znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 481/2013-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. V., N., zastúpenej advokátom JUDr. M. C., Advokátska kancelária   JUDr.   C.   s.   r.   o.,   N.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základných   práv zaručených   v   čl.   46   ods.   1,   čl. 48   ods.   2   a čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom Úradu boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru, odboru boja proti korupcii Stred   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS: PPZ-50/BPK-S-2011,   postupom   Krajskej prokuratúry   v N.   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Kv   47/2008   a   postupom   Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   IV/2   GPt   26/12 a jej upovedomením z 5. apríla 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. V. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2012 faxom a 20. júna 2012 poštou   doručená sťažnosť Ľ. V.,   N. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a základného práva vlastniť majetok   zaručeného   čl.   20   ods. 1   ústavy   postupom   Úradu   boja   proti   korupcii   Prezídia Policajného zboru, odboru boja proti korupcii Stred (ďalej len „úrad boja proti korupcii“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-50/BPK-S-2011, postupom Krajskej prokuratúry v N.   (ďalej   len „krajská   prokuratúra“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Kv   47/2008 a postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 GPt 26/12 a jej upovedomením z 5. apríla 2012.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že „Dňa 12. 11. 2008 bolo sťažovateľke v N.   na   ul...   zaistené   osobné   motorové   vozidlo   Volkswagen   Sharan, EČ..., ktorého bola vlastníkom a ktoré zakúpila pre potrebu svojej firmy Ľ. V. V., IČO:..., so sídlom... N. Pri zaistení vozidla jej bolo vydané potvrdenie o zaistení veci Č. p.: PPZ- 559-379/JKP-OKP-VK-2008.   Zaistenie   predmetného   vozidla   súviselo   s   trestnou   vecou obv. M.   F.   a   spol.,   ktorí   sú   tresne   stíhaní   za   pokračovací   obzvlášť   závažný   zločin legalizácie príjmu   z   trestnej   činnosti   podľa   §   233   ods.   1   písm.   a,   b,   ods.   4,   písm.   a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, vedené Úradom boja proti korupcií,   odboru   boja   proti   korupcií   –   Stred,   Prezídia   PZ   v B.,   Ž.,   vedenej   pod ČVS: KRP-92/OVK-ZA-2007.

Dňa   29.   06.   2009   bol   vykonaný   v   predmetnej   trestnej   veci   výsluch   svedka   – poškodenej Ľ. V., ktorá uviedla skutočnosti k zadržanému vozidlu Volkswagen Sharan, EČ... Od   uvedeného   výsluchu   nebola   sťažovateľka   písomne upovedomená,   čo   sa   ohľadne jej majetku   –   vozidla   Volkswagen   Sharan   uskutočnilo, a preto sa   dala   zastupovať advokátskou kanceláriou. V mene sťažovateľky bola podaná žiadosť o informáciu o stave konania na Prezídium PZ v B., odbor kriminálnej polície, oddelenie krádeží motorových vozidiel odkiaľ nám zaslali vyrozumenie, aby sme sa za účelom získania ďalších informácií obrátili na Úrad boja proti korupcií, odbor boja proti korupcií – Stred, Prezídia PZ v B., vedenej   pod ČVS: KRP-92/OVK-ZA-2007.   Následne   sťažovateľka   podala   žiadosť o informáciu na uvedený úrad, odkiaľ však takmer 2 mesiace neprišla odpoveď a preto bola sťažovateľka nútená podať podnet na prešetrenie na Ministerstvo vnútra SR. Z Ministerstva vnútra SR sme boli listom zo dňa 06. 02. 2012 upovedomený, že náš podnet bol postúpený na Generálnu prokuratúru SR.

Z   Generálnej prokuratúry Slovenskej   republiky   sme   boli   listom   –   upovedomenie, dňa 16. 04. 2012 informovaný, že v súčasnom stave konania (Generálnou prokuratúrou SR uvádzané konanie pod ČVS: PPZ-50/BPK-S-2011) nie je možné vozidlo Volkswagen Sharan vrátiť sťažovateľke, pretože doposiaľ neboli zistené všetky potrebné informácie o pôvodnom majiteľovi ako aj, že metalografickou expertízou bol zistený neoprávnený zásah do VIN čísla vozidla.“.

