znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 488/2021-7

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca), zo sudcu Ivana Fiačana a sudkyne Jany Laššákovej prerokoval oznámenie sudkyne I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Jany Baricovej o dôvodoch jej možného vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1291/2021 a takto

r o z h o d o l :

1. Sudkyňa I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Baricová j e v y l ú č e n á z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1291/2021.

2. Toto uznesenie n a d o b ú d a právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sudkyňa I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) Jana Baricová svojím listom z 8. septembra 2021 (ďalej len „oznámenie“) predsedovi ústavného súdu oznámila, že 18. júna 2021 bola ústavnému súdu doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti AFT, spol. s r. o., Brezica 207, IČO 36 474 673 (ďalej len „sťažovateľka“). Ústavná sťažnosť sťažovateľky vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1291/2021 bola v súlade s Rozvrhom práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená sudkyni ústavného súdu Jane Baricovej ako sudkyni spravodajkyni. Na konanie vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľky je v súlade s § 47 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) príslušný prvý senát ústavného súdu v zložení Rastislav Kaššák (predseda senátu), sudkyňa Jana Baricová a sudca Miloš Maďar.

2. Sudkyňa ústavného súdu Jana Baricová vo svojom oznámení uviedla, že vo veci sťažovateľky vedenej pod sp. zn. Rvp 1291/2021, ktorou namieta porušenie svojich práv uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Sžk 11/2020, po preštudovaní ústavnej sťažnosti a jej príloh zistila, že sťažovateľka namieta porušenie svojich práv uznesením najvyššieho súdu vydaným senátom 6Sžk. Predmetom správneho súdneho konania je zásah daňových orgánov oznámením daňovej kontroly u sťažovateľky za zdaňovacie obdobie roku 2007, pričom vo veci týkajúcej sa vyrubenia dane za sporné obdobie roku 2007 najvyšší súd rozhodoval už viackrát, z toho prvé rozhodnutie č. k. 5 Sžf 4/2012 z 31. januára 2013 bolo vydané v senáte, ktorého v tom čase bola predsedníčkou.

3. Predmetom konania v tejto veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) č. 1/225/16351 – 136068/2009/990723-r z 12. januára 2010, ktorým potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Stropkov (ďalej len „správca dane“) č. 736/230/9245/09/Ber z 11. septembra 2009, o vyrubení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 v sume 51 279,59 eur na základe správnej žaloby sťažovateľky. Najvyšší súd (v tom čase ešte ako súd odvolací) uznesením č. k. 5 Sžf 4/2012 z 31. januára 2013 zrušil pre nedostatočné odôvodnenie nemajúce oporu v zistenom skutkovom stave rozsudok Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 S 24/2010-52 z 21. októbra 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Následne krajský súd rozsudkom č. k. 1 S/24/2010-139 z 31. júna 2013 rozhodnutie finančného riaditeľstva v spojení s rozhodnutím správcu dane zrušil a vec vrátil finančnému riaditeľstvu na ďalšie konanie. Najvyšší súd na odvolanie finančného riaditeľstva tento rozsudok rozhodnutím č. k. 5 Sžf 134/2013 z 29. apríla 2015 potvrdil.

5. Správca dane (teraz Daňový úrad Prešov) v konaní pokračoval a rozhodnutím č. 100183343/2017 z 31. januára 2017 vyrubil sťažovateľke rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 50 062,21 eur. Finančné riaditeľstvo na základe odvolania sťažovateľky rozhodnutím č. 101967201/2017 zo 14. septembra 2017 rozhodnutie správcu dane zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu procesného nedostatku. Správca dane po odstránení vytýkaných vád opätovne rozhodol vo veci 9. mája 2018 rozhodnutím č. 100908092/2018, ktorým vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 50 062,21 eur. Toto rozhodnutie bolo rozhodnutím finančného riaditeľstva č. 101744363/2018 zo 6. septembra 2018 tiež zrušené, pričom v uvedenom rozhodnutí bolo konštatované, že správca dane neukončil daňovú kontrolu v zákonnej 6-mesačnej lehote podľa § 15 ods. 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a predĺženú lehotu na vykonanie daňovej kontroly do 2. septembra 2009 nedodržal, čím nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, následkom čoho protokol nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť.

