znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 485/2013-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť H. B., Ľ. K., I. L., A. S., V. M., I. H. a Š. D., zastúpených advokátom JUDr. Celestínom Stehurom, Advokátska kancelária STEHURA & partners, s. r. o., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, vo veci namietaného porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v   konaní vedenom   pod sp. zn. 13 C 159/2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo H. B., Ľ. K., I. L., A. S., V. M., I. H. a Š. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 159/2004 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Čadca vo veci vedenej pod sp. zn. 13 C 159/2004 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. H.   B.,   Ľ.   K.,   I.   L.,   A.   S.,   V.   M.,   I.   H.   a Š.   D. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré im j e   Okresný súd Čadca p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Čadca j e   p o v i n n ý   H. B., Ľ. K., I. L., A. S., V. M., I. H. a Š. D. uhradiť   trovy   konania   v sume   965,79   €   (slovom   deväťstošesťdesiatpäť   eur a sedemdesiatdeväť   centov)   na   účet   ich   právneho   zástupcu   JUDr. Celestína   Stehuru, Advokátska kancelária STEHURA & partners, s. r. o., Fraňa Kráľa 2080, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k. II. ÚS   485/2013-17   z   3.   októbra   2013   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   H.   B.   (ďalej   aj „sťažovateľka   v   1.   rade“),   Ľ.   K.   (ďalej   aj   „sťažovateľ   v   2.   rade“),   I.   L.   (ďalej   aj „sťažovateľka   v   3.   rade“),   A.   S.   (ďalej   aj   „sťažovateľka   vo 4. rade“),   V.   M.   (ďalej   aj „sťažovateľ   v   5.   rade“),   I.   H.   (ďalej   aj   „sťažovateľka   v   6.   rade“)   a Š.   D.   (ďalej   aj „sťažovateľka   v   7.   rade“,   spolu   ďalej   aj   „sťažovatelia“)   v   časti   namietaného porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 159/2004.

Sťažovatelia v podstatnej časti sťažnosti uviedli: „Návrhom   zo   dňa   1.   7.   2004,   ktorý   bol   na   Okresný   súd   Čadca   doručený   dňa 8. 7. 2004 sme sa my – sťažovatelia resp. naši právni predchodcovia domáhali určenia vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnostiam   v   k.   ú...   V   priebehu   konania...   zomrela   pôvodná navrhovateľka v 7. rade – T. M., po ktorej som právnou nástupkyňou ja – sťažovateľka v 7. rade – Š. D. Taktiež v priebehu konania... zomrela pôvodná navrhovateľka v 2. rade B. K., po ktorej som právnym nástupcom ja – sťažovateľ v 2. rade Ľ. K.

Po 7 rokoch súdneho sporu dňa 20. 10. 2011 Okresný súd vyniesol rozsudok, ktorým nášmu návrhu vyhovel a priznal nám aj trovy súdneho konania.

Proti   rozsudku   Okresného   súdu   Čadca   zo   dňa   20.   10.   2011   podali   odporcovia odvolanie, pričom pojednávanie sa uskutočnilo dňa 21. 3. 2013 na Krajskom súde v Žiline, pričom Krajský súd Žilina rozsudok OS Čadca č. 13C/159/2004 zo dňa 20. 10. 2011 zrušil a vrátil OS Čadca na nové konanie...

Máme za to, že nečinnosťou OS Čadca bolo porušené naše základné právo uvedené v druhej   hlave   v   siedmom   oddiele   článku   48   odsek   2   Ústavy   SR,   aby   naša   vec   pred okresným súdom bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov. Ako sme už uviedli, návrh na začatie konania sme podali na súd ešte dňa 8. 7. 2004, pričom OS Čadca riadne vo veci nekoná a vo veci spôsobuje vážne prieťahy. My – sťažovatelia v 2. – 7. rade sme do konania na   strane   navrhovateľov   vstúpili   na   základe   univerzálnej   sukcesie   na   základe   dedenia, pretože naše právne predchodkyne už zomreli.

Sme   toho   názoru,   že   predmetom   konania   je   určenie   vlastníckeho   práva k nehnuteľnostiam a konania tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a preto vec nemožno posúdiť ako právne zložitú. Od podania návrhu do vynesenia prvého rozsudku OS Čadca uplynulo viac ako 7 rokov. Aj napriek tejto dlhej dobe rozsudok OS Čadca zo dňa 20. 10. 2011 bol rozhodnutím KS Žilina zrušený a je otázne, kedy bude vo veci vykonané ďalšie pojednávanie a kedy bude vo veci rozhodnuté. Tým, že vo veci nebolo doteraz právoplatne rozhodnuté, boli porušené naše základné práva, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov...

