znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 484/2010-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti G., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. F.   N.,   B., vo veci   namietaného porušenia   jej základných   práv   zaručených   čl.   20 ods.   1 a čl. 46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky, základných   práv zaručených   čl. 11   ods.   1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   ako   aj   práva   zaručeného   čl.   1   ods.   1 Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Rks 1/2010 z 21. apríla 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   spoločnosti   G.,   a.   s., o d m i e t a   ako   podanú   zjavne   neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2010 doručená   sťažnosť   spoločnosti   G.,   a.   s.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala porušenie základných práv zaručených čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv zaručených čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“),   práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva zaručeného   čl.   1   ods.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dodatkový   protokol“)   uznesením   Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky (ďalej len „najvyšší súd“)   sp.   zn. 6 Rks   1/2010 z 21.   apríla 2010 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že «... správca konkurznej podstaty P. v likvidácií, B., (ďalej len „P.“), v zmysle ustanovenia § 18 ods. (8) zákona č. 273/1994 Z. z.... (ďalej len „ZoZP“)   oprávnený   na   vydanie   platobného   výmeru   uložil   príspevkovej   organizácii   - Nemocnici s poliklinikou v S. so sídlom S.,(ďalej len „NsP S.“) vydaním Platobného výmeru č. 1021/2002 zo dňa 18.12.2002 povinnosť zaplatiť dlžné poistné a vydaním Platobného výmeru č. 1022/2002 zo dňa 18.12.2002 povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania z dlžnej sumy poistného.

Uznesením č. 76/2006 Zastupiteľstva... samosprávneho kraja zo dňa 30.05.2006 bola NsP S. zrušená ku dňu 31.05.2006 bez právneho nástupcu.

Zrušením NsP S. bez právneho nástupcu v súlade s ustanovením § 21 ods. (14) zákona   NR   SR   č.   523/2004   Z.   z.   o   rozpočtových   pravidlách   verejnej   správy   a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   práva   a   povinnosti   prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, t.j.... samosprávny kraj, so sídlom... (ďalej len „PSK“). Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 P. ako postupca, postúpila na spoločnosť Z., s.r.o. so sídlom Ž. (ďalej len „spoločnosť Z.“) ako postupníka pohľadávky, súčasťou ktorých boli aj pohľadávky voči PSK.

Spoločnosť Z. ako postupca postúpila predmetnú pohľadávku na Sťažovateľa ako postupníka, uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.09.2006.

Sťažovateľ   si   návrhom   za   dňa   23.05.2008   uplatnil   voči   PSK   na   Okresnom   súde Prešov   nárok   na   poplatok   z   omeškania   z   dlžného   poistného   predpísaného   platobným výmerom č. 1021/2002 v zmysle ustanovenia § 23 ods. (2) ZoZP a úrok z omeškania zo sumy predpísanej platobným výmerom č. 1022/2002.

Okresný   súd   Prešov   vo   veci   vydal   Rozsudok   sp.   zn.   21Cb   221/2008-77   zo   dňa 10.02.2009 (ďalej len „Rozsudok“), ktorým konanie v časti zastavil, v ostatnej časti žalobu zamietol, a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Prešove   Uznesením   sp.   zn.   2Cob/25/2009-178   zo   dňa   10.09.2009   potvrdil   Rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o čiastočnom zastavení, vo výroku o zamietnutí žaloby Rozsudok zrušil a konanie v tejto časti zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec   postúpená   na   Úradu   pre   dohľad   nad   zdravotnou   starostlivosťou   so   sídlom   v   B. Uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   dňom   25.09.2009.   Následne   bol   spisový   materiál postúpený Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“).

Nakoľko   Úrad   mal   za   to,   že   nedisponuje   právomocou   prejednať   a   rozhodnúť predmetnú vec, v zmysle ustanovenia § 8a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) podal NS SR návrh na rozhodnutie sporu o právomoc.