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti ďalej uviedla: «Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní.

Ustanovenie § 92 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“) hovorí o prevzatí zaistenej veci, že ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného   zákona,   zaistiť   na   účely   trestného   konania,   prevezme   ju   prokurátor   alebo policajt.

Osobitným zákonom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie napríklad vyššie uvedený § 21 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Toto ustanovenie umožňuje, aby vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného zákona, prevzal prokurátor alebo policajt na účely trestného   konania.   Rozhodnutím   o   prevzatí   zaistenej   veci   sa   takáto   vec   stáva   dôkazom podľa Trestného poriadku. O prevzatí veci sa spíše zápisnica podľa ust. § 93 Trestného poriadku...

Na základe vyššie uvedených ustanovení mal orgán, ktorý prevzal osobné motorové vozidlo,   povinnosť   upovedomiť   sťažovateľku   o   tomto   prevzatí,   čo   sa   však   nestalo. Z uvedeného dôvodu sťažovateľka viac ako tri roky nevedela, kde sa jej automobil nachádza a nebola ani inak vyrozumená, v akom stave je vyšetrovanie a či je ešte osobné motorové vozidlo potrebné na trestné konanie.

Z Prezídia PZ v B., odboru kriminálnej polície sme boli listom zo dňa 28. 11. 2011 informovaný o tom, že sťažovateľka mala byť telefonicky upovedomená ohľadne zaistenej veci v mesiacoch december 2008 a január 2009. Uvedené konštatovanie však nič nemení na skutočnosti, že sťažovateľka mala byť písomne upovedomená, ako to vyplýva z ust. § 93 Trestného poriadku....

Na   základe   uvedeného   mám   za   to,   že   postupom   Prezídia   PZ,   Úrad   boja   proti korupcií, odbor boja proti korupcií – Stred, Ž. v konaní pod ČVS: PPZ-50/BPK-S-2011 došlo k pochybeniu, a tým aj k zásahu do práv sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods.   1   Ústavy   SR   a   to   z   dôvodu,   že   predmetné   vozidlo   ako   dôkaz   v   trestnom   konaní už nie je potrebné. Je vysoká pravdepodobnosť, že za viac ako tri roky vozidlo ako vec dôležitú   pre trestné   konanie   dokázali   orgány   činné   v   trestnom   konaní   náležite zdokumentovať   a   tým   už   nie   je   potrebná   pre   ďalšie   konanie.   Pri   tejto   argumentácií sa opieram o upovedomenie z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, že na vozidle bola vykonaná metalografická expertíza. Ak prihliadneme na ust. § 97 ods. 1 Trestného poriadku, tak z dôvodu, že u predmetného vozidla neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo   zhabanie,   mala   sa vrátiť   tomu   u   koho   bola   zaistená   podľa   osobitného   zákona, t. j. malo byť vrátené sťažovateľke....

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Krajská prokuratúra v N. a Prezídium PZ,   Úrad   boja   proti   korupcií,   odbor   boja   proti   korupcií   –   Stred,   Ž.   porušili   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a to z dôvodu, že právo disponovať so svojim vlastníctvom garantované Ústavou SR jej v dôsledku pomalého a neefektívneho postupu vyšetrovateľa PZ bolo odopreté....

Od zaistenia veci prešlo viac ako tri roky a z argumentácie Generálnej prokuratúry Slovenskej   republiky   vyplýva,   že   doposiaľ   neboli   zistené   všetky   potrebné   informácie o pôvodnom majiteľovi, čo považujem v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Vzhľadom k uvedenej dobe,   ktorá prešla od zaistenia veci,   namietame zdĺhavosť vyšetrovania. Napriek tomu, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v upovedomení zo   dňa   05.   04.   2012   uvádza,   že   doposiaľ   neboli   zistené   všetky   potrebné   informácie o pôvodnom   majiteľovi,   v   konaní   však   doposiaľ   nebolo   preukázané   napriek   zistenému neoprávnenému zásahu do VIN čísla vozidla, že sťažovateľka nie je vlastníčkou vozidla. To, že sa sťažovateľka aj pri maximálnej možnej miere opatrnosti považuje za vlastníčku zaisteného vozidla preukazuje skutočnosť, že pred kúpou predmetného vozidla bol urobený odborný posudok o overení pôvodnosti vozidla, ktorý potvrdzoval, že do vozidla neboli vykonané neoprávnené zásahy.»