My sa nachádzame v stave právnej neistoty od roku 2004 až doteraz, pričom tento stav na nás pôsobí veľmi nepriaznivo a to hlavne na naše zdravie a psychiku.

Z   tohto   dôvodu   žiadame,   aby   nám   bolo   priznané   aj   primerané   finančné zadosťučinenie   ako   náhrada   nemajetkovej   ujmy,   pričom   si   myslíme,   že   za   primerané finančné zadosťučinenie možno považovať sumu 3.000,- eur pre každého sťažovateľa. Toto žiadame   aj   z   toho   dôvodu,   že   my   –   sťažovatelia   sme   žiadnym   relevantným   spôsobom nespôsobili   predlžovanie   súdneho   konania.   Sme   toho   názoru,   že   len   konštatovanie porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   by nebolo dostatočným zadosťučinením pre nás – sťažovateľov.

Taktiež   žiadame,   aby   Ústavný   súd   SR   rozhodol   aj   o   náhrade   trov   právneho zastúpenia...“

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo H. B., Ľ. K., I. L., A. S., V. M., I. H. a Š. D. na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   v   článku   48   odsek   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod spisovou značkou 13C/159/2004 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod spisovou značkou 13C/159/2004 prikazuje ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. H. B., Ľ. K., I. L., A. S., V. M., I. H. a Š. D. priznáva finančné zadosťučinenie v sume po 3.000,- eur /slovom tritisíc eur/, ktorý je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť im do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca je povinný uhradiť H. B., Ľ. K., I. L., A. S., V. M., I. H. a Š. D. trovy konania v sume 1.224,51 eur na účet... do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. Adrianou Pytliakovou, listom sp. zn. Spr 2192/13 z 11. novembra 2013 a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 22. novembra 2013.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   chronológie   úkonov, vykonaných súdom v namietanom konaní konštatovala, že vo veci boli spôsobené prieťahy „zo strany súdu ale i samotných účastníkov konania“.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného pod sp. zn. 13 C 159/2004:

Dňa 8. júla 2004 podali na okresný súd H. B. (sťažovateľka v 1. rade), B. K. (právna predchodkyňa sťažovateľa v 2. rade), I. L. (sťažovateľka v 3. rade), A. S. (sťažovateľka vo 4. rade), V. M. (sťažovateľ v 5. rade), I. H. (sťažovateľka v 6. rade) a T. M. (právna predchodkyňa sťažovateľky v 7. rade), zastúpení advokátom JUDr. Celestínom Stehurom, žalobu   proti   odporcom   –   M.   G.,   Ľ.   G.   a A.   G.,   o   určenie   vlastníckeho   práva k nehnuteľnostiam.   Súčasne   podali   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia.   Vec   bola zaevidovaná pod sp. zn. 13 C 159/2004.

Dňa 6. augusta 2004 okresný súd vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na vydanie predbežného opatrenia v sume 500 Sk.

Dňa   11.   augusta   2004   žalobcovia   zaplatili   súdny   poplatok   za   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 10. septembra 2004 okresný súd uznesením sp. zn. 13 C 159/2004 vyhovel návrhu žalobcov.

Dňa 4. októbra 2004 odporcovia podali odvolanie proti uzneseniu z 10. septembra 2004. Dňa 7. októbra 2004 okresný súd zaslal odvolanie na vedomie žalobcom a súčasne vyzval odporcov na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 500 Sk.

Dňa 28. októbra 2004 odporcovia zaplatili súdny poplatok za odvolanie. Dňa 1. decembra 2004 bol spis doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“). Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 6 Co 288/04.

Dňa 6.   decembra   2004 okresný   súd   doručil   krajskému   súdu   vyjadrenie žalobcov k odvolaniu.

Dňa 1. februára 2005 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Co 288/04, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu z 10. septembra 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 13. apríla 2005 okresný súd zaslal žalobu na vyjadrenie odporcom. Dňa 13. apríla 2005 okresný súd vyžiadal od obce O. spisový materiál sp. zn. 230/04.Dňa 26. apríla 2005 bol okresnému súdu doručený spisový materiál z obce O. Dňa 20. mája 2005 doručili odporcovia vyjadrenie k žalobe.Dňa 24. júna 2005 okresný súd uznesením č. k. 13 C 159/2004-50 vyhovel návrhu žalobcov na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 22. augusta 2005 odporcovia doručili odvolanie proti uzneseniu z 24. júna 2005.Dňa 30. augusta 2005 okresný súd vyzval sťažovateľov na vyjadrenie k odvolaniu. Dňa 13. októbra 2005 sa žalobcovia vyjadrili k odvolaniu odporcov.Dňa   25.   októbra   2005   bol   spis   doručený   krajskému   súdu.   Bol   zaevidovaný   pod sp. zn. 6 Co 507/05.