NS SR Uznesením sp. zn. 6Rks/1/2010 zo dňa 21.04.2010 (ďalej len „Rozhodnutie NS SR“) rozhodol, že na zaplatenie nároku Sťažovateľa podľa § 23 ods. (2) ZoZP je daná právomoc Úradu.».

V ďalšej   časti   sťažnosti   sťažovateľka   cituje   a interpretuje   príslušné   ustanovenia zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   273/1994   Z.   z.   o zdravotnom   poistení, financovaní   zdravotného   poistenia,   o zriadení   Všeobecnej   zdravotnej   poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „ZoZP“)   ako   aj   zákona   č. 581/2004   Z.   z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých   zákonov,   ktorým   bol   ZoZP   zrušený   s účinnosťou   od 1. novembra   2004. Sťažovateľka tvrdí, že „Rozhodnutie NS SR teda navodilo právny stav, kedy na Sťažovateľa síce bola postúpená existujúca pohľadávka na zaplatenie poplatku z omeškania z dlžného poistného   podľa   ustanovenia   §   23   ods.   (2)   ZoZP,   ale   o nároku   na   zaplatenie   tejto pohľadávky   má   podľa   názoru   NS   SR   právomoc   rozhodnúť   Úrad,   ktorý   v zmysle   vyššie citovaných   zákonných   ustanovení   nemôže   ani   len   začať   konanie   na   základe   návrhu Sťažovateľa.“.

Podľa   názoru   sťažovateľky „...   NS   SR   sa   v odôvodnení   svojich   rozhodnutí nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami a právnym posúdením, ktoré predložil a na ktoré poukázal Úrad, ako aj Sťažovateľ“, čím porušil ňou označené základné práva podľa ústavy a listiny, ako aj práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu. Namietané rozhodnutie najvyššieho súdu považuje sťažovateľka za „arbitrárne a ústavne neudržateľné“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Rks 1/2010 z 21. apríla 2010 došlo k porušeniu ňou označených   základných   práv   zaručených   ústavou   a listinou,   ako   aj   práv   zaručených dohovorom   a dodatkovým   protokolom,   namietané   rozhodnutie   zrušil   a vec   vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiadala priznať náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   49   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   môže   podať   fyzická   osoba   alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka   namieta   porušenie   ňou   označených   základných   práv   podľa   ústavy a listiny   a práv   podľa   dohovoru   a dodatkového   protokolu   uznesením   najvyššieho   súdu sp. zn. 6 Rks 1/2010 z 21. apríla 2010, ktorým najvyšší súd o žiadosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o rozhodnutie sporu o právomoc rozhodol tak, že na rozhodnutie o nároku žalobcu (sťažovateľa) na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 ZoZP je   daná   právomoc   Úradu   pre   dohľad   nad   zdravotnou   starostlivosťou.   Z odôvodnenia namietaného rozhodnutia okrem iného vyplýva:

„Úrad   pre   dohľad   nad   zdravotnou   starostlivosťou...   podal   na   Najvyšší   súd Slovenskej republiky žiadosť na rozhodnutie sporu o právomoc medzi súdom a úradom podľa § 8a O.s.p. vo veci účastníkov konania G., a.s. B. c/a... samosprávny kraj, postúpenej mu Okresným súdom v Prešove na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.9.2009   č.k.   2Cob   25/2009-178   z dôvodu,   že podľa   jeho názoru   daná vec,   ktorú súd postúpil úradu nepatrí do právomoci úradu. Žiadal, aby Najvyšší súd... podľa § 8a O.s.p. rozhodol   spor   o   právomoc   medzi   súdom   a   Úradom   pre   dohľad   nad   zdravotnou starostlivosťou... tak, že zruší uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.9.2009... a vec vráti súdu na ďalšie konanie.“

Po   posúdení   požiadavky   navrhovateľa   (Úradu   pre   dohľad   nad   zdravotnou starostlivosťou) najvyšší súd konštatoval, že «... „vo veciach poplatkov“ a v danom prípade poplatku   z   omeškania...   rozhoduje   príslušný   orgán   štátnej   správy,   ktorým   je   v danom prípade Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.... Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľná podmienka konania..., ku ktorej Krajský súd v Prešove ako súd odvolací správne prihliadol...a správne... napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil, konanie zastavil a zároveň vec postúpil príslušnému orgánu Úradu..., ktorý je povinný o nároku žalobcu rozhodnúť.

