SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 488/2015-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   augusta   2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcuLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   Darinou   Solárovou,   Advokátskakancelária, Škultétyho 3, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.11 Co 256/2014 a jeho rozsudkom z 26. marca 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2015osobne do podateľne doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 256/2014 a jeho rozsudkomz 26. marca 2015.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresnéhosúdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 37 C 23/2012 z 24. októbra 2013 bolazamietnutá žaloba sťažovateľky o určenie, že si riadne plní svoje povinnosti a o zákazdražby.

V odvolaní proti rozsudku okresného súdu sťažovateľka namietala, že hoci okresnýsúd   nariadil   termín   pojednávania   na   13.   september   2013,   pričom   pojednávanie   boloodročené na žiadosť jej právnej zástupkyne, okresný súd už žiadny ďalší termín nenariadila bez   toho,   aby sťažovateľku   vypočul,   vec   rozhodol.   Sťažovateľka preto   nemala   žiadnumožnosť uplatňovať svoje procesné práva, najmä vyjadriť sa k dôkazom, podávať návrhya uplatňovať   ďalšie   procesné   práva.   Ďalej   namietala,   že   okresný   súd   v   rozsudkuneodôvodnil, prečo nenariadil termín nového pojednávania. Napokon vytýkala, že nebolovyhovené jej návrhu na predloženie prejudiciálnych otázok ústavnému súdu. Okresný súdtým   sťažovateľke   odňal   možnosť   konať   pred   súdom.   Navyše   pri   hodnotení   dôkazovopomenul spomenúť podanie jej právnej zástupkyne z 24. júla 2013 týkajúce sa konaniapred Európskym súdnym dvorom v Luxemburgu.

Rozsudkom krajského súdu sp. zn. 11 Co 265/2014 z 25. marca 2015 bol rozsudokokresného súdu potvrdený. Podľa názoru krajského súdu okresný súd správne zistil, žeskutkové tvrdenia sťažovateľky o zmene úverovej zmluvy neboli preukázané. Rovnako bolavec správne posúdená, vychádzajúc z toho, že žalovaný 2 (BKB Partners, s. r. o.) nie jeúčastníkom záložno-právneho vzťahu, a preto nie je ani pasívne vecne legitimovaný.

Sťažovateľka so závermi krajského súdu nesúhlasí a podrobne argumentuje, prečodošlo   k   zmene   úverového   vzťahu.   Okrem   toho   všeobecné   súdy   sa   nezaoberalineprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve o úvere z 10. októbra2006.

Sťažovateľka žiada vydať tento nález:

„I. Krajský súd Košice, v konaní vedenom pod sp. zn.: 11Co/211/2015 z 26.03.2015 porušil základné právo sťažovateľky zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 47 ods. 3, Ústavy SR, čl. 48 Ústavy SR a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a slobôd.

II. Ústavný súd SR zrušuje rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn.: 37C/23/2012 z 24.10.2013.

III.   Ústavný   súd   SR   zrušuje   rozsudok   Krajského   súdu   Košice,   sp.   zn.:   11 Co/256/2014 z 26.03.2015 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

IV. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- € ktoré jej je Krajský súd Košice povinný vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd Košice je povinný vyplatiť trovy právnych služieb vo výške 294,44 €/2x 139,83 € + 2x 8,39 € /na účet právnej zástupkyne sťažovateľky(...)“

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   sťažovateľka   nepodala   dovolanie   proti   rozsudkukrajského súdu č. k. 11 Co 256/2014-119 z 26. marca 2015.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienkunesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné protikaždému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňalamožnosť konať pred súdom.

Sťažovateľka v podanej sťažnosti (zhodne s odvolaním) namieta, že jej bola postupomvšeobecných súdov odňatá možnosť konať pred súdom jednak tým, že okresný súd rozhodolrozsudkom bez nariadenia pojednávania, ale aj tým, že sa všeobecné súdy nezaoberaliniektorými jej právne významnými námietkami.

Za uvedeného stavu bolo možné podať proti uzneseniu krajského súdu dovolanie,ktorého   prípustnosť   by   vyplývala   z   ustanovenia   §   237   písm.   f)   Občianskeho   súdnehoporiadku. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľka dovolanie nepodala. Tým jedané, že nevyužila účinný zákonný opravný prostriedok, ktorý mala k dispozícii. To zakladáneprípustnosť sťažnosti.

Napokon treba uviesť, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala), žedovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani neprichádzal do úvahyprípadný možný postup ústavného súdu v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti,   ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplývaz výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. augusta 2015