znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 488/2018-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2018 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, Námestie gen. M. R. Štefánika 1, Žilina, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13, práva na zákaz diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 27 C 77/2017-38 a jeho postupom v konaní sp. zn. 27 C 77/2017, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13, práva na zákaz diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. 27 C 77/2017-38 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a jeho postupom v konaní sp. zn. 27 C 77/2017 (ďalej len „napadnutý postup“).

2. Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú: «Podaním: „Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam“ zo dňa 07.05.2013... (ďalej len Žaloba) sa žalobcovia domáhajú, aby okresný súd vydal tento rozsudok: „Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľností... sú žalobcovia v 1. a 2. rade a to v podiele 1/1-ina v BSM. Žalobcovia sú povinní vrátiť žalovanej v 2. rade 12.000,-EUR a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“. Uvedenú žalobu Okresný súd Žilina vedie pod sp. zn.: 27C/141/2013.

Vzhľadom na to, že Všeobecná úverová banka, a. s. ⬛⬛⬛⬛, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava (ďalej len „VÚB“) dala spoločnosti Platiť sa oplatí, s. r. o., ⬛⬛⬛⬛, so sídlom: Košická 56, Bratislava (ďalej len „Dražobná spoločnosť“) dražiť nehnuteľnosti... a z dôvodu, že VÚB a Dražobná spoločnosť neboli v konaní 27C/141/2013 účastníkmi konania, preto sme museli dať na nariadenie neodkladného opatrenia nové podanie: „Žaloba na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §324 a násl. Civilného sporového poriadku spočívajúcom v zákaze draženia nehnuteľnosti!“ zo dňa 31.10.2017... ktoré sme na Okresnom súde Žilina osobne podali dňa 02.11.2017 a súd ho vedie pod sp. zn. 27C/77/2017.

Okresnému súdu sme v uvedenej žalobe (27C/77/2017) navrhli vydať toto uznesenie: Súd spoločnosti Platiť sa oplatí s. r. o., ⬛⬛⬛⬛, so sídlom: Košická 56, 821 08 Bratislava, ako žalovaný v 1/ rade zakazuje predať v dražbe... až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorá je vedená na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: 27C/141/2013. Súd Všeobecnej úverovej banke, a. s., ⬛⬛⬛⬛, so sídlom: Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, ako žalovaného v 2/ rade - ako záložnému veriteľovi... zakazuje predať v dražbe... až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorá je vedená na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: 27C/141/2013. Súd priznáva žalobcovi trovy konania vo výške 100%.

V listine: „Oznámenie o dobrovoľnej dražbe“ zo dňa 09.10.2017... je uvedený dátum predmetnej dražby, t. j. 16.11.2017... a tiež je tam uvedené najnižšie podanie 116 000,-EUR a to na základe znaleckého posudku číslo 194/2017, ktorý vypracovala znalkyňa ⬛⬛⬛⬛.

Okresný súd Žilina vydal Uznesenie zo dňa 20.11.2017, sp. zn.: 27C/77/2017- 19... ktorým nášmu podaniu: „Žaloba na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §324 a násl. Civilného sporového poriadku spočívajúcom v zákaze draženia nehnuteľností“ zo dňa 31.10.2017... vyhovel.

Následne Okresný súd Žilina vydal Uznesenie zo dňa 12.03.2018, sp. zn: 27C/77/2017-26... ktorým nám priznal trovy konania. S uvedeným uznesením sme nesúhlasili, preto sme proti nemu podali podanie: „Sťažnosť Žalobcov a proti uzneseniu Okresného súdu Žilina zo dňa 12.03.2018, sp. zn. 27C/77/2017- 26“ zo dňa 09.04.2018 (ďalej len „Sťažnosť“)... kde sme poukázali na to, že sme sa s vyšším súdnym úradníkom stotožnili, že predmet sporu je oceniteľný, preto správne použil §10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „Vyhláška“), ale v skutočnosti priznal jeden úkon právnej služby podľa §11 Vyhlášky, čo je neprípustné. Ďalej sme tam uviedli ďalšie úkony právnej služby.

Okresný súd Žilina Uznesením zo dňa 07.06.2018, sp. zn.: 27C/77/2017-38... našu Sťažnosť zamietol s tým, že vec nie je možné vyjadriť v peniazoch. Za ďalšie úkony právnej služby súd nepriznal odmenu, nakoľko nejde o úkony právnej služby vykonané v rámci konania vo veci samej pred súdom, prípadne pred iným orgánom.

Je potrebné poukázať na to, že podanie: „Žaloba na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §324 a nasl. Civilného sporového poriadku spočívajúcom v zákaze draženia nehnuteľností“ zo dňa 31.10.2017... sme na Okresný súd Žilina podali dňa 02.11.2017 a dražba sa konala dňa 16.11.2017, čo potvrdzuje Notárska zápisnica zo dňa 16.11.2017, sp. zn.: N 1245/2017, NZ 44640/2017... To znamená, že ak by sa náš právny zástupca uvedenej dražby nezúčastnil a nebol by ju zmaril bola by úspešná. Poznamenávame, že okresný súd vydal Uznesenie sp. zn.: 27C/77/2017-19 dňa 20.11.2017, t. j. štyri dni po konaní dražby...