Najvyšší   súd...   nemohol   prihliadnuť   na   námietku   Úradu...,   že   úrad   môže   vydať platobný výmer len na návrh zdravotnej poisťovne, a teda nárok na poplatok z omeškania... môže na úrade uplatniť len zdravotná poisťovňa, ako aj, že návrh na vydanie platobného výmeru nemôže podať iný subjekt, v danom prípade G., a.s.. Uvedená námietka sa týka aktívnej legitimácie žiadateľa - žalobcu, ktorá môže byť posudzovaná až v konaní v merite veci a preto nemôže byť predmetom v spore o právomoc medzi súdom a orgánom štátnej správy v zmysle § 8a O.s.p..

Na základe uvedeného dospel Najvyšší súd... k záveru, že v predmetnej veci nie je daná právomoc súdu konať vo veci, a preto rozhodol v spore o právomoc medzi Úradom... a Okresným súdom Prešov tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.».

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných   osôb,   nie   svojich   (I.   ÚS   56/98).   Sťažnosti,   v ktorých   sťažovatelia   nenamietajú porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   ústavný   súd   už   pri   predbežnom prerokovaní   odmieta   ako   podané   osobami   zjavne   neoprávnenými   (III. ÚS 41/00, I. ÚS 43/98, II. ÚS 128/95).

O   návrhu   podanom   zjavne   neoprávnenou   osobou   možno   hovoriť   vtedy, keď namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k   porušeniu   základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov. Za návrh   podaný   niekým   zjavne   neoprávneným   preto   možno   považovať   návrh, pri predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti,   ako aj z obsahu   namietaného   rozhodnutia   nepochybne   zistil,   že   sťažovateľka   v „spore o právomoc medzi súdom a úradom podľa § 8a Občianskeho súdneho poriadku...“ v konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn. 6 Rks 1/2010 nemá postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (mutatis mutandis II. ÚS 113/02, III. ÚS 162/09, I. ÚS 343/09).

Ústavný   súd   pre   úplnosť   poznamenáva,   že   na   podanie   návrhu   podľa   §   8a Občianskeho súdneho poriadku (spory o právomoc) sú legitimované len strany (účastníci) kompetenčného sporu, t. j. buď orgán štátnej správy, alebo súd, nie však účastník správneho alebo súdneho konania. Teda aktívna procesná legitimácia v takomto spore prináleží len všeobecnému súdu alebo orgánu štátnej správy. Právnická osoba, ktorá bola (je) účastníkom konania,   v ktorom   kompetenčný   spor   vznikol,   nemôže   takýto   spor   svojím   návrhom iniciovať.

Keďže porušenie označených práv namietaným rozhodnutím pred ústavným súdom namietala osoba odlišná od účastníka tohto súdneho konania, ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Nad rámec dôvodov, ktoré viedli k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd dodáva, že sťažovateľka v danej veci disponovala možnosťou podať opravné prostriedky, prípadne aj ústavnú sťažnosť v súvislosti s postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 21 Cb 221/2008 a jeho rozsudkom z 10. februára 2009 (ktorým konanie čiastočne zastavil   a vo   zvyšnej   časti   žalobu zamietol),   resp.   postupom   Krajského súdu   v   Prešove v konaní vedenom   pod sp.   zn. 2   Cob   25/2009   a jeho uznesením   z 10.   septembra   2009 (ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o čiastočnom zastavení konania a zrušil uvedený rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a v tejto časti konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou), keďže v tomto konaní vystupovala ako žalobkyňa.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   návrhmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2010