znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 484/2013-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť P. B., Česká republika, zastúpeného advokátom JUDr. R. D., L. s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 1268/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. B. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2013 doručená   sťažnosť   P.   B.,   Česká   republika   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Nitra   (ďalej   len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   18   Er   1268/2011   (ďalej   aj   „napadnuté konanie“). Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 25. júla 2013.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že «Sťažovateľ podal dňa 02. 12. 2011 na Exekútorský úrad JUDr. E. N., B. (ďalej aj len „súdny exekútor“) návrh na vykonanie exekúcie proti povinným: v 1. rade: Ing. M. V..., bytom: N., občan SR, v 2. rade: L., s. r. o., sídlo: N... a v 3. rade: "W." T. s. r. o., sídlo: N... Exekučné konania je pred exekútorským úradom   vedené   pod   sp.   zn.   Ex   808/11   a   na   Okresnom   súde   Nitra   pod   sp.   zn. 18Er/1268/2011.

Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie podali povinní námietky proti exekúcii a   tiež   návrh   na   odklad   exekúcie.   Pri   rozhodovaní   o   návrhu   na   odklad   exekúcie a o námietkach proti exekúcii sa Okresný súd Nitra dopustil zbytočných prieťahov v konaní a   vydal   nesprávne   rozhodnutie,   v   dôsledku   ktorého   mohol   súdny   exekútor   vymáhať pohľadávku sťažovateľa v značnom oneskorení, čo sťažovateľovi spôsobilo škodu.... Zásadným pochybením Okresného súdu Nitra bolo, že uznesením 18Er/1268/2011-48 zo   dňa   20.   02.   2012   povolil   odklad   exekúcie,   napriek   tomu,   že   neboli   na   to   splnené podmienky. Týmto svojím postupom spôsobil, že súdny exekútor mohol vo veci konať a napr. vydať upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľností vo vlastníctve povinného v 1. rade so značným odstupom, v dôsledku čoho boli k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného v 1. rade zriadené exekučné záložné práva iných veriteľov pred sťažovateľa, a to znemožnilo uspokojenie pohľadávky sťažovateľa.... Krajský súd Nitra zrušil uznesenie Okresného súdu o povolení odkladu uznesením sp. zn. 26CoE/70/2012-92 zo dňa 28. 09. 2012, v ktorom odvolací súd prvostupňovému okrem iného vytkol nedostatok dôvodov, arbitrárnosť a odňatie možnosti účastníkovi konať pred   súdom.   Rozhodnutie   odvolacieho   súdu   bolo   na   Okresný   súd   doručené   dňa 23. 10. 2012. Okresný súd opäť konal s prieťahmi a rozhodnutie Krajského súdu doručil právnemu zástupcovi sťažovateľa až dňa 16. 11. 2012. Po tomto rozhodnutí sťažovateľ podaním   zo   dňa   26.   11.   2012   opätovne   žiadal   Okresný   súd   o   promptné   pokračovanie v konaní.   Okresný   súd   však   v   konaní   pokračoval   až   potom   ako   sťažovateľ   podal   dňa

20. 02. 2013 predsedovi súdu sťažnosť na postup súdu, ktorá bola na súd doručená dňa 22. 02. 2013. Už najbližší pracovný deň (25. 02. 2013) dokázala vyššia súdna úradníčka vo veci   vydať   uznesenie,   ktorým   boli   námietky   povinných   zamietnuté   a   tiež   uznesenie, ktorým bol návrh povinných na odklad exekúcie nepovolený....

Obe uznesenia... nadobudli právoplatnosť dňa 26. 03. 2013, právnemu zástupcovi sťažovateľa, ale bola právoplatnosť potvrdená koncom apríla. Právny zástupca sťažovateľa požiadal súd o vyznačenie právoplatnosti oboch uznesení listom zo dňa 29. 04. 2013. Súd však vyznačil právoplatnosť rozhodnutí až na základe opätovnej sťažnosti na postup súdu zo dňa 27. 05. 2013, keď podľa vyjadrenia predsedu súdu bola právoplatnosť vyznačená dňa   29.   05.   2013.   Okrem   toho   súd   doručil   uznesenie   o   nepovolení   odkladu   exekúcie súdnemu   exekútorovi   až   po   opakovaných   žiadostiach   zo   strany   právneho   zástupcu sťažovateľa a súdneho exekútora, a to až dňa 31. 05. 2013. Súdny exekútor mohol vo veci začať   konať   až   potom   ako   mu   boli   doručené   obe   uznesenia...   s   vyznačenou právoplatnosťou.».

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti ďalej uviedol: „V prípade ak by Okresný súd v konaní sp. zn. 18Er/1268/2011 nespôsobil vydaním nesprávneho a nezákonného rozhodnutia zbytočné prieťahy v konaní, tak by súdny exekútor mohol vydať upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľností vo vlastníctve povinného v 1. rade, čo by pre sťažovateľa znamenalo lepšiu možnosť na aspoň čiastočné vymoženie svojej pohľadávky.

Ešte dňa 29. 12. 2011 podal sťažovateľ na exekútorský úrad návrh na zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného v 1. rade a súhlas s ich predajom...

