znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 487/2011-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. októbra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. O. F., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 16, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 2, čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave sp. zn.   5   Co   316/2011,   5   Co   317/2011   z   29.   júla   2011   a postupom   Krajského   súdu v Bratislave   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Spr   2137/2011   a písomnou   odpoveďou z 22. augusta 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. O. F.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. októbra 2011 doručená sťažnosť Mgr. O. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 12 ods. 2, čl. 16, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 2, čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dohovor“)   a čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   uznesením   Krajského   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 316/2011, 5 Co 317/2011 z 29. júla 2011 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Spr 2137/2011 a jeho písomnou odpoveďou z 22. augusta 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania na strane žalobcu proti odporcom S. a H. vo veci vydania psov a náhrady škody, ako aj o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vedenom pred Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 13 C 48/09.

1. Napadnutým uznesením sp. zn. 5 Co 316/2011, 5 Co 317/2011 z 29. júla 2011 krajský   (odvolací)   súd   na   odvolanie   sťažovateľa   potvrdil   uznesenia   okresného (prvostupňového) súdu:

- č. k. 13 C 48/09-97 zo 16. marca 2011, ktorým okresný súd zastavil konanie v časti, z   dôvodu   prekážky   litispendencie   (prebiehajúce   totožné   konania   medzi   rovnakými účastníkmi pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 11 C 28/06),

- č. k. 13 C 47/09-115 z 30. mája 2001, ktorým okresný súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd napadnutým uznesením porušil jeho označené základné a iné práva „v dôsledku nedostatočného zistenia skutkového stavu súdom podľa § 241 ods. 2 písm. c), nesprávnym právnym názorom vo veci podľa § 241 ods. 2 písm. d) a bránením vo veci konať podľa § 237 písm. j) O. s. p.“.

V časti zastavenia konania z dôvodu prekážky „údajnej“ litispendencie sťažovateľ uviedol, že táto prekážka neexistuje, keďže „obe tieto konania sú neporovnateľné a odlišné a vydanie psov sa nemôže posudzovať ako rovnaké konanie, lebo v jednom konaní to je právny následok a v druhom konaní to je časť konania...“.

Sťažovateľ zároveň namietal porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov „spôsobené nesprávnym procesným postupom súdu vo veci vydania predbežného opatrenia“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní sťažnosti túto prijal na ďalšie konanie a nálezom rozhodol, že napadnutým uznesením   krajského   súdu   boli   porušené   označené   základné   a   iné   práva   sťažovateľa. Zároveň žiada priznať finančné zadosťučinenie vo výške 3 miliónov eur a trovy právneho zastúpenia pre ústavným súdom ustanoveného právneho zástupcu.

2. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie základných a iných práv postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. Spr 2137/2011 a sp. zn. Spr. 2124/2011 spočívajúce v týchto skutkových okolnostiach:

„Sťažovateľ podal na Okresnom súde Bratislava I. sťažnosť pre prieťahy konania sp. zn. 8 C 30/01... Na prieťahy konania predseda súdu reagoval odmietnutím sťažnosti 17. 5. 2011   v správnom   konaní   sp.   zn.   2124/2011...   Krajskému   súdu...   preto   sťažovateľ doručil   dňa   27.   6.   2011   sťažnosť   na   prešetrenie   prieťahov   v   konaní   Okresného   súdu Bratislava I, sp. zn. 8 C 7/03 v kontexte návrhu na oslobodenie sťažovateľa od poplatku za sťažnosť z dôvodu hmotnej núdze na základe priložených listín....

Po   odmietnutí   sťažnosti   na   prieťahy   konania   Okresným   súdom   Bratislava   I, sťažovateľ   očakával   vybavenia   sťažnosti   od   Krajského   súdu...   Zároveň   žiadal,   aby   ho podpredseda krajského súdu... oslobodil aj od správneho poplatku za sťažnosť.

Súd   však   nekonal,   lebo...   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za sťažnosť 12. 7. 2011, napriek tomu, že sťažovateľ žiadal oslobodenie.“

V závere tejto časti sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol o porušení   označených   základných   a   iných   práv   sťažovateľa   spôsobených   nesprávnym prešetrením prieťahov v konaní sp. zn. Spr 2137/2011, písomnou odpoveďou z 22. augusta 2011 a v konaní sp. zn. 2124/2011 písomnou odpoveďou zo 17. mája 2011. Zároveň žiada priznať finančné   zadosťučinenie   vo   výške   stotisíc   eur   a   trovy   právneho   zastúpenia   pre ústavným súdom ustanoveného právneho zástupcu.