Sťažovateľka   žiada   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   ako   nemajetkovú ujmu v sume 10 000 €, čo odôvodňuje tým, že „v konaní, ktoré je predmetom tejto sťažnosti je   nútená   strpieť   dlhoročný   právny   stav   neistoty,   ktorý   vyústil   do skutočnosti, že sťažovateľka,   ktorá   je živnostníčka v oblasti   cestnej   dopravy,   bola nútená,   z dôvodu dlhotrvajúceho   zadržania   jej   motorového   vozidla   zapríčineného   nečinnosťou vyšetrovacieho   orgánu,   zakúpiť   ďalšie   motorové   vozidlo   na   zachovanie   svojej podnikateľskej činnosti, čo na istú dobu zhoršilo jej podnikateľské zámery.

Týmto postupom bolo sťažovateľke obmedzený prístup k majetku na dlhu dobu, ktorá v podstate bola nútená strpieť stav, ktorý jednak nezavinila svojím konaním a ani nemala možnosti mu zabrániť inak ako domáhaním sa riešenia súdnou cestou.

Konajúci vyšetrovací orgán nijak neprispel svojou činnosťou a postupom v tomto konaní   k   urýchlenému   objasneniu   skutočností   ohľadne   zaisteného   motorového   vozidla a už vôbec nebol garanciou ochrany práv sťažovateľky v primeranej lehote.“.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľka   v petite   sťažnosti   navrhla,   aby   ústavný   súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 GPt 26/12 a jej upovedomením o vybavení podnetu č. k. IV/2 GPt 26/12-6 zo dňa 05. 04. 2012...

Postupom Krajskej prokuratúry N. v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 47/2008... Postupom Prezídia PZ, Úrad boja proti korupcií, odbor boja proti korupcií – Stred, Ž. v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-50/BPK-S-2011 boli porušené sťažovateľkine základné práva podľa

- článku 20 ods. 1 Ústavy SR (právo vlastniť majetok)

- článku 46 ods. 1 Ústavy SR

- článku 48 ods. 2 Ústavy SR

2.   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. IV/2 GPt   26/12,   Krajskej   prokuratúre   N.   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Kv   47/2008 a Prezídiu PZ, Úrad boja proti korupcií, odbor boja proti korupcií – Stred, Ž. v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-50/BPK-S-2011 sa zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 48 ods. 2   Ústavy   SR   a   prikazuje   sa   sťažovateľke   vydať   zaistené   osobné   motorové   vozidlo Volkswagen Sharan, EČ..., ku ktorému došlo dňa 12. 11. 2008.

3. Upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vybavení podnetu č. k. IV/2 GPt 26/12- 6 zo dňa 05. 04. 2012 sa zrušuje.

4.   Ústavný   súd   zaväzuje   Generálnu   prokuratúru   Slovenskej   republiky,   Krajskú prokuratúru v N. a Prezídium PZ, Úrad boja proti korupcií, odbor boja proti korupcií – Stred,   Ž.   spoločne   a   nerozdielne   uhradiť   sťažovateľke   trovy   konania   na   účet   právneho zástupcu sťažovateľky a to do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia.

5.   Ústavný   súd   zaväzuje   Generálnu   prokuratúru   Slovenskej   republiky,   Krajskú prokuratúru v N. a Prezídium PZ, Úrad boja proti korupcií, odbor boja proti korupcií – Stred, Ž. spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške   10.000,-   €,   vzniknutú   titulom   zbytočných   prieťahov   v   konaní   pod   ČVS:   PPZ- 50/BPK-S-2011 ako aj z titulu zásahu do jej vlastníckeho práva, na účet právneho zástupcu sťažovateľky a to do dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   postupom   úradu   boja   proti korupcii   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   ČVS: PPZ-50/BPK-S-2011,   postupom   krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 47/2008 a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 GPt 26/12 a jej upovedomením z 5. apríla 2012 boli porušené jej základné práva zaručené v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

1. K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy postupom úradu boja proti korupcii v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-50/BPK-S-2011, postupom krajskej prokuratúry   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Kv   47/2008   a postupom   generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 GPt 26/12

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody,   reálnosť   ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05).