Máme za to, že Okresný súd Žilina nesprávne rozhodol keď Uznesením zo dňa 07.06.2018, sp. zn.: 27C/77/2017-38 zamietol našu Sťažnosť a tým porušil naše ústavné a základné ľudské práva...

... okresný súd konal svojvoľne, pretože na jednej strane nám vyšší súdny úradník Uznesením zo dňa 13.03.2018, sp. zn. 27C/77/2017-26 priznal trovy právneho zastúpenia podľa §10 ods. 1 Vyhlášky, ako vec oceniteľná v peniazoch, ale v zapätí výpočet trov právneho zastúpenia urobil podľa §11 ods. 1 Vyhlášky, ako vec neoceniteľnú v peniazoch. Následne zákonná sudkyňa Uznesením zo dňa 07.06.2018 sp. zn.: 27C/77/2018-38 uviedla, že nezistila pochybenie vyššieho súdneho úradníka pri výpočte trov právneho zastúpenia a vôbec sa nezmienila na našu námietku v čl. II. bode 2. Sťažnosti, ktorá znie:

Nesúhlasíme s tým, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení nám síce priznal trovy právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, t. j. z hodnoty sporu, ktorá je na základe listiny: „Oznámenie o dobrovoľnej dražbe“ zo dňa 09.10.2017... vo výške 116.000,-EUR, ale fakticky nám priznal trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby podľa §11 ods. 1 Vyhlášky, čomu zodpovedá finančná čiastka vo výške 68,-EUR, čo je nezákonné a neprípustné. To znamená, že hodnota jedného úkonu právnej služby podľa §10 ods. 1 Vyhlášky z hodnoty sporu 116.000,-Eur je vo výške: 652,26,-Eur, ale vyšší súdny úradník nám priznal iba 68 €. Okresný súd Žilina v napadnutom uznesení neodôvodnil to, že podľa §10 ods. 1 Vyhlášky nám priznal za jeden úkon právnej služby 68 €, pretože to bola jeho povinnosť čo vyplýva z nasledovnej judikatúry...

... zákonná sudkyňa sa v Uznesení zo dňa 07.06.2018, sp. zn.: 27C/77/2018-38 vôbec nezaoberala našou námietkou v Sťažnosti, ktorá znie: „V prvom rade poukazujeme na to, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení uviedol správny §10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „Vyhláška“), t. j., že predmet sporu je oceniteľný v peniazoch. S §10 ods. 1 Vyhlášky súhlasíme a poukazujeme na to, že je to aj v súlade s rozhodovacou praxou Okresného súdu Žilina (rozsudok č. k. 11Cb/19/2013), ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline a judikátom Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 226/2012), ale následne rozhodol inak.“ Tým, že ten istý Okresný súd Žilina v našom prípade v Uznesení zo dňa 07.06.2018, sp. zn.: 27C/77/2018-38 použil pre priznanie trov právneho zastúpenia §11 ods. 1 Vyhlášky a v obdobnom prípade v Rozsudku č. k. 11Cb/19/2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Žilina použil §10 ods. 1 Vyhlášky považujeme to za diskriminačné, čo je v rozpore s čl. 14 Dohovoru. Uvedené právne závery okresného súdu považujeme za svojvoľné a neudržateľné...

V treťom rade poukazujeme na naše námietky, ktoré sme uviedli v čl. III. bode 1. a 2., kde je uvedené:

„1. Žaloba na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §324 a nasl. CSP spočívajúcom v zákaze draženie nehnuteľnosti zo dňa 31.10.2017 - viď spis bola na okresnom súde podaná dňa 02.11.2017. Termín dobrovoľnej dražby bol dňa 16.11.2017 o 13.30 hod v Žiline. Keďže sa blížil termín dražby a okresný súd nevydal neodkladné opatrenie, preto sme žalovaným podali nasledovné podania:

a) Výzva na nevykonanie dobrovoľnej dražby dňa 16.11.2017...

b) Výzva na nevykonanie dobrovoľnej dražby dňa 16.11.2017...

2. Žalovaní uvedené výzvy neakceptovali a dňa 16.11.2017 o 13.30 hod. vykonali dražbu, čo potvrdzuje Notárska zápisnica zo dňa 16.11.2017, sp. zn.: N 1245/2017, Nz 44640/2017... kde na tretej strane náš právny zástupca žiadal, aby sa dobrovoľná dražba nevykonala, pretože by sa zmarilo naše súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, čo zrejme zmarilo predmetnú dražbu. Preto žiadame, aby nám súd za uvedené úkony právnej služby priznal trovy právneho zastúpenia. Okresný súd Žilina v Uznesení zo dňa 07.06.2018, sp. zn. 27C/77/20I7- 38 v bode 8. nepriznal úkony právnej služby - Výzva na nevykonanie dobrovoľnej dražby zo dňa 10.11.2017 a účasť na dobrovoľnej dražbe dňa 16.11.2017, pretože údajne nejde o úkony právnej služby vykonané v rámci konania vo veci samej pred súdom, príp. iným orgánom.“

