znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 486/2011-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. októbra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. Š., S., vo veci namietaného porušenia základného práva na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd postupom sudcu a uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11 P 266/2010-30   zo   17.   januára   2011   v spojení   s uznesením   Krajského   súdu   v Trenčíne   č.   k. 19 CoP 17/2011-45 z 24. februára 2011, ako aj rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11 P 266/2010-54 z 28. februára 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19 CoP 45/2011-78 z 23. júna 2011 a uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 11 P 81/2011-12 z 29. júla 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Š. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 29. septembra 2011 doručená sťažnosť M. Š., S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie   základného   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   38   ods.   2   Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom sudcu a uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) č. k. 11 P 266/2010-30 zo 17. januára 2011   v spojení   s uznesením   Krajského   súdu   v Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   k. 19 CoP   17/2011-45   z 24.   februára   2011,   ako   aj   rozsudkom   okresného   súdu   č.   k. 11 P 266/2010-54   z   28.   februára   2011   v spojení   s uznesením   krajského   súdu   č.   k. 19 CoP 45/2011-78 z 23. júna 2011 a uznesením okresného súdu č. k. 11 P 81/2011-12 z 29. júla 2011. Sťažnosť bola na poštovú prepravu odovzdaná 28. septembra 2011.

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo predovšetkým to, že okresný súd uznesením č. k. 11 P 266/2010-30   zo 17.   januára 2011 nariadil   predbežné opatrenie,   ktorým   maloletého syna   sťažovateľky   do   skončenia   konania   o úprave   práv   k maloletému   dieťaťu   zveril do osobnej   starostlivosti   otca,   určil   styk   matky   s maloletým   synom   a určil   vyživovaciu povinnosť matky. Podľa názoru sťažovateľky neboli splnené predpoklady na vydanie tohto predbežného opatrenia najmä preto, že „nie je možné vydať predbežné opatrenie, len na základe tvrdenia jedného z účastníkov konania. Sudcom Mgr. I. K. neboli overené ani len základné skutočnosti“. Sťažovateľka namieta, že konajúci sudca „vôbec nebol oboznámený so spisom maloletého..., nerešpektoval právo všetkých strán vyjadriť sa, sudca Mgr. I. K. bol navrhovateľom ovplyvnený“.

Proti uvedenému predbežnému opatreniu podala sťažovateľka odvolanie, ktorému však   uznesením   krajského   súdu   č.   k.   19   CoP   17/2011-45   z 24.   februára   2011   nebolo vyhovené.   Podľa   sťažovateľky   aj   krajský   súd   porušil   jej   právo   na   spravodlivé   súdne konanie, pretože potvrdil neopodstatnené a neodôvodnené rozhodnutie okresného súdu.

3. Z obsahu sťažnosti a pripojených listín ďalej vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k. 11 P 266/2010-54 z 28. februára 2011 bol maloletý syn sťažovateľky zverený do výchovy a starostlivosti otca, bola určená vyživovacia povinnosť sťažovateľky, ako aj jej styk s maloletým dieťaťom. Podľa názoru sťažovateľky „týmto boli porušené všetky práva maloletého   dieťaťa   a mňa   ako   matky.   Podotýkam,   že   v uvedenom   rozsudku   súd   vôbec neurčil styk cez letné prázdniny, Vianoce a Veľkú noc.... V rozsudku sa tiež uvádza, že som pred prvostupňovým súdom vyjadrila súhlas o pobyte maloletého u otca. Toto sa vôbec nezakladá   na   pravde.   Skutočnosťou   je,   že   som   vypočutá   vôbec   nebola.  ...   V uvedenom rozsudku súd ďalej uvádza, že neboli zistené žiadne nedostatky otca maloletého. Z toho vyplýva, že súd nebral do úvahy, alebo sa neoboznámil so spisom maloletého a taktiež so znaleckým posudkom, v ktorom sa uvádza: u otca maloletého sa v testoch objavili znaky pre oralitu, čo znamená zvýšené riziko používania alkoholických nápojov, čo sa zakladá na pravde“.

Proti   uvedenému   rozsudku   podala   sťažovateľka   odvolanie,   avšak   podľa   názoru sťažovateľky   ani   odvolací   súd   jej   neposkytol   právnu   ochranu,   pretože   uznesením   č.   k. 19 CoP 45/2011-78   z 23.   júna   2011   napadnutý   rozsudok   potvrdil,   čím   tiež   porušil   jej označené základné právo.

4. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti napokon uviedla, že 30. júna 2011 podala „návrh na vydanie predbežného opatrenia, nakoľko sa vyskytli nové skutočnosti“, ktoré vo svojej sťažnosti   podrobne   konkretizuje.   Okresný   súd   však   uznesením   č.   k.   11 P 81/2011-12 z 29. júla 2011 tento návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol a porušil tým jej označené základné právo.

5. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti je sťažovateľka presvedčená o tom, že   postupom   zákonného sudcu   a uvedenými   rozhodnutiami súdov   došlo   k porušeniu   jej základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 38 ods. 2 listiny, a preto navrhuje, aby ústavný súd preskúmal a zrušil uvedené rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu.

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

7.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Predmetom   sťažnosti   je sťažovateľkou   tvrdené porušenie základného práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   38   ods.   2   listiny   postupom   sudcu   a uznesením okresného súdu č. k. 11 P 266/2010-30 zo 17. januára 2011 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 19 CoP 17/2011-45 z 24. februára 2011, ako aj rozsudkom okresného súdu č. k. 11 P 266/2010-54   z   28.   februára   2011   v spojení   s uznesením   krajského   súdu   č.   k. 19 CoP 45/2011-78   z 23.   júna 2011 a uznesením   okresného   súdu   č.   k.   11 P 81/2011-12 z 29. júla 2011.

9.   Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   jednou   z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie okresného súdu č. k. 11 P 266/2010-30 zo 17.   januára   2011   v spojení   s uznesením   krajského   súdu   č.   k.   19   CoP   17/2011-45 z 24. februára 2011 nadobudlo právoplatnosť 31. marca 2011 a rozsudok okresného súdu č. k. 11 P 266/2010-54 z 28. februára 2011 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 19 CoP 45/2011-78 z 23. júna 2011 nadobudol právoplatnosť 25. júla 2011.

Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu v čase (28. septembra 2011), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd musel vo vzťahu k uvedeným právoplatným rozhodnutiam posúdiť sťažnosť ako návrh podaný   oneskorene   a   už   sa   nemohol   zaoberať   opodstatnenosťou   námietok   uvedených v sťažnosti.

10. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. 11 P 81/2011-12 z 29. júla 2011, ústavný súd konštatuje, že proti tomuto je prípustné odvolanie, tak ako to vyplýva aj z poučenia   tohto   uznesenia,   pričom   o prípadnom   odvolaní   prislúcha   rozhodovať odvolaciemu   krajskému   súdu,   preto   vzhľadom   na   princíp   subsidiarity,   ktorý   vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd nemá právomoc preskúmavať postup a toto rozhodnutie okresného súdu, pretože jeho postup a rozhodnutie preskúma najprv krajský súd na základe prípadného odvolania sťažovateľky. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti (teda vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu č. k. 11 P 81/2011-12 z 29. júla 2011) odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.  

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011