Účelom,   podstatou   a   zmyslom   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým pojmom a komponentom tohto základného práva je to, že jeho ochrana sa uplatňuje vo veci účastníka,   v   jeho   záležitosti.   Súčasne   je   ústavný   súd   toho   názoru,   že   uplatnenie   tohto základného práva je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom alebo   iným   orgánom   právnej   ochrany,   ktorej   prerokovanie   a   rozhodnutie   je   zahrnuté do účelu procesného poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci pri prerokovaní veci účastníka (napr. I. ÚS 18/06).

„Vecou samou“ v konaní pred vyšetrovateľom, okresnou prokuratúrou a krajskou prokuratúrou,   v   ktorom   podľa   sťažovateľky   došlo   k   porušeniu   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   je   „trestné   stíhanie   inej   osoby“, než je sťažovateľka,   ktorá   má   v   tomto   konaní   postavenie   poškodenej.   Trestné   stíhanie sa vykonáva   podľa   ustanovení   zákona   č.   301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   v   znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“).

Ústavný   súd   vo   viacerých   svojich   rozhodnutiach   konštatoval,   že   domáhanie sa ochrany   práva   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných slobôd,   a teda   rovnako základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poškodeným v rámci trestného konania je podmienené tým, aby bol uplatnený   nárok   na   náhradu   škody   v trestnom   konaní,   ktoré   je   možné   za   určitých podmienok považovať za konanie vo veci poškodeného (jeho záležitosti). Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody,   ktorá   mu   bola   trestným   činom   spôsobená,   je oprávnený   tiež   navrhnúť,   aby   súd v odsudzujúcom   rozsudku   uložil   obžalovanému   povinnosť   nahradiť   túto   škodu.   Podľa judikatúry všeobecných súdov, ako aj zo znenia § 46 ods. 3 Trestného poriadku je jednou zo základných   podmienok na vyslovenie povinnosti nahradiť škodu,   aby poškodený   svoj nárok uplatnil voči určitej osobe – obžalovanému (obvinenému). Z uvedeného vyplýva, že vo veci poškodeného sa konanie začína uplatnením si nároku na náhradu škody voči určitej osobe, ktorej určitosť je vyjadrená najskôr vznesením obvinenia (m. m. I. ÚS 18/06, III. ÚS 109/06, II. ÚS 75/2010).

V namietanom prípravnom trestnom konaní, ktoré je v súčasnosti vedené úradom boja proti korupcii pod sp. zn. ČVS: PPZ-50/BPK-S-2011, bolo uznesením vyšetrovateľa zo 7. augusta 2007 začaté trestné stíhanie pre prečin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a) a b) Trestného zákona a následne uznesením vyšetrovateľa zo 14.   mája   2008   bolo   vznesené   obvinenie   M.   F.   a R.   F.   pre   obzvlášť   závažný   zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 4 písm. a) Trestného   zákona,   spáchaný   formou   spolupáchateľstva   podľa   § 20   Trestného   zákona, a to na   tom   skutkovom   základe,   že   od   presne   nezistenej   doby   mesiaca   január   2006 do 21. septembra 2007 si dosiaľ nezisteným spôsobom zadovážili osobné motorové vozidlá v celkovej hodnote najmenej 5 443 500 Sk (180 694,42 €), ktoré na účely pozmenenia výrobných čísiel karosérie a vyhotovenia dokladov, ktoré mali dokazovať legálny pôvod nadobudnutia   vozidiel,   uschovávali   v   priľahlých   priestoroch   rodinných   domov   č.   145 a č. 443 v obci P. v okrese N., v miestach svojich trvalých bydlísk až do 21. septembra 2007, keď boli vozidlá zaistené pri výkone domovej prehliadky.