Z uvedeného vyplýva, že ak by sme neboli urobili uvedené úkony právnej služby, bola by uvedené dražba úspešná, ale aj preto, že Okresný súd Žilina včas nevydal Uznesenie zo dňa 20.11.2017, t. j. 4 dni po dražbe (16.11.2017) a v tom je sobota a nedeľa. To znamená, že uvedené úkony právnej služby boli nevyhnutné a účelne vynaložené počas konania pred okresným súdom. Uvedeným nám bolo porušené ústavné právo vlastniť majetok č. 20 ods. 1, právo na účinný opravný prostriedok čl. 46 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 Dohovoru a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru.

Tým, že sa Okresný súd Žilina v predmetnom uznesení vôbec nezaoberal a nevysporiadal s našimi argumentmi, ktoré sme uviedli v našej Sťažnosti, alebo sa len o nich okrajovo zmienil preto ho v súlade s platnou judikatúrou považujem za rozhodnutie, ktoré je zmätočné a nepreskúmateľné...

Tým, že nám našu Sťažnosť Okresný súd Žilina Uznesením zo dňa 07.06.2018, sp. zn. 27C/77/2017-38 zamietol, porušil nám naše ústavné právo na účinný opravný prostriedok (čl. 46 ods. 1, ods. 2. Ústavy SR a čl. právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru)... porušil nám naše ústavné právo vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1. Ústavy SR a čl. 13 a čl. 14 Dohovoru) a to z dôvodu toho, že nám okresný súd nepriznal trovy právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou a tak nás obral o majetok, pretože predmetné trovy právneho zastúpenia musíme nášmu právnemu zástupcovi uhradiť... porušil nám taktiež naše základné ľudské právo zákaz diskriminácie (podľa čl. 14 Dohovoru) a to z dôvodu toho, že nám okresný súd nepriznal trovy právneho zastúpenia v súlade s Vyhláškou a tak nás diskriminoval oproti účastníkovi konania v súdnom konaní - rozsudok č. k. 11Cb/19/2013), ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline...»

3. Napokon sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd ich sťažnosti vyhovel a vydal vo veci nález v znení: „Základné právo sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛ a jeho manželky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, ods. 2, právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie, právo na účinný opravný prostriedok, zákaz diskriminácie podľa čl. 6 ods. 1 čl. 13, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru postupom a Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 07.06.2018, sp. zn: 27C/77/2017-38 porušené boli.

... Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 07.06.2018, sp. zn: 27C/77/2017-38 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.... Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľom ⬛⬛⬛⬛ a jeho manželke ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 2000,-EUR, ktoré je im povinný uhradiť na ich účet Okresný súd v Žilina do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.... Sťažovateľom ⬛⬛⬛⬛ a jeho manželke ⬛⬛⬛⬛ Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na účet JUDr. Mgr. Štefana Buchu číslo:

, ktorý je vedený v ⬛⬛⬛⬛,, a to do troch dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podstata sťažnosti spočíva v tvrdení sťažovateľov, že napadnutým uznesením a napadnutým postupom okresný súd porušil ich základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1, právo na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13, právo na zákaz diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru, ako aj právo na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, III. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011).

9. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).

10. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že sťažovatelia v sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č. k. 27 C 77/2017-26 z 12. marca 2018 namietali, že im bola priznaná nízka náhrada trov právneho zastúpenia a základná sadzba tarifnej odmeny mala byť vypočítaná z hodnoty nehnuteľnosti (zo sumy 116 000 €), v dôsledku čoho si uplatňovali trovy právneho zastúpenia vo výške 2 644,40 €.

11. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., pozn.) alebo Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z., pozn.).

12. Ústavný súd opakovane vo svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak Občiansky súdny poriadok (v minulosti) a Civilný sporový poriadok (v súčasnosti) upravujú, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustné vo veciach, v ktorých je napadnuté právoplatné rozhodnutie neprevyšujúce (v súčasnosti) desaťnásobok a v prípade sporov s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, táto skutočnosť predstavuje vo sfére všeobecného súdnictva zákonný dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na to, že ide o sumu bagateľnú (pozri napr. IV. ÚS 358/08 alebo IV. ÚS 717/2013), ktorá vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných všeobecnými súdmi, potom by bolo proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý aj do roviny ústavného súdnictva (IV. ÚS 431/2012). Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď je v hre zjavne bagateľná suma, poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite (IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011, I. ÚS 477/2017)]. Vo veci sťažovateľov o takýto výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu celkom zjavne nejde.

13. Ústavný súd, prihliadajúc na obsah sťažnosti, na obsah napadnutého uznesenia okresného súdu, ako aj na obsah príloh k sťažnosti týkajúcich sa predmetnej veci, pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2018