Pokiaľ   by   Okresný   súd   Nitra   nespôsobil   zbytočné   prieťahy   v   konaní,   tak   mohol exekučné   záložné   právo   sťažovateľa   zapísané   ako   prvé   v   poradí   pri   nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. 1705 pre okres N., obec N., katastrálne územie D. a LV č. 1178 pre okres P., obec V., katastrálne územie V...

Zbytočnými   prieťahmi   Okresného   súdu   vznikla   sťažovateľovi   škoda,   keď   nebude môcť   byť   na   úkor   4   iných   veriteľov...   na   svojej   pohľadávke   uspokojený   predajom nehnuteľností vo vlastníctve povinného v 1. rade...

Podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa sťažovateľ snažil vymôcť svoju veľmi dôležitú pohľadávku a finančné prostriedky tým získané mohol použiť pre svoje potreby. Minimálne do času právoplatného rozhodnutia o návrhu na odklad exekúcie a o námietkach proti exekúcii bol sťažovateľ v stave právnej neistoty. Konanie pritom nebolo skutkovo, procesne   a   ani   právne   zložité.   Pri   vydaní   uznesení   sp.   zn.   18Er/1268/2011-48   zo   dňa 20. 02. 2012 Okresný súd pochybil a spôsobil zásadný prieťah v konaní a to napr. popri prieťahoch s vyznačovaní právoplatnosti rozhodnutí a doručovaní rozhodnutí sťažovateľovi a súdnemu exekútorovi...

Napriek   tomu,   že   Ústavný   súd   v   minulosti   konštatoval,   že   poskytuje   ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov len vtedy, ak bola táto ochrana na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo, tak sťažovateľ má za to, že v záujme ochrany práv sťažovateľa   je   nutné,   aby   sa   Ústavný   súd   mal   zaoberať   prieťahmi   v   konaní   sp.   zn. 18Er/1268/2011 pred Okresným súdom Nitra.

Účinnosťou zákona č. 412/2012 Z. z., t. j. od 01. 01. 2013, došlo k zmene zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, pričom došlo k zmene podmienok posudzovania práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom...

Z dôvodovej správy k zákonu č. 412/2012 Z. z. vyplýva, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady až v prípade, ak o existencii prieťahov bolo rozhodnuté Ústavným súdom SR...

V prípade ak by sa Ústavný súd SR nezaoberal prieťahmi v konaní a porušením práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy SR a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., tak by sťažovateľ stratil možnosť uplatňovať náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález: „Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 18Er/1268/2011 porušil právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresný   súd   Nitra   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný   súd   Nitra   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho   zastúpenia vo výške   275,94   EUR   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd poukazuje na nesprávne označenie sťažovateľa v záhlaví sťažnosti, kde je   sťažovateľ   označený   ako „P.   P“. Vychádzajúc   z pripojených   listinných   dôkazov (uznesení okresného súdu), ako aj zo splnomocnenia na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred   ústavným   súdom,   ústavný   súd   považoval   označenie   priezviska   sťažovateľa „P.“ za zrejmú   nesprávnosť   a   ustálil   meno   sťažovateľa   tak,   ako   je   uvedené   v   záhlaví   tohto uznesenia.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   okresný   súd   svojím   postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Er 1268/2011, v ktorom rozhodoval o návrhu povinných na   odklad   exekúcie   a o námietkach   proti   exekúcii,   porušil   jeho   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 18 Er 1268/2011, ktorý si ústavný súd pre potreby predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal, vyplýva, že o návrhu povinných na odklad exekúcie okresný súd opätovne (po zrušení jeho prvého rozhodnutia odvolacím súdom) rozhodol 25. februára 2013 uznesením č. k. 18 Er 1268/2011-106 tak, že odklad exekúcie   nepovoľuje.   Predmetné   uznesenie   okresného   súdu   nadobudlo   právoplatnosť 26. marca 2013. Obdobne okresný súd rozhodol aj o zamietnutí námietok povinných proti exekúcii, a to uznesením č. k. 18 Er 1268/2011-108 z 25. februára 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. marca 2013.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri   napr.   I. ÚS   120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“ okresného súdu, ktorého označil za účastníka tohto konania. Rozhodnutia, ktorými okresný súd rozhodol o odklade exekúcie a o námietkach proti exekúcii, nadobudli právoplatnosť 26. marca 2013. Vzhľadom na to, že predmetná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 29. júla 2013 (resp. podaná na poštovú prepravu 25. júla 2013), teda už po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti.   Z uvedených dôvodov   bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V okolnostiach prípadu sťažovateľa ústavný súd pripomína aj zásadu „vigilantibus iura   scripta   sunt“   (zákony   sú   písané   pre   tých,   ktorí   sa   starajú   o   svoje   práva),   ktorá zdôrazňuje aj vlastné   pričinenie   na ochranu   svojich   práv,   vyžadujúc,   aby aj sťažovateľ sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich   ohrozovaniu   a   poškodzovaniu.   Táto   zásada   teda   predpokladá,   že   sťažovateľ   musí využiť   prostriedky,   ktoré   mu   poskytuje   zákon,   a   následne   vykonať   prípadné   potrebné opatrenia,   aby   nedošlo   k   porušeniu   jeho   práv.   Uvedené   platí   aj   vo   vzťahu   k možnosti sťažovateľa uplatňovať náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a   o   zmene   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov.

V dôsledku   odmietnutia   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 3. októbra 2013