Ďalšími uzneseniami vyšetrovateľa bolo uvedené obvinenie menovaných rozšírené aj o ďalšie čiastkové skutky pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti, pričom uznesením vyšetrovateľa z 31. mája 2010 bolo toto obvinenie rozšírené aj o skutok, ktorý sa týkal vozidla „VW SHARAN s pôvodným VIN: WVW ZZZ 7 MZ 4 Vo 354 58, na ktorom vystrihli plech s pôvodným číslom VIN a privarili plech s VIN v tvare WVW ZZZ 7 MZ 5 Vo 138 39 a následne ako na PC technike vyhotovili doklady, ktoré mali dokazovať a deklarovať dovoz vozidla zo zahraničia, vozidlo bolo dňa 29. 6. 2005 prihlásené na firmu N. s. r. o. – J. J. bez jeho vedomia, dňa 20. 10. 2006 na firmu R. K. R., dňa 23. 10. 2006 na D. Ť. a 7. 6. 2007 na firmu V. – Ľ. V., ktorá vozidlo zakúpila za sumu 560.000,- Sk (18.588,59,- €), u ktorej bolo predmetné vozidlo s ev. č... dňa 12. 11. 2008 zaistené podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Zb...“.

Predmetom uvedeného trestného konania je teda celkovo 26 čiastkových trestných skutkov, ktorými obvinení spôsobili celkovú škodu najmenej 707 952,99 €.

Uznesením   vyšetrovateľa   z   3.   septembra   2010   bola   uvedená   trestná   vec   spojená s trestnou vecou obvineného M. F. stíhaného za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Napokon uznesením vyšetrovateľa z 10. júla 2009 bola uvedená trestná vec spojená s trestnou vecou obvineného J. R. stíhaného za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 3 písm. a) Trestného zákona a za zločin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

V namietanom   trestnom   konaní   bola   sťažovateľka   29.   júna   2009   vypočutá ako poškodená. V rámci výsluchu si sťažovateľka uplatnila vlastnícky nárok na zaistenú vec a žiadala, aby jej bola vrátená, a pre prípad, že jej nebude vrátená, si uplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody v sume 560 000 Sk.

Od tohto okamihu, keď si sťažovateľka ako poškodená uplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody, ústavný súd posudzoval priebeh prípravného konania a postup orgánov činných v trestnom konaní.

Podľa   zistení   ústavného   súdu   namietané   prípravné   trestné   konanie   prebiehalo (ku dňu podania   ústavnej   sťažnosti)   tri   roky   a dosiaľ   nebolo   právoplatne   skončené. V súčasnej dobe je namietané konanie vo svojej záverečnej fáze, teda v štádiu skončenia vyšetrovania, pričom procesným stranám bolo umožnené preštudovanie spisu.

Ústavný súd konštatuje, že predmetom namietaného trestného konania je rozsiahla trestná činnosť obvinených (vzhľadom na početnosť trestných skutkov) s rôznou trestnou kvalifikáciou (spojenie trestných vecí). Ústavný súd danú vec už „prima facie“ hodnotí ako skutkovo veľmi náročnú, vyžadujúcu si realizáciu veľkého počtu procesných úkonov. Podľa zistení ústavného súdu vyšetrovateľ v danej veci vykonal množstvo úkonov pre účely náležitého zistenia skutkového stavu. V rámci toho vykonal domové prehliadky v rodinných domoch v obci Pohranice, viaceré výsluchy obvinených, výsluchy poškodených a svedkov, konfrontácie medzi obvinenými navzájom a obvinenými so svedkami. Realizáciu výsluchov komplikovala   skutočnosť,   že   ide   o osoby,   ktoré   sa   v mieste   trvalého   bydliska nezdržiavajú a prostredníctvom   základných   útvarov   Policajného   zboru   bol   zisťovaný ich pobyt,   resp. miesto   ich   zdržiavania   sa.   Na   objasnenie   skutkov   bol   v priebehu vyšetrovania   pribratý   Kriminalistický   a expertízny   ústav   Policajného   zboru   v B. na vykonanie   metalografickej   expertízy   na   zistenie   skutočnosti,   či   boli   pozmeňované identifikačné   údaje   (VIN)   vozidiel.   Keďže   odcudzené   vozidlá   pochádzajú   z cudziny, bolo potrebné   spracovať   dožiadania   v rámci   medzinárodnej   policajnej   spolupráce na overenie a zistenie informácií k údajom uvádzaným na dokladoch o prihlásení vozidla a spôsobe jeho nadobudnutia dovozcom na príslušných obvodných úradoch dopravy.