Dňa 9. januára 2006 bol spis vrátený okresnému súdu s potvrdzujúcim uznesením sp. zn. 6 Co 507/05 z 23. novembra 2005.

Dňa 16. mája 2006 okresný súd vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Dňa 7. júna 2006 T. M., I. H., V. M., A. S., I. L., B. K., H. B. zaplatili súdny poplatok.

Dňa   23.   júna   2006   okresný   súd   vyzval   notársky   úrad   JUDr.   Kubaščíka na zapožičanie spisu č. N 241/95, Nz 284/95.

Dňa 17. augusta 2006 notársky úrad doručil žiadaný spisový materiál.Dňa 7. júna 2007 konajúci sudca nariadil pojednávanie na 26. jún 2007.Dňa   25.   júna   2007   predseda   okresného   súdu   poveril   vyššiu   súdnu   úradníčku Mgr. Krišťákovú   vykonaním   základného   procesného   úkonu   –   výsluchu   svedkov,   bez rozhodnutia vo veci samej, z dôvodu práceneschopnosti predsedu senátu JUDr. Kajetána Kičuru.

Dňa 26. júna 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. H. B., B. K., I. L., V. M., I. H. boli prítomní, A. S. a T. M. ani právny zástupca sťažovateľov neboli prítomní. Neprítomní boli aj odporcovia a ich právna zástupkyňa.

Dňa 5. septembra 2007 pre kolíziu termínov ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na 11. september 2007 právny zástupca odporcov.

Dňa 11. septembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Neprítomní boli sťažovateľky vo 4. a 7. rade (S. a M.). Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 19. septembra 2007 právny zástupca žalobcov oznámil, že po zomrelej T. M., ktorá zomrela..., prichádzajú do úvahy dedičia: E. M., M. M., Š. M., Š. D.

Dňa 28.   septembra 2007   JUDr.   Stehura oznámil, že do   konania namiesto   T.   M. nastupujú E. M., M. M., Š. M., Š. D.

Dňa 25. januára 2008 okresný súd uznesením č. k. 13 C 159/2004-105 pripustil do konania ako žalobkyňu v 8. rade E. M., v 9. rade M. M., v 10. rade Š. M.

Dňa 25. januára 2008 okresný súd uznesením č. k. 13 C 159/2004-106 rozhodol o povinnosti žalobcov zaplatiť preddavok na trovy dokazovania vo výške 5 000 Sk.Dňa   25.   januára   2008   okresný   súd   uznesením   č.   k.   13   C   159/2004-107   nariadil znalecké dokazovanie. Znalec sa mal 9. apríla 2008 dostaviť na obhliadku na miesto same v O.Dňa 22. februára 2008 žalobcovia zložili preddavok na trovy.Dňa   9.   apríla   2008   bol   spísaný   úradný   záznam: „z   dôvodu   ochorenia   sudcu   sa nebude konať ohliadka, ktorá sa mala konať 9. apríla 2008“. Účastníci boli upovedomení o odročení obhliadky na 20. máj 2008.

Dňa 20. mája 2008 úradný záznam: „ohliadka sa konať nebude, pretože pri preprave došlo k poruche motorového vozidla a nebolo možné prepraviť sa na miesto ohliadky“. Dňa   12.   júna   2008   sa   uskutočnila   obhliadka.   Okresný   súd   uznesením   nariadil dokazovanie.

Dňa 9. júla 2008 okresný súd uznesením nariadil súdnemu znalcovi Ing. K. úlohu. Dňa 12. novembra 2008 bol doručený znalecký posudok.Dňa 24. novembra 2008 okresný súd uznesením priznal znalečné. Dňa 11. decembra 2008 bolo doručené vyjadrenie odporcov k znaleckému posudku.Dňa 16. februára 2009 Ing. K. ospravedlnil neúčasť na pojednávaní nariadenom na 16. marec 2009.

Dňa 6. apríla 2009 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovatelia v 1., 2. a 3. rade boli prítomní. Sťažovateľka vo 4. rade nebola prítomná. Pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely nariadenia doplňujúceho znaleckého dokazovania, ako aj zloženia sumy 200 € zo strany žalobcov, ktorú si vyžadujú trovy znaleckého dokazovania.

