znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 488/2010-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   17.   februára   2011 v senáte   zloženom   z   predsedu   Juraja   Horvátha   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa Mészárosa   o sťažnosti   A.   F.,   B.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   P.   V.,   B.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cpr 56/2003 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cpr 56/2003   p o r u š e n é b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   IV   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   Cpr   56/2003 p r i k a z u j e   ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. F.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava IV   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV   j e   p o v i n n ý   uhradiť A. F. trovy konania v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. P. V., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k. II. ÚS   488/2010-17   z   15.   novembra   2010   na   ďalšie   konanie sťažnosť   A.   F.   (ďalej   len „sťažovateľka“), v ktorej tvrdila, že postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cpr 56/2003 bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 7 Cpr 56/2003 v postavení žalobkyne.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:„Dňa   15.10.2003   sťažovateľka   podala   na   Okresný   súd   Bratislava   IV   návrh   na určenie   neplatnosti   výpovede,   určenie,   že   pracovný   pomer   trvá   a   náhradu   mzdy   proti odporcovi: S.... B.... Toto konanie bolo vedené pod sp. zn.: 7 Cpr 56/2003 a ukončené vydaním rozsudku zo dňa 25.09.2006, ktorým súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa odporca podal odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave dňa 18.09.2008 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu   vrátil   na   ďalšie   konanie   z   dôvodu   nedostatočného   odôvodnenia   predmetného rozhodnutia...

Dňa   02.02.2009   však   odporca   navrhol   prerušenie   konania,   ktorý   návrh   súd uznesením   zo   dňa   11.02.2009   zamietol   a   toto   uznesenie   neskôr   potvrdil   i   Krajský   súd v Bratislave.   Pojednávanie   dňa   11.02.2009   z   vyššie   uvedeného   dôvodu   neprebehlo... Nasledujúci termín pojednávania bol stanovený na 25.11.2009,... i toto bolo odročené bez prejednania veci. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na deň 09.12.2009, avšak tento bol opäť bez dôvodu zrušený a bol určený nový termín na deň 08.02.2010. Ani v tento, v poradí   piaty   termín,   pojednávanie   neprebehlo   a   z   dôvodu   zmeny   rozvrhu   práce   bolo odročené na neurčito. Už šiesty termín pojednávania určený na 21.05.2010 bol opäť bez uvedenia   dôvodu   zrušený   a   bol   určený   nový   dátum   11.06.2010.   Dňa   11.06.2010   sa pojednávanie uskutočnilo, teda k prejednaniu veci po jej vrátení súdom druhého stupňa došlo takmer po dvoch rokoch, pričom vec bola na ďalšie konanie vrátená jedine z dôvodu nedostatočného   odôvodnenia,   to   znamená,   že   súd   už   nemusel   vykonávať   ďalšie dokazovanie.   Avšak   ani   na   pojednávaní   dňa   11.06.2010   žiadne   návrhy   na   doplnenie dokazovania   zo   strany   účastníkov   dané   neboli,   vyjadrenie   navrhovateľa,   ktoré   na pojednávaní bolo doručené odporcovi, súd mohol doručiť už skôr poštou, pretože súdu bolo doručené takmer mesiac pred pojednávaním. Napriek uvedenému toto pojednávanie súd opätovne   odročil   na   termín   09.07.2010.   Uvedený   termín   bol   zo   strany   novej   zákonnej sudkyne po ôsmi krát zrušený a bol určený termín pojednávania na deň 09.08.2010. V tento deň sa pojednávanie opäť nekonalo a to jednak bez predošlého upovedomenia a jednak bez zdôvodnenia a bolo odročené na neurčito, čím došlo ôsmi krát k zmareniu pojednávania a deviaty krát bolo oddialené rozhodnutie vo veci. Vyššie uvedeným konaním tak došlo zo strany Okresného súdu Bratislava IV k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ustanovené v článku 48 Ústavy…

Taktiež zo strany Okresného súdu Bratislava IV došlo k porušeniu článku 6 odseku (1) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd…