Ústavný súd je toho názoru, že vyšetrovateľ v danej veci postupoval plynulo a úkony trestného konania vykonával priebežne. Aj keď namietané konanie prebieha už 4 roky, ústavný súd s ohľadom na počet skutkov a charakter trestnej činnosti hodnotí namietané konanie ako skutkovo zložité, čo výraznou mierou prispelo k predĺženiu konania. Ústavný súd   zdôrazňuje,   že   pri   posudzovaní   dĺžky   a priebehu   konania   nemožno   bez   ďalšieho uplatniť formálne hľadisko,   ale je   potrebné   prihliadnuť na   okolnosti   prípadu,   aplikujúc metódu „in concreto“. To znamená, že ústavný súd pri posudzovaní možného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bral do úvahy nielen doterajšiu dĺžku konania, ale prihliadal   aj na špecifiká   konania, ktoré   spočívajú   v skutkovej   zložitosti,   charaktere vyšetrovanej   trestnej   činnosti,   väčšom   počte   obvinených,   čomu   nepochybne   zodpovedá aj rozsah dokazovania. Vychádzajúc z uvedeného, dospel ústavný súd k záveru, že doterajší priebeh   prípravného   konania   zatiaľ   zodpovedá   obsahu   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka   namietala   tiež   prieťahy   v   postupe   krajskej   prokuratúry   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   Kv   47/2008,   ktorá   vykonáva   dozor   nad dodržiavaním   zákonnosti prípravného   konania,   ako   aj   v   postupe   generálnej   prokuratúry   v konaní   vedenom pod sp. zn. IV/2   GPt   26/12.   V   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   IV/2   GPt   26/12   generálna prokuratúra   rozhodovala   o podnete   sťažovateľky   z   12.   januára   2012   adresovanom ministerstvu, ktorý jej bol odstúpený 15. februára 2012. Na základe doručeného podnetu prokurátor generálnej prokuratúry 22. februára 2012 uložil dozorujúcej krajskej prokuratúre vykonať previerku vyšetrovacieho spisu zameranú na súčasný stav vyšetrovania, možné prieťahy v konaní, ako aj dôvodnosť zaistenia vozidla sťažovateľky. Krajská prokuratúra podaním č.   k. Kv 47/2008-96 z 27. marca 2012 doručila generálnej prokuratúre správu o stave trestného konania vedeného pod sp. zn. ČVS: PPZ-50/BPK-S-2011, ktorej prílohou bolo aj vyjadrenie vyšetrovateľa konajúceho v trestnej veci. Podaním z 5. apríla 2012 bola sťažovateľka   generálnou   prokuratúrou   upovedomená   o vybavení   jej   podnetu. Upovedomenie   o vybavení   podnetu   bolo   sťažovateľke   doručené   16.   apríla   2012. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní o podnete sťažovateľky v predmetnej veci postupovala generálna prokuratúra a tiež krajská prokuratúra primerane a žiadne obdobia zbytočných prieťahov v ich postupe neboli zistené.

Uvedené skutočnosti boli podkladom pre záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom   úradu   boja   proti   korupcii,   krajskej   prokuratúry   a generálnej   prokuratúry v označených konaniach je zjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju preto ústavný súd v tejto časti už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

2.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy   postupom   úradu   boja   proti   korupcii   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. ČVS: PPZ-50/BPK-S-2011

Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú   osobu.   Preto   každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).

Z princípu   subsidiarity   vyplýva,   že   ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   môže   domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   právomoci   na   jej   prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Podľa   §   17   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   vykonáva   svoju   pôsobnosť v trestnom konaní v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre prokurátor najmä vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní.

K osobitným zákonom, na ktoré sa odkazuje v § 17 ods. 1 zákona o prokuratúre, patrí predovšetkým Trestný poriadok.