Dňa   17.   apríla   2009   okresný   súd   uznesením   č.   k.   13   C   159/2004-165   zaviazal žalobcov na zaplatenie 200 € – preddavok na trovy dokazovania.

Dňa   17.   apríla   2009   okresný   súd   uznesením   č.   k.   13   C   159/2004-167   nariadil doplnenie znaleckého dokazovania.

Dňa 10. júna 2009 bol spis zaslaný znalcovi.Dňa 24. septembra 2009 okresný súd urgoval znalca na vrátenie spisu a zaslanie posudku.

Dňa   30.   novembra   2009   právny   zástupca   odporcov   podal „návrh   na   vylúčenie znalca“.

Dňa 3. decembra 2009 konajúci sudca zaslal námietku znalcovi s tým, aby sa k nej vyjadril v lehote 10 dní.

Dňa 4. decembra 2009 bol doručený znalecký posudok.Dňa 7. januára 2010 znalec doručil vyjadrenie k námietke. Dňa   13.   apríla   2010   okresný   súd   vyzval   znalca   na   odstránenie   nejasností vo vyúčtovaní.

Dňa 23. apríla 2010 znalec odpovedal na výzvu okresného súdu z 13. apríla 2013.Dňa 28. apríla 2010 sa právny zástupca sťažovateľov vyjadril k znaleckému posudku i k návrhu na vylúčenie znalca.

Dňa 2. júna 2010 sudca vyzval Obecný úrad v O. na zaslanie úmrtného listu B. K. a M. M.

Dňa 1.   júna 2010   znalec ospravedlnil   svoju   neúčasť na   pojednávaní nariadenom na 17. jún 2010.

Dňa 9. júna 2010 okresný súd upovedomil účastníkov, že pojednávanie nariadené na 17. jún 2010 sa zrušuje, pretože zistil, že navrhovatelia v 1. rade a 9. rade sú mŕtvi a je potrebné zistiť okruh dedičov.

Dňa 9.   júna 2010 konajúci sudca   požiadal Okresný   súd Žilina o určenie okruhu dedičov po neb. B. K. a M. M.

Dňa 16. júna 2010 právny zástupca sťažovateľov doručil splnomocnenie od Ľ. K. – právneho nástupcu po B. K., navrhovateľke v 2. rade. Zároveň upozornil sudcu, že jeho informácia, že „navrhovatelia v 1. rade a 9. rade sú mŕtvi“, nie je pravdivá. Navrhovateľka v 1. rade H. B. aj navrhovateľ v 9. rade M. M. žijú.

Dňa 30. júna 2010 obec O. doručila úmrtný list B. K. a M. M.Dňa 14. júla 2010 konajúci sudca vyzval právneho zástupcu žalobcov, aby oznámil dátum narodenia M. M., pretože M. M., nar..., je mŕtvy.

Dňa 7. júla 2010 Okresný súd Žilina doručil osvedčenie o dedičstve po poručiteľke B. K. a M. M.

Dňa 27. júla 2010 právny zástupca žalobcov oznámil, že na strane navrhovateľov po úmrtí T. M. má v 11. poradí vystupovať Š. D.

Dňa   26.   októbra   2010   okresný   súd   vyzval   JUDr.   Stehuru,   aby   v   lehote   10   dní oznámil procesné návrhy a zaslal osvedčenie o dedičstve sp. zn. 30 D 654/2007 po zomrelej T. M.Dňa 8. novembra 2010 JUDr. Stehura oznámil, že navrhovatelia v 8. – 10. rade – E. M. a M. M. vystupujú z konania, a zaslal osvedčenie o dedičstve po T. M.

Dňa 26. októbra 2010 okresný súd uznesením č. k. 13 C 159/2004-237 pripustil do konania na strane navrhovateľa Ľ. K.

Dňa 25. februára 2011 okresný súd uznesením č. k. 13 C 159/2004-239 zastavil konanie vo vzťahu k navrhovateľom H. M., M. M., Š. M.