Sťažovateľka sa proti uvedenému postupu súdu bránila podaním sťažnosti zo dňa 26.08.2010 adresovanú predsedovi Okresného súdu Bratislava IV. Na predmetnú sťažnosť odpovedala JUDr. I. T, podpredsedníčka súdu listom zo dňa 20.09.2010, doručeným dňa 27.09.2010,   v   ktorom   priznala,   že   v   uvedenom   konaní   došlo   k   prieťahom.   Uvedenú skutočnosť odôvodnila personálnymi zmenami zákonných sudcov a zároveň prisľúbila, že v konaní   boli   prijaté   opatrenia,   aby   sa   ďalej   konalo   veci   zbytočných   prieťahov.   Do dnešného dňa však napriek uvedenému pojednávanie nariadené nebolo.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol tak, že vysloví:„postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   v   konaní   vedenom   pod   č.   k.:   7   Crp 56/2003   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľky   domáhať   sa   svojho   práva   na nezávislom a nestrannom súde podľa článku 46 odseku (1) Ústavy Slovenskej republiky a na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   článku   48   odsek   (2)   Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 odseku (1) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

prikázal, aby v konaní číslo 7 Crp 56/2003 konal a to bez zbytočných prieťahov priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.319, 39 Eur priznal sťažovateľke náhradu trov konania súdom vo výške 305, 54 Eur.“

Právny   zástupca   sťažovateľky   a   predsedníčka   okresného   súdu   ústavnému   súdu oznámili, že súhlasia, aby ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   k   sťažnosti   vyjadrila   podaním   doručeným ústavnému súdu 28. decembra 2010. K veci uviedla:

„Návrh na začatie konania bol podaný dňa 17.10.2003. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 25.9.2006, č. k. 7Cpr 56/03 - 241 tak, že určil, že výpoveď daná navrhovateľke odporcom dňa 26.5.2003 je neplatná a pracovný pomer navrhovateľky s odporcom trvá naďalej...

Dňa 28.11.2006 odporca podal proti predmetnému rozsudku odvolanie. Spis sa od 1.12.2006 do 22.9.2008 nachádzal na Krajskom súde v Bratislave. Krajský   súd   v   Bratislave   uznesením   zo   dňa   18.9.2008,   č.   k.   6Co   531/06-   313 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Nakoľko dňa 2.2.2009 bol súdu doručený návrh odporcu na prerušenie konania, pojednávanie určené na deň 23.2.2009 bolo odročené.

Uznesením zo dňa 11.2.2009 tunajší súd rozhodol o návrhu odporcu na prerušenie konania tak, že tento návrh zamietol.

Dňa   9.3.2009   podal   odporca   proti   predmetnému   uzneseniu   odvolanie,   ktoré   súd úpravou zo dňa 12.3.2009 doručoval navrhovateľke.

Spis sa od 6.4.2009 do 22.7.2009 nachádzal na Krajskom súde v Bratislave. Krajský   súd   v   Bratislave   uznesením   zo   dňa   15.7.2009,   č.   k.   6Co   119/09   -377 napadnuté uznesenie tunajšieho súdu potvrdil.

Dňa 29.7.2009 bol vo veci určený termín pojednávania na 25.11.2009, ktorý bol odročený na neurčito z dôvodu odchodu zákonného sudcu.

Dňa   9.10.2009   bol   vo   veci   určený   termín   pojednávania   na   9.12.2009,   ktorý   bol odročený na 8.2.2010 z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu odporcu a jeho žiadosti o odročenie termínu.

Termín   určený   na   deň   8.2.2010   bol   odročený   na   neurčito   z   dôvodu   odchodu zákonného sudcu z Okresného súdu Bratislava IV.

