znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 483/2013-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na spravodlivé   súdne   konanie podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu Bratislava I č. k. 10 C 167/2010-254 z 10. mája 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. Ing. J. S.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2013 doručená   sťažnosť   Mgr.   Ing.   J.   S.,   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 10 C 167/2010-254 z 10. mája 2013, ktorou žiada vydať tento nález:

„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   a   uznesením   Okresného   súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 10 C 167/2010-254 zo dňa 10. 05. 2013 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 10 C 167/2010-254 zo dňa   10.   05.   2013   zrušuje   a   vec   vracia   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v   Bratislave na ďalšie konanie.

3. Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 €..., ktoré je Okresný súd Bratislava I v Bratislave povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. E. K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Ako vyplynulo z podanej sťažnosti, jej príloh a pripojeného spisu okresného súdu sp. zn.   10   C   167/2010,   sťažovateľ   je   ako   žalobca   účastníkom   konania   vedeného   pred okresným   súdom   pod   sp.   zn.   10   C   167/2010,   v   ktorom   sa   domáha   proti   Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako žalovanému (ďalej len „žalovaný“) náhrady škody 689 000 € a ušlého zisku 5 525 423,44 € za nezákonné trestné stíhanie.

Žalovaný podaním doručeným 6. februára 2013 navrhol okresnému súdu, aby vyzval podľa   §   141a   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   (ďalej   aj   „OSP“) sťažovateľa na zloženie preddavku na trovy konania vo výške podľa § 141a ods. 2 OSP.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   10   C   167/2010-254   z   10.   mája   2013   uložil sťažovateľovi   povinnosť   zložiť   preddavok   na   trovy   konania   vo   výške   310   721,17   € do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podmienky na uloženie povinnosti zložiť preddavok podľa § 141a OSP sú splnené – predmetom konania je zaplatenie sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima, žalovaný navrhol zloženie preddavku na trovy konania, sám preddavok zložiť nie je povinný a u sťažovateľa nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Sťažovateľ sťažnosť na porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 10 C 167/2010-254 z 10. mája 2013 odôvodnil tým, že toto rozhodnutie je svojvoľné, arbitrárne a nezákonné. Žalovanému v konaní nemôžu vzniknúť žiadne trovy, pretože sa sám zastupuje prostredníctvom svojich zamestnancov, a vo veci nie je potrebné vykonať ani znalecké dokazovanie. Návrh žalovaného na zloženie preddavku je šikanózny, žalovaný zneužíva svoje mocenské postavenie. K zavedeniu ustanovenia § 141a OSP do právneho poriadku došlo až po tom, čo sťažovateľ svoju žalobu podal. Žalovaný pripravil   účelovú   novelizáciu   Občianskeho   súdneho   poriadku   a   zmenil   tak   retroaktívne pravidlá   občianskeho   súdneho   procesu   vo   svoj   prospech   a   v   neprospech   sťažovateľa. Okresný   súd   vydaním   uznesenia   č.   k.   10   C 167/2010-254   z 10.   mája 2013   znemožnil sťažovateľovi   realizáciu   jeho   procesných   práv,   uložením   povinnosti   zložiť   preddavok na trovy konania pod hrozbou zastavenia konania mu odňal možnosť konať pred súdom. Navyše okresný súd nesprávne dospel k záveru o tom, že sťažovateľ nespĺňa podmienky na oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   K sťažnosti   priložil   sťažovateľ   kópie   rozhodnutí okresného súdu   v iných   veciach, ktorými bol návrh   žalovaného na zloženie   preddavku na trovy konania sťažovateľovi zamietnutý (č. k. 22 C 8/2007-270 z 9. novembra 2012, č. k. 22 C 128/06-286 z 15. februára 2012).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ   sťažnosťou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 10 C 167/2010-254 z 10. mája 2013, ktorým mu bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 310 721,17 € do 60 dní od právoplatnosti uznesenia.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy,   ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).

Jadrom sťažnosti je námietka sťažovateľa, podľa ktorej uznesením okresného súdu došlo k zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu, a to konkrétne do jeho práva na prístup k súdu.

Podľa názoru ústavného súdu je v danom prípade už na prvý pohľad zrejmé, že uznesením   okresného   súdu   č.   k.   10   C   167/2010-254   z   10.   mája   2013,   ktorým   bola sťažovateľovi uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 310 721,17 € do 60 dní od právoplatnosti uznesenia, k zásahu do označeného základného práva dôjsť nemohlo.

Samotné   vydanie   uznesenia,   ale ani   nadobudnutie   právoplatnosti   tohto   uznesenia nemá   bez   ďalšieho   za   následok   stratu   prístupu   k   súdu   pre   sťažovateľa.   K   namietaným dôsledkom   by totiž mohlo dôjsť   až prípadným vydaním   uznesenia o   zastavení konania v zmysle   už   uvedeného   ustanovenia   (zhodne   II.   ÚS   129/2012,   II.   ÚS   131/2012, II. ÚS 134/2012, IV. ÚS 112/2013, IV. ÚS 625/2012).

Na rozdiel od uznesenia o povinnosti zložiť preddavok v zmysle § 141a ods. 1 OSP proti uzneseniu o zastavení konania je prípustné odvolanie a vo vzťahu voči prípadnému nepriaznivému   potvrdzujúcemu   rozhodnutiu   odvolacieho   súdu   prichádza   do   úvahy   aj podanie dovolania, ktorého prípustnosť by sa mohla opierať o ustanovenie § 237 písm. f) OSP.   Tak   v   rámci   odvolacieho   konania,   ako   aj   v   rámci   dovolacieho   konania   voči prípadnému uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľ možnosť uplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnému súdu. Všeobecné súdy preto budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými základnými právami, porušenie ktorých sťažovateľ namieta.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú napriek tomu, že ústavný súd vníma závažnosť námietok sťažovateľa, a napriek tomu, že neprehliadol skutočnosť, že meritórna argumentácia sťažovateľa v tejto sťažnosti má ústavnoprávne dimenzie.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2013