znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 482/2010-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra 2010   predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   V.   V.,   B.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. Z. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 101/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. V. V.   o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2010 faxom   a následne   6.   októbra   2010   poštou   doručená   sťažnosť   MUDr.   V.   V.   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 101/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ 30. marca 2009 podal na Najvyššom súde Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   žalobu   o preskúmanie   zákonnosti rozhodnutia Ministerstva   zdravotníctva   Slovenskej   republiky   č.   06154-3/2009-OP/Š/ zo 16. februára 2009, ktorým bola sťažovateľovi v odvolacom konaní uložená pokuta vo výške 1 493,50 €. Z dôvodu miestnej nepríslušnosti bola vec 21. apríla 2009 postúpená krajskému súdu. Sťažovateľ 25. júna 2010 podal predsedníčke krajského súdu sťažnosť na postup súdu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná:

„Aj   napriek   aktívnej   spolupráci   so   sťažovateľom   Krajský   súd   v   Bratislave   do dnešného dňa nenariadil termín pojednávania, ani nevydal iné rozhodnutie. Sťažovateľ má za to, že uplynulá doba, viac ako rok a pol, je dostatočne dlhá na to, aby súd vo veci konal a vydal právoplatné rozhodnutie vo veci samej(...)

Vychádzajúc z doterajšej judikatúry Ústavného súdu SR je možné konštatovať, že predmetom   konania   vedeného   Krajským   súdom   Bratislava   sa   nejedná   o   vec   právne   a fakticky zložitú.

Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného Ministerstvom zdravotníctva SR má mimoriadny   význam   pre   sťažovateľa   hlavne   z   dôvodu   očistenia   jeho   dobrého   mena   a navrátenia   dôvery   zo   strany   pacientov   zdravotných   poisťovní,   ktorá   bola   vydaním uvedeného rozhodnutia evidentne narušená.

Ani   po   skutkovej   stránke   sa   nejedná   o   vec   zložitú,   nakoľko   konaní   s identickým predmetom sporu prebieha na Krajskom súde Bratislava niekoľko desiatok.

Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   bolo   aktívne,   smerujúce   prispieť k urýchlenému konaniu. Sťažovateľ aktívne reagoval aj na výzvu súdu týkajúcej sa udelenia súhlasu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

Sťažovateľ má za to, že k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov došlo zavinením samotného Krajského súdu v Bratislave a to v tom smere, že nekonal tak, aby nedošlo k zbytočným prieťahom v konaní.“

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Základné právo MUDr. V. V.(...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Krajského súdu v Bratislave, v konaní vedenom pod sp. zn. 1S 101/2009 porušené bolo. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje v konaní pod sp. zn. 1S 101/2009 konať bez zbytočných prieťahov. MUDr. V. V.,(...) priznáva finančné zadosťučinenie v sume 13.300 €(...), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť k jeho rukám v lehote do dvoch mesiacov   odo dňa právoplatností tohto nálezu. MUDr. V. V.,(...) priznáva úhradu trov konania v sume 254,88 € (dva úkony právnej pomoci á 120,23 €, príprava a prevzatie zastúpenia, vyhotovenie sťažnosti, 2 x režijný paušál 7,21 €), ktoré je Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť na účet advokátky JUDr. Z. B.,(...) do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   postupom   Krajského   súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 101/2009 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny, ktorý   možno vykladať a aplikovať predovšetkým   materiálne. S ohľadom   na konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup   dotknutého   súdu   nemusí   vyznačovať   takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   I.   ÚS   63/00).   Ústavný   súd   už   vo   svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 56/08), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Z obsahu samotnej sťažnosti,   ako aj z jej príloh   vyplýva, že predmetný   spis bol krajskému súdu postúpený 21. apríla 2009. V priebehu konania sťažovateľ podal 25. júna 2010   predsedníčke   krajského súdu   sťažnosť   na prieťahy v napadnutom   súdnom   konaní. Krajský súd v odpovedi   na uvedenú sťažnosť zo 14. júla 2010 (sp. zn. Spr 2144/2010) konštatoval jej dôvodnosť   spôsobenú   okolnosťami   objektívnej   povahy „so   zreteľom na množstvo vecí pridelených na vybavenie do senátu“, ako aj na neúplnosť senátu v období od novembra 2009 do júna 2010 spôsobenú dočasným pridelením jedného člena senátu na najvyšší   súd.   Zároveň   tlmočil   vyjadrenie   predsedníčky   senátu   krajského   súdu,   podľa ktorého predpokladaný termín pojednávania bude stanovený na október 2010. Podľa zistení ústavného súdu v napadnutom konaní bol 14. októbra 2010 vyhlásený rozsudok, v ktorom krajský súd vyhovel žalobe – zrušil rozhodnutie správneho orgánu   a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z uvedeného vyplýva, že napadnuté konanie pred krajským súdom od postúpenia veci až do vydania rozsudku trvalo približne poldruha roka. Krajský súd konal vo veci v podstate   priebežne   s výnimkou   niekoľkých   mesiacov,   pričom   podanie   sťažnosti predsedovi   krajského súdu sa v danom prípade ukázalo účinným prostriedkom nápravy. Krajský súd vo veci následne v súlade so svojimi vyjadreniami nariadil termín pojednávania a 14. októbra 2010 (aj keď ešte nie právoplatne) rozhodol.

S ohľadom   na   skutkové   okolnosti   prípadu   a   v súlade   so   svojou   doterajšou rozhodovacou   činnosťou   preto   neprichádza   do   úvahy,   aby   ústavný   súd   mohol   postup krajského   súdu   v označenom   konaní   po   prípadnom   prijatí   návrhu   (sťažnosti)   na   ďalšie konanie   kvalifikovať   ako   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   zaručeného   v   čl.   48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2010