SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 489/2023-11
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ivan Syrový, PhD., proti postupu Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. BA-8Sa/61/2021 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. septembra 2023 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prikázal Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 eur.
2. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Konanie začalo podaním správnej žaloby 15. júna 2021 o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava zo 4. mája 2021. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím bolo na odvolanie sťažovateľa potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým mu od 1. marca 2021 bol priznaný nárok na úrazovú rentu v sume 510,10 eur mesačne s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 41 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Sťažovateľ sa domnieva, že správny súd nekoná vo veci bez zbytočných prieťahov, pretože dosiaľ nevydal meritórne rozhodnutie. K priebehu napadnutého konania sťažovateľ uviedol, že žalobu podal 15. júna 2021, 28. októbra 2021 doplnil dôkaz, 24. septembra 2021 správny súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe, ktorú jej zaslal, a žalovaná doručila správnemu súdu svoje vyjadrenie 25. októbra 2021. Správny súd vyzval 4. januára 2022 sťažovateľa na vyjadrenie k stanovisku protistrany. Sťažovateľ svoje stanovisko predložil 12. januára 2022, odvtedy je správny súd vo veci úplne nečinný (podľa obsahu sťažnosti, pozn.). Sťažovateľ považuje vec z hľadiska predmetu konania za bežný predmet prieskumu v správnom súdnictve, pomerne jednoduchú vec z hľadiska právneho aj skutkového, k predĺženiu konania sám neprispel a bol primerane súčinný.
3. Sťažovateľ požaduje aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 7 000 eur s odôvodnením, že toto konanie má pre neho značný význam, pretože jeho predmetom je dávkové plnenie zo systému sociálneho poistenia. Žalobu podal už pred dvomi rokmi, avšak správny súd o nej meritórne nerozhodol, čo spôsobuje sťažovateľovi právnu neistotu. V tejto súvislosti poukázal na právny názor ESĽP, podľa ktorého spory týkajúce sa oblasti sociálneho zabezpečenia majú osobitný význam a vyžadujú si urýchlené poskytnutie ochrany. Predmetom prieskumu je rozhodnutie týkajúce sa choroby z povolania zistenej sťažovateľovi ešte v roku 2017. V súčasnosti nie je nariadený ani termín pojednávania.
II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
4. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).
5. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
6. Ústavný súd zohľadňuje aj rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).
7. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy opakovane pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
8. V prejednávanom prípade napadnuté konanie trvá od júna 2021 a ku dňu podania ústavnej sťažnosti (18. septembra 2023) jeho dĺžka nepresahuje štandardnú dĺžku súdneho konania na jednom stupni sústavy súdov (dva až tri roky). Ide o konanie, ktoré v zmysle ustálenej judikatúry vyžaduje prednostné vybavenie. Správny súd však nebol vo veci nečinný a realizoval procesné úkony zabezpečujúce kontradiktórnosť konania a prípravu spisu na rozhodnutie. Zistené predĺženie konania preto ústavný súd vyhodnotil z hľadiska intenzity prieťahov za ústavne udržateľné aj s prihliadnutím na mimoriadne pandemické obdobie a realizovanú reformu, ktoré časť napadnutého konania postihli. Zároveň ústavný súd vzal do úvahy mimoriadny význam sporu pre sťažovateľa, ale aj fakt, že sťažovateľ je saturovaný dávkou sociálneho poistenia po dobu trvania súdneho sporu o prieskum rozhodnutia (v ktorom rozporuje jeho výšku, pozn.), nejde teda o prípad, keď by bol bez zdroja obživy v priebehu konania.
9. Dĺžka napadnutého konania sa teda prima facie v zmysle konštantnej judikatúry zatiaľ nejaví ako ústavne neakceptovateľná. Z uvedených dôvodov by ústavný súd ani po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne nemohol dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.
10. V závere ústavný súd dodáva, že toto uznesenie nebráni sťažovateľovi, aby sa opätovne obrátil s ústavnou sťažnosťou na ústavný súd, ak dospeje k záveru, že správny súd naďalej nepostupuje v konaní spôsobom efektívne smerujúcim k nastoleniu jeho právnej istoty.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. októbra 2023
Ľuboš Szigeti
predseda senátu