Nakoľko zákonná sudkyňa JUDr. K. odišla z Okresného súdu Bratislava IV, pričom jej   miesto   nebolo   hneď   obsadené,   z   dôvodu   aby   veci   v   súdnom   oddelení   7   C   neboli poznačené prieťahmi, celé toto oddelenie bolo zmenou rozvrhu práce na rok 2010 v zmysle §   51   ods.   4   písm.   a)   zákona   č.   754/2004   Z.   z.   dočasne   prerozdelené   medzi   civilných sudcov tunajšieho súdu. Tak sa od 2.2.2010 stala zákonným sudcom vo veci 7Cpr 56/2003 JUDr. K., ktorej bola táto vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a rozhodnutie. Dňa 24.3.2010 bol vo veci určený termín pojednávania na deň 21.5.2010. Z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu odporcu a jeho žiadosti o odročenie termínu, bolo pojednávanie odročené na deň 11.6.2010.

Na pojednávaní dňa 11.6.2010 súd pripustil zmenu petitu v časti náhrady mzdy. Pojednávanie bolo odročené na deň 9.7.2010 s tým, že právny zástupca odporcu zašle súdu vyjadrenie a predloží mzdové listy navrhovateľky za druhý a tretí štvrťrok roku 2003. Termín pojednávania na deň 9.7.2010 bol z vážnych rodinných dôvodov sudkyne odročený na deň 9.8.2010.

Dňa   22.6.2010   odporca   doručil   súdu   vyjadrenie   spolu   s   návrhmi   na   vykonanie ďalších dôkazov.

Na   miesto   JUDr.   K.   nastúpila   na   Okresný   súd   Bratislava   IV   v   júli   2010   nová sudkyňa   JUDr.   N.   Z   dôvodu   zachovania   zásady   rovnomerného   zaťaženia   sudcov,   bolo JUDr. N. okrem nového nápadu vecí pridelené na prejednanie a rozhodnutie aj celé súdne oddelenie 7C. Tak sa opätovným prerozdelením oddelenia 7C od 20.7.2010 stala zákonnou sudkyňou v predmetnej veci JUDr. N..

Dňa   3.8.2010   bol   súdu   doručený   návrh   navrhovateľky   na   zmenu   petitu   v   časti náhrady mzdy o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 11.8.2010.

Zákonná sudkyňa JUDr. N. po naštudovaní spisu (vzhľadom na opätovnú zmenu petitu ako aj podané návrhy na doplnenie dokazovania zo strany odporcu) určila nový termín pojednávania na deň 16.12.2010...

Ako   to   vyplýva   aj   z   vyššie   urobeného   prehľadu   úkonov,   musím   s   poľutovaním konštatovať, že konanie bolo poznačené prieťahmi.

Navrhovateľka (sťažovateľka) podala dňa 31.8.2010 na tunajšom súde sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní. Jej sťažnosť bola riadne prešetrená v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 757/04 Z. z. a navrhovateľke bola daná odpoveď zo dňa 20.9.2010 Spr. 2095/10, v ktorej sa konštatovalo, že sťažnosť na prieťahy je dôvodná. Šetrením bolo zistené, že prieťah v konaní bol spôsobený z objektívnych príčin, v súvislosti s personálnymi zmenami zákonných sudcov.

Pre   náležité   posúdenie   veci   tiež   dodávam,   že   vzniknuté   prieťahy   v   konaní   boli zavinené aj ďalšími objektívnymi skutočnosťami.

K predĺženiu konania objektívne prispela tiež skutočnosť, že spis bol v dôsledku podaných odvolaní dva krát predkladaný na Krajský súd v Bratislave. Spis sa nachádzal na odvolacom súde v čase od 1.12.2006 do 22.9.2008 ako aj od 6.4.2009 do 22.7.2009. Mám za to, že tieto obdobia preto nemožno brať do úvahy pri posudzovaní prieťahov v konaní spôsobených tunajších súdom.

Poukazujem aj na skutočnosť, že tunajší súd vec dňa 25.9.2006 meritórne rozhodol, toto rozhodnutie však bolo odvolacím súdom zrušené. Od zrušenia tohto rozhodnutia bolo vo veci vytýčených celkom 6 pojednávaní.