Z   priloženej   odpovede   predsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava   I   sp.   zn. Spr. 2124/2011 zo 17. mája 2011 na sťažovateľom podanú sťažnosť na prieťahy v konaní o vydanie predbežného opatrenia vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 7/03 vyplýva, že táto bola vyhodnotená ako nedôvodná.

Sťažovateľ 27. júna 2011 podaním doručeným krajskému súdu 29. júna 2011 vyjadril nesúhlas s odpoveďou predsedníčky Okresného súdu Bratislava I. Uvedené podanie bolo podpredsedom   krajského   súdu   vyhodnotené   ako «žiadosť   o   prešetrenie   vybavenia sťažnosti... v zmysle § 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch (ďalej len „zákon o súdoch“) a zároveň bol sťažovateľ v zmysle § 67 ods. 3 zákona o súdoch vyzvaný na zaplatenie poplatku vo výške 6,50 €. Z ďalšej písomnej odpovede podpredsedu krajského súdu z 22. augusta 2011 vyplýva, že:

„Vzhľadom na skutočnosť, že žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu podlieha súdnemu poplatku v zmysle ust. §67 ods. 3 zákona o súdoch v spojení   so   Sadzobníkom   súdnych   poplatkov,   časť   III,   položka   27,   ktorý   tvorí   prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   súdnych   poplatkoch“),   výzvou   zo   dňa 12. 07. 2011, Vám doručenou dňa 05. 08, 2011, Vás Krajský súd v Bratislave vyzval na zaplatenie poplatku za úkon orgánu štátnej správy súdu do 10 dní od doručenia výzvy s poučením o právnych následkoch jeho nezaplatenia v stanovenej lehote.

Dovoľte mi, aby som Vám oznámil, že predseda krajského súdu je pri prešetrovaní vybavenia   sťažnosti   predsedom   okresného   súdu   povinný   postupovať   v   zmysle   zákona o súdoch, ktorý v ust. § 67 ods. 3 výslovne odkazuje na použitie osobitného zákona, ktorým v danom prípade je zákon o súdnych poplatkoch. Nakoľko ste v stanovenej lehote nezaplatili poplatok za úkon orgánu štátnej správy súdu, dovoľujem si Vám oznámiť, že Vašu žiadosť o prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   odkladám   bez   vybavenia.   Na   následky   nezaplatenia súdneho poplatku ste boli výzvou zo dňa 12. 07. 2011 upozornený.».

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

K namietanému porušeniu základných a iných práv uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Co 316/2011, 5 Co 317/2011 z 29. júla 2011.

Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého krajský súd napadnutým uznesením „bránil vo veci konať podľa § 237 písm. f) O. s. p.“. Sťažovateľ teda vlastne tvrdí, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Za   uvedeného   stavu   vzhľadom   na   vlastné   tvrdenia   sa   mohol   sťažovateľ   brániť podaním   dovolania,   ktorého   prípustnosť   by   sa   opierala   o   ustanovenie   §   237   písm.   f) Občianskeho súdneho poriadku. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľ dovolanie nepodal. Znamená to, že nevyčerpal opravný prostriedok účinne mu poskytnutý zákonom na ochranu jeho označených práv. Tým je daná neprípustnosť sťažnosti.

Treba dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukázal), že dovolanie nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani neprichádzal do úvahy postup ústavného súdu v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

K namietanému porušeniu základných a iných práv postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Spr 2137/2011 písomnou odpoveďou z 22. augusta 2011

V zmysle § 67 ods. 1 písm. b) zákona č. 747/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu.

Podstatou tejto časti sťažnosti je vyjadrenie nespokojnosti sťažovateľa s postupom predsedu krajského súdu (ním povereného podpredsedu krajského súdu) a jeho písomnou odpoveďou   z 22.   augusta   2011 pri vybavení jeho sťažnosti   proti   postupu   predsedníčky okresného súdu.

Ústavný   súd   aj   v   tejto   časti   sťažnosti   konštatuje,   že   sťažovateľ   sa   v   zmysle   už uvedeného ustanovenia zákona o súdoch mohol domáhať prešetrenia napadnutého postupu predsedu krajského súdu podaním sťažnosti ministerstvu. Sťažovateľ ani netvrdil, že túto možnosť využil, a teda nevyčerpal účinný prostriedok nápravy poskytnutý mu zákonom na ochranu jeho označených práv.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011