zistenia, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky a označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateliek právoplatne skončená, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 3 výroku nálezu).
18. Pokiaľ ide o sťažovateľku ⬛⬛⬛⬛, tá nepochybne zomrela 2. februára 2024 (čl. 637 súdneho spisu), pričom k podaniu jej sťažnosti mala splnomocniť právneho zástupcu 7. júla 2025. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné konanie o jej ústavnej sťažnosti zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania (procesnej subjektivity), ktorý tu bol od počiatku. V tomto smere nebolo možné akceptovať ani predložené späťvzatie ústavnej sťažnosti, doručené právnym zástupcom sťažovateľky 2. októbra 2025, v ktorom právny zástupca ako údajný dôvod späťvzatia uviedol rozhodnutie sťažovateľky. Z tohto dôvodu ústavný súd konanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ zastavil (bod 1výroku nálezu).
IV.
Primerané finančné zadosťučinenie
19. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
20. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 5 000 eur, čo odôvodnila tvrdeným len porušením jej práv a pretrvávajúcou právnou neistotou vo veci.
21. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
22. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania, predmet napadnutého konania, správanie sťažovateľky, ako aj všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd považoval priznanie 2 500 eur pre sťažovateľku za primerané finančné zadosťučinenie (bod 4 a 5 výroku nálezu).
V.
Trovy konania
23. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania. Ústavný súd štandardne pri vyslovení porušenia základného práva alebo slobody priznáva náhradu trov konania. Vzhľadom na zistenie, že právny zástupca sťažovateliek podal ústavnú sťažnosť v mene mŕtvej osoby a zavádzal ústavný súd aj pri čiastočnom späťvzatí ústavnej sťažnosti (bod 18 odôvodnenia tohto nálezu), ústavný súd dospel k záveru, že v tomto prípade je dôvodné náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom nepriznať (bod 5 výroku nálezu).
24. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2025
Ľuboš Szigeti
predseda senátu