Pojednávanie určené na deň 23.2.2009 bolo odročené z dôvodu, že dňa 2.2.2009 odporca   podal   návrh   na   prerušenie   konania   (o   návrhu   súd   rozhodol   dňa   11.2.2009). Pojednávania   určené   na   deň   25.11.2009   a   8.2.2010   boli   odročené   z   dôvodu   odchodu zákonnej   sudkyne   JUDr.   K.   z tunajšieho   súdu.   Pojednávania   určené   na   deň   9.12.2009 a 21.5.2010 boli odročené z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu odporcu a jeho žiadosti   o   odročenie.   Pojednávanie   určené   na   deň   9.7.2010   bolo   odročené   z   vážnych rodinných dôvodov sudkyne.“

Predsedníčka   okresného   súdu   poukázala   na   skutočnosť,   že   vzniknuté   prieťahy v konaní nemali preukázateľne za následok spôsobenie ujmy sťažovateľke, preto nesúhlasí s tým, aby jej bolo priznané akékoľvek finančné zadosťučinenie.

Navrhla, aby ústavný súd sťažnosť vo vzťahu k okresnému súdu „ako nedôvodnú zamietol.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 7 Cpr 56/03 zistil tento priebeh konania:Dňa 17. októbra 2003 bola okresnému súdu doručená sťažovateľkina žaloba. Bola zaevidovaná pod sp. zn. 7 Cpr 56/03.

Dňa 8. marca 2004 okresný súd uznesením č. k. 7 Cpr 56/03-60 vyzval odporcu, aby sa v lehote 30 dní vyjadril k žalobe.

Dňa 16. apríla 2004 bolo doručené vyjadrenie žalovaného.Dňa 24. novembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná. Pojednávanie   bolo   odročené   na   23.   marec   2005   s   tým,   že   odporca   doloží   písomnú informáciu pre národný úrad práce týkajúcu sa hromadného prepúšťania a doloží doklad o priemernom zárobku sťažovateľky.

Dňa 23. marca 2005 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka nebola prítomná. Pojednávanie bolo odročené na 29. jún 2005 s tým, že bude predvolaná svedkyňa Ing. B.Dňa 11. apríla 2005 odporca oznámil priemerný zárobok sťažovateľky a informáciu o výsledku prerokovania podľa § 73 ods. 4 Zákonníka práce.

Dňa   29.   júna   2005   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   bola   prítomná. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že ďalší termín pojednávania bude určený zákonným   sudcom   a odporca   doloží   zoznam   novo   prijatých   zamestnancov   externých a interných za obdobie od 1. októbra 2003 do 31. decembra 2004.

Dňa   1.   decembra   2005   okresný   súd   vyzval   odporcu,   aby   doručil   zoznam   novo prijatých   zamestnancov   externých   a   interných   za   obdobie   od   1.   októbra   2003 do 31. decembra 2004 a zároveň v lehote 20 dní oznámil, s ktorými externými pracovníkmi spolupracuje   a   ktorí   externí   pracovníci   vykonávajú   funkciu   vedúceho   výrobného   štábu v športovom spravodajstve.

Dňa 1. februára 2006 doručil odporca listinné požadované dôkazy. Dňa 15. februára 2006 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná. Pojednávanie bolo odročené na 17. máj 2006 s tým, že bude predvolaný svedok Mgr. Ľ. Č.Dňa 16. mája 2006 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky.Dňa 17. mája 2006 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná. Bolo odročené na 29. máj 2006.

Dňa 29. mája 2006 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná. Bolo odročené na 26. jún 2006.

Dňa 29. mája 2006 odporca doručil doplnenie k svojmu vyjadreniu k žalobe.Dňa 5. júna 2006 odporca navrhol vypočuť svedka Mgr. M.Dňa 26. júna 2006 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná. Bolo odročené na 22. september 2006.