Dňa 28. júna 2011 právny zástupca sťažovateľov doručil „rozšírenie návrhu“.Dňa 23. júna 2011 okresný súd vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k rozšíreniu návrhu. Dňa   19.   júla   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Sťažovatelia   boli   prítomní. Odporcovia   predložili   vyjadrenie   k „rozšíreniu   návrhu“.   Okresný   súd   uložil   znalcovi vyhotoviť geometrické plány. Pojednávanie bolo odročené na 27. september 2011.Dňa   23.   augusta   2011   okresný   súd   uznesením   č.   k.   13   C   159/2004-262   uložil žalobcom 1. – 11. rade a odporcom zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.Dňa 9. septembra 2011 H. B. zaplatila preddavok 200 €. Dňa 13. septembra 2011 znalec doručil znalecký posudok. Sudca vyzval účastníkov na vyjadrenie sa k nemu do termínu pojednávania – 27. september 2011.

Dňa 20. septembra 2011 doručil vyjadrenie svedok L. Dňa 21. septembra 2011 JUDr. Stehura doručil „návrh na zmenu návrhu na začatie konania“.

Dňa 22. septembra 2011 odporcovia zložili preddavok.Dňa 27. septembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie. Žalobcovia v 1. a 4. rade neboli   prítomní,   žalobcovia   v 2.,   3.,   5.,   6.,   7.   rade   neboli   prítomní.   Odporcovia   boli prítomní. Bolo odročené na 20. október 2011 na účely predvolania súdneho znalca a tých, ktorí sa nedostavili.

Dňa   23.   septembra   2011   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   odporcov k znaleckému posudku.

Dňa   30.   septembra   2011   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   odporcov k zmene návrhu.

Dňa 20. októbra 2011 okresný súd uznesením č. k. 13 C 159/2004-305 pripustil zmenu návrhu a uznesením č. k. 13 C 159/2004-307 priznal znalcovi znalečné.

Dňa   20.   októbra   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Okresný   súd   rozhodol rozsudkom.

Dňa 13. decembra 2011 bolo okresnému súdu doručené odvolanie odporcov proti rozsudku z 20. októbra 2011.

Dňa   14.   decembra   2011   sudca   vyzval   žalobcov   na   vyjadrenie   sa   k   odvolaniu. Súčasne   uznesením   zaviazal   žalobcov   zaplatiť   po   99,50   €   z   titulu   súdneho   poplatku za rozšírený návrh.

Dňa   9.   januára   2012   okresný   súd   uznesením   č.   k.   13   C   159/2004-351   zaviazal odporcov na zaplatenie sumy 1 194 € z titulu odvolania.

Dňa 25. januára 2012 I. H. zaplatila 99,50 €.Dňa   25.   januára   2012   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   žalobcov k odvolaniu odporcov.

Dňa 7. februára 2012 zložili 99,50 € K., M., S., B.Dňa 17. februára 2012 bol spis sp. zn. 10 Co 24/2012 doručený krajskému súdu.Dňa 21. marca 2013 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde. Krajský súd uznesením sp. zn. 10 Co 24/2012 zrušil rozsudok okresného súdu z 20. októbra 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 12. júna 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 24. októbra 2013 konajúci sudca nariadil doručiť rozhodnutie účastníkom.Dňa   23.   apríla   2014   konajúca   sudkyňa   žiadala   znalca,   aby   oznámil,   kedy   bude k dispozícii.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 159/2004 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2 ústavy,   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet   sporu   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,   I. ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupoval   aj v danom prípade.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v   prípade   sťažovateľov   Ľ.   K.   a Š.   D.   došlo k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania na   strane   žalobcu,   a   to   na   základe   univerzálnej   sukcesie   (dedenie).   Keďže   univerzálna sukcesia   automaticky   vyvoláva   procesnoprávne   nástupníctvo,   okresný   súd   nemusel uznesením túto zmenu pripustiť. Uvedená skutočnosť má podľa názoru ústavného súdu zásadný   význam   pre   vymedzenie   obdobia,   ktoré   podlieha   posúdeniu   namietanej protiústavnosti konania okresného súdu, pretože v uvedenom prípade v dôsledku zmeny účastníkov konania nedošlo   ku   vzniku   nového   procesnoprávneho vzťahu (ako to   je pri zámene   účastníkov),   ale   k   procesnoprávnemu   nástupníctvu   do   už   existujúceho procesnoprávneho vzťahu (m. m. I. ÚS 52/01).