Podľa   §   210   Trestného   poriadku   obvinený,   poškodený   a   zúčastnená   osoba   majú právo   kedykoľvek   v   priebehu   vyšetrovania   alebo   skráteného   vyšetrovania   žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné   nedostatky   vo   vyšetrovaní   alebo   skrátenom   vyšetrovaní.   Policajt   musí   žiadosť prokurátorovi   bez   meškania   predložiť.   Prokurátor   je   povinný   žiadosť   preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

Podľa   §   230   ods.   1   Trestného   poriadku   dozor   nad   dodržiavaním   zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   sa   aj   napriek jej kvalifikovanému právnemu zastúpeniu v trestnom konaní nedomáhala ochrany svojich práv zákonným spôsobom. Najprv sa obrátila so žiadosťou o informáciu o stave konania na Prezídium   Policajného   zboru   (ďalej   len   „prezídium“)   ktoré   sťažovateľke   zaslalo vyrozumenie,   aby   sa   na   účely   získania   ďalších   informácií   obrátila   na úrad   boja   proti korupcii.   Následne   sťažovateľka   podala úradu   boja proti   korupcii   žiadosť   o informáciu, ktorý však na jej žiadosť nereagoval, preto sa obrátila na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ministerstvo“)   s „podnetom   na prešetrenie“,   ktorý   bol   postúpený generálnej prokuratúre.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Keďže   v danom   prípade   sa   sťažovateľka   mohla   domáhať   ochrany   svojich   práv uplatnením   právnych   prostriedkov   nápravy   adresovaných   orgánom   prokuratúry   podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre a Trestného poriadku, ústavný súd jej sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu vyšetrovateľa odmietol pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

2.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 47/2008

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd podľa svojej ustálenej judikatúry považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre za účinný prostriedok ochrany základných práv vrátane tých práv, ktoré uplatnila sťažovateľka (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05).

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne vyslovuje právny názor, že vynechanie podnetu a opakovaného podnetu ako prostriedkov nápravy uplatňovaných v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred   ústavným   súdom,   pretože   takto   by sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí   sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo   faktických   prekážok   zákonného   postupu   orgánu   činného   v   prípravnom   konaní, resp. aj pred začatím trestného stíhania (I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   nielen   že   nevyužila   podnet a opakovaný   podnet   adresovaný   nižším   zložkám   prokuratúry   v rámci   sústavy   orgánov prokuratúry,   ale   vo   svojom   podnete   adresovanom   ministerstvu,   ktorý   bol   postúpený generálnej prokuratúre, postup dozorujúcej krajskej prokuratúry ani nenamietala.

Vychádzajúc   zo   svojej   stabilizovanej   judikatúry,   ústavný   súd   konštatuje, že na odstránenie   namietaných   nedostatkov   v postupe   krajskej   prokuratúry   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   Kv   47/2008   mala   sťažovateľka   k dispozícii   prostriedky   nápravy v rámci   sústavy   orgánov   prokuratúry,   čo   vylučuje,   aby   o nej   rozhodoval   ústavný   súd, a zakladá dôvod na odmietnutie jej sťažnosti aj v tejto časti pre neprípustnosť (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

2.3   K namietanému   porušeniu   základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   a čl.   20 ods. 1 ústavy   postupom   generálnej   prokuratúry   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. IV/2 GPt 26/12 a jej upovedomením z 5. apríla 2012

Podstata   námietok   sťažovateľky   spočíva   v tvrdení,   že   ako   vlastníčka   osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Sharan, ktoré u nej bolo zaistené, nebola upovedomená o jeho   prevzatí   pre   účely   trestného   konania.   Z   uvedeného   dôvodu   sťažovateľka   viac ako tri roky nevedela, kde sa zaistené vozidlo nachádza, a nebola ani inak vyrozumená, v akom   stave   je   vyšetrovanie   a   či   je   zaistené   vozidlo   potrebné   pre   trestné   konanie. Podľa sťažovateľky   v dôsledku   nečinnosti   vyšetrovateľa úradu   boja proti   korupcii   došlo aj k porušeniu jej vlastníckych práv, resp. užívacích práv.

Generálna prokuratúra v upovedomení o vybavení podnetu sp. zn. IV/2 GPt 26/12 z 5. apríla 2012 uviedla:

„Na základe Vášho podnetu adresovaného Ministerstvu vnútra SR v zastúpení Vašej klientky Ľ. V. z 12. 01. 2012, ktorý bol odstúpený Generálnej prokuratúre SR; bolo zistené, že ide o trestné konanie vedené proti obv. M. F. a spol., kde je okrem iných poškodenou aj Ľ. V. Ide o rozsiahle a náročné dokazovanie, pričom podľa správy vyšetrovateľa PZ, ktorý vo veci koná (Prezídium PZ, Úrad boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii Stred,   