Dňa 26. júna 2006 odporca navrhol vykonať dokazovanie.Dňa 26. júna 2006 sťažovateľka doručila vyjadrenie.Dňa 24. júla 2006 sa právny zástupca odporcu vyjadril k výpovedi svedka Č.Dňa 18. septembra 2006 bolo doručené doplnenie vyjadrenia sťažovateľky.Dňa 22. septembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná. Bolo odročené na 25. september 2006 s tým, že vo veci bude vyhlásený rozsudok.Dňa 25. septembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie. Bol vyhlásený rozsudok.Dňa 28. novembra 2006 odporca doručil odvolanie proti rozsudku. Dňa 1. decembra 2006 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) (6 Co 531/06).

Dňa   13.   decembra   2006   krajský   súd   vyzval   sťažovateľku   na   vyjadrenie   sa k odvolaniu a odporcu na zaplatenie súdneho poplatku 56 604 Sk.

Dňa 8. januára 2007 odporca zaplatil súdny poplatok.Dňa 28. augusta 2008 sa sťažovateľka vyjadrila k odvolaniu.

Dňa 10. septembra 2008 odporca doručil listinné dôkazy.Dňa   18.   septembra   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie   na   krajskom   súde. Sťažovateľka   bola   prítomná.   Krajský   súd   uznesením   č.   k.   6   Co   531/06-313   napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 22. septembra 2008 bol spis doručený okresnému súdu. Dňa 2. februára 2009 podal odporca návrh na prerušenie konania.Dňa 11. februára 2009 okresný súd uznesením sp. zn. 7 Cpr 56/2003 zamietol návrh na prerušenie konania.

Dňa 9. februára 2009 doručila vyjadrenie a listinné dôkazy sťažovateľka.Dňa 10. marca 2009 bolo doručené odvolanie odporcu proti uzneseniu okresného súdu z 11. februára 2009.

Dňa 6. apríla 2009 bol krajskému súdu doručený spis a bol zaevidovaný pod sp. zn. 6 Co 119/09.

Dňa 22. júla 2009 bol okresnému súdu doručený spis spolu s uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Co 119/09 z 15. júla 2009, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.Dňa 12.   novembra 2009 právny zástupca   odporcu   ospravedlnil   svoju   neúčasť na pojednávaní nariadenom na 9. december 2009.

Dňa   18.   novembra   2009   bolo   zaslané   upovedomenie   o   odročení   pojednávania na 8. február 2010.

Dňa   14.   januára   2010   bolo   zaslané   upovedomenie   o   odročení   pojednávania na neurčito.

Dňa   28.   apríla   2010   právny   zástupca   odporcu   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaní nariadenom na 21. máj 2010.

Dňa   6.   mája   2010   bolo   zaslané   upovedomenie   o   zrušení   pojednávania   určeného na 21. máj 2010. Pojednávanie bolo odročené na 11. jún 2010.

Dňa 24. mája 2010 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky.Dňa   11.   júna   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovateľka   aj   odporca   boli prítomní.   Okresný   súd   uznesením   pripustil   zmenu   petitu.   Pojednávanie   bolo   odročené na 9. júl   2010   s   tým,   že   právny   zástupca   odporcu   v   lehote   10   dní   predloží   vyjadrenie k sťažovateľkinmu návrhu zmeny petitu.

Dňa 17. júna 2010 úprava kancelárii: odročiť termín pojednávania určený na 9. júl 2010 na 9. augusta 2010.

Dňa   22.   júna   2010   bolo   doručené   vyjadrenie   odporcu   k   podaniu   sťažovateľky z 24. mája 2010.

Dňa 8. augusta 2010 sťažovateľka doručila návrh na zmenu petitu v časti náhrady mzdy.Dňa 11. augusta 2010 okresný súd uznesením sp. zn. 7 Cpr 56/2003 pripustil zmenu petitu.Dňa 6. októbra 2010 okresný súd vyzval Daňový úrad B. na oznámenie príjmov sťažovateľky od roku 2003 dosiaľ a úrad práce sociálnych vecí a rodiny na oznámenie, či bola   sťažovateľka   od   1.   septembra   2003   dosiaľ   vedená   v   evidencii   uchádzačov o zamestnanie. Sociálnu poisťovňu vyzval na predloženie potvrdenia o priebehu zamestnaní sťažovateľky od 1. septembra 2003 dosiaľ.

Dňa 18. októbra 2010 doručil požadované údaje Daňový úrad B.Dňa 16. decembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka doručila návrh na zmenu petitu. Pojednávanie bolo odročené na 8. február 2011 s tým, že bude vykonané ďalšie   dokazovanie   dopytom   na   Sociálnu   poisťovňu,   a   v   súvislosti   so   zmenou   petitu okresný súd uložil odporcovi vyjadriť sa k návrhu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   ústavný   súd   zohľadnil   tri   základné   kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom konania je rozhodovanie v pracovnoprávnej veci. Po právnej stránke ide o štandardnú vec patriacu   do   rozhodovacej   agendy   všeobecného   súdnictva,   preto   skutkový   a právny   stav v danej veci nie je v príčinnej súvislosti s dĺžkou posudzovaného konania.

2. Z hľadiska hodnotenia uvedeného kritéria je potrebné uviesť, že sťažovateľka bola v   konaní   aktívna.   Zúčastnila   sa   okrem   jedného   všetkých   nariadených   pojednávaní. Skutočnosť, že sťažovateľka v priebehu konania niekoľkokrát menila petit žaloby, však mala   vzhľadom   na   to,   že   konajúci   súd   sa   musel   vždy   s   novou   procesnou   situáciou relevantne   vysporiadať   (od   vyžiadavaní   si   vyjadrení   protistrany   cez   rozhodovanie o pripustení   zmeny   petitu,   nevynímajúc   doručovanie   rozhodnutí),   svoj   podiel   na   dĺžke konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že konanie v pracovnoprávnej veci trvá už viac ako sedem rokov. Počas tejto doby bol okresný súd viackrát bezdôvodne nečinný (od 17. októbra 2003 do 8. marca 2004 – 5 mesiacov, od 29. júna 2005 do 1. decembra 2005 – 6 mesiacov, od 22. septembra 2008 do 2. februára 2009 – 5 mesiacov, od 22. júla 2009 do 11. júna 2010 – 11 mesiacov). Označená   nečinnosť   okresného   súdu   celkove   v   dĺžke   27   mesiacov   nie   je   ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako dvoch   rokov súd nevykonával vo   veci   žiadne úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd   dospel   k záveru, že doterajším   postupom okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný   súd   preto   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 7 Cpr 56/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré odôvodnila tým, že „... stratila zamestnanie, ktoré vykonávala 32 rokov, má v dôsledku veku problém sa uplatniť, a nemôže sa ani len domôcť svojho práva na súdne rozhodnutie. Sťažovateľka z uvedených dôvodov požaduje i primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.319, 39 €, ktoré predstavuje kompenzáciu za dlhodobý stav právnej i osobnej neistoty sťažovateľky v jednej z najdôležitejších otázok jej existencie.“.

Pri   určení   sumy   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, keď priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Podľa názoru   ústavného   súdu   nemožno   pripustiť,   aby   sa   takým   spôsobom,   aký   bol   zistený v predmetnej veci, nerešpektovali a porušovali základné práva sťažovateľky.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za dôvodné   priznať   jej   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia   zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   jej   práv,   najmä   vzhľadom   na   opakovanú   bezdôvodnú   nečinnosť okresného súdu, považuje za primerané vo výške 2 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti). Za jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku 2010 patrí odmena v sume 120,23 €, čo za dva úkony predstavuje sumu 240,46 €. Spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (2 x 7,21 €) tvorí náhrada   trov   právnej   služby   advokátom   celkovú   sumu   254,88   €   v   zmysle   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd preto o uplatnených trovách konania sťažovateľkou rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2011