S   prihliadnutím   na   tento   záver   ústavný   súd   nemal   pochybnosť,   že   uvedení sťažovatelia môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania,   ktoré   tejto   zmene   predchádzalo.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažovatelia   vstúpili do konania na základe univerzálnej sukcesie, ústavný súd bude pri posudzovaní postupu okresného súdu prihliadať aj na obdobie týkajúce sa ich právnych predchodcov.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka trvania   posudzovaného   konania   nebola   závislá   od   právnej   zložitosti   veci.   Predmetom konania je však určenie vlastníctva, pričom na ustálenie skutkového stavu bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Túto občianskoprávnu vec možno považovať za skutkovo zložitú.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov (a ich právnych predchodcov)   v   namietanom   konaní,   ústavný   súd   zistil,   že   aj   samotní   sťažovatelia   sa podieľali   na   prieťahoch   svojou   malou   aktivitou   (nezúčastnili   sa   všetkých   nariadených pojednávaní, na výzvu konajúceho sudcu z 30. augusta 2005, aby sa vyjadrili k odvolaniu odporcov, reagovali až o päť týždňov). Tieto skutočnosti možno pripísať na ich vrub. K predĺženiu doby konania prispeli sťažovatelia aj podávaním viacerých procesných návrhov („návrh na vydanie predbežného opatrenia“ – 8. júla 2004, „rozšírenie návrhu“ – 28.   júna   2011, „návrh   na   zmenu   návrhu   na   začatie   konania“ –   21.   septembra   2011). Ako však   ústavný   súd   už   prejudikoval   (napríklad   II.   ÚS   52/99,   III.   ÚS   166/2012), za neodstránenie stavu právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka konania   neznáša   zodpovednosť   oprávnená   osoba,   ale   zodpovednosť   v   takom   prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a   v   tejto   súvislosti   zistil,   že   okresný   súd   spôsobil   neúmerné   predĺženie   konania predovšetkým   svojou   nečinnosťou.   Okresný   súd   bol   nečinný   od   17.   augusta   2006 do 25. júna 2007, t. j. 10 mesiacov, od 22. februára 2008 do 12. júna 2008, t. j. 4 mesiace, od 11. decembra 2008 do 6. apríla 2009, t. j. 4 mesiace, od 25. februára 2011 do 28. júna 2011, t. j. 4 mesiace, od 12. júna 2013 do 23. apríla 2014, t. j. 10 mesiacov. Celkovo bol okresný súd nečinný skoro   3 roky. V tomto období okresný   súd   neurobil   žiadny   úkon smerujúci k rozhodnutiu veci.

V   konaní   sa   vyskytli   aj   obdobia,   počas   ktorých   sa   okresný   súd   musel   procesne vysporiadávať s úmrtiami troch účastníkov na strane sťažovateľov, čo tiež značne prispelo k predĺženiu konania. Tieto obdobia však nemožno pripísať na vrub konajúceho súdu. Nečinnosť okresného súdu v trvaní 36 mesiacov však nie je ospravedlniteľná, pretože v tomto období okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   sťažovatelia   v   predmetnej   veci   počas   súdneho   konania nachádzali,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v   citovanom   článku   ústavy (I. ÚS 41/02).

Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba   považovať   za   zbytočné   prieťahy   v   konaní,   ktoré   sú   z   ústavnoprávneho   aspektu netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú nečinnosť ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré boli čiastočne spôsobené skutkovou zložitosťou veci, ale aj v dôsledku správania účastníkov konania a postupom okresného súdu.

Vychádzajúc z uvedeného,   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   doterajším   postupom vo veci konajúceho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 159/2004 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   sa   domáhali   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   pre každého z nich v sume 3 000 € s odôvodnením, že oni „žiadnym relevantným spôsobom nespôsobili predlžovanie súdneho konania“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov považuje za primerané v sume 1 000 € pre každého sťažovateľa.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný   súd   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   rozhodol   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im   vznikli   v   súvislosti   s   ich   právnym zastupovaním advokátom JUDr. Celestínom Stehurom. Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal úhradu trov konania v celkovej sume 1 224,51 €.

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.   o   odmenách   a   náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“).   Za   jeden   úkon   právnej   pomoci   vykonaný v roku   2013   patrí   odmena   v   sume   130,16   €.   Trovy   právneho   zastúpenia   pre   jedného sťažovateľa predstavujú sumu 260,32 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých   osôb“,   t.   j.   na   sumu   130,16   €   v   prípade   jedného   sťažovateľa.   V   prípade 7 sťažovateľov (7 x 130,16 €) tvorí náhrada trov právneho zastúpenia spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (7 x 7,81 €) sumu 965,79 €. Keďže sťažovatelia si uplatnili nárok na náhradu trov konania vo vyššej sume, ústavný súd im priznal tento nárok len v uplatnenej sume 965,79 €.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľov (§   31a zákona o ústavnom súde   v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2014