6. Po opätovnom vrátení veci na ďalšie konanie Daňový úrad Prešov rozhodnutím č. 102133308/2018 z 26. októbra 2018 konanie podľa § 62 ods. 1 písm. h) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vo veci daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 zastavil z dôvodu, že odpadol dôvod daňového konania. Uvedená daňová kontrola prebiehala na účel zistenia a preverenia skutočnosti rozhodujúcej pre správne určenie dane na základe sťažovateľkou podaného daňového priznania z 27. marca 2008.

7. Sťažovateľka 3. decembra 2018 (teda po zastavení konania) podala dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007, ktoré doplnila, resp. opravila podaním došlým 7. januára 2019 na platnom tlačive.

8. Na základe podaného dodatočného daňového priznania správca dane oznámením č. 101654866/2019 z 8. júla 2019 oznámil sťažovateľke začatie daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 opätovne, a to podľa § 44 ods. 4 písm. a) daňového poriadku. Začatie novej daňovej kontroly považuje sťažovateľka za iný zásah orgánu verejnej správy (§ 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku).

9. Sudkyňa ústavného súdu uviedla, že súvislosť danej veci s rozhodovaním senátu 5Sžf v roku 2013 je iba veľmi nepriama, proces vyrubenia dane sťažovateľky za rok 2007 však nie je stále ukončený, a preto z dôvodu odstránenia prípadných pochybností, vychádzajúc z dikcie § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde, predsedovi ústavného súdu v súlade s § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde oznámila skutočnosti, ktoré môžu v súhrne predstavovať relevantný dôvod na jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1291/2021.

II.

10. V súlade s § 49 ods. 2 a 4 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak bol v tej istej veci činný pri výkone inej funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu. Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.

11. V súlade s § 51 ods. 2 prvou vetou zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu určený rozvrhom práce.

12. Podľa čl. IV bodu 1 písm. b) rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde rozhoduje druhý senát v zložení určenom v čl. II bode 3.2 písm. b), ak ide o sudcov prvého senátu.

13. Pokynom predsedu ústavného súdu z 8. septembra 2021 bola vec pridelená II. senátu ústavného súdu, ktorý ju v súlade s citovaným článkom rozvrhu práce prerokoval v zložení Peter Molnár (predseda senátu a sudca spravodajca), sudca Ivan Fiačan a sudkyňa Jana Laššáková.

14. Ústavný súd po posúdení dôvodov uvedených v oznámení sudkyne I. senátu ústavného súdu Jany Baricovej vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 1291/2021 dospel k záveru, že sudkyňa ústavného súdu Jana Baricová je podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde vylúčená z konania a rozhodovania predmetnej veci.

15. Ústavný súd konštatuje, že sudkyňa ústavného súdu Jana Baricová bola ako sudkyňa najvyššieho súdu (predsedníčka senátu 5 Sžf) činná vo veci vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnických osôb sťažovateľky za zdaňovacie obdobie roka 2007. V ústavnej sťažnosti vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1291/2021 sťažovateľka namieta porušenie základných práv a slobôd rozhodnutím najvyššieho súdu č. k. 6 Sžk 11/2020 z 24. februára 2021, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu č. k. 4 Sa 20/2019 z 18. decembra 2019, ktorý zamietol žalobu sťažovateľky proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorou sa sťažovateľka domáhala, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly opätovne na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2007 vykonávanej u sťažovateľky na základe dodatočného daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2007.

16. Pri posudzovaní totožnosti veci – teda kritéria, či bola sudkyňa ústavného súdu v tej istej veci činná pri výkone inej funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu ústavného súdu vzal ústavný súd do úvahy skutočnosť, že podstatou oboch posudzovaných právnych vecí sťažovateľky bol a je proces vyrubenia dane z príjmov sťažovateľky za rok 2007, pričom tento proces nebol doposiaľ ukončený. Majúc na zreteli všetky uvedené skutočnosti v ich súhrne a súvislosti, rozhodol námietkový senát tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2021

Peter Molnár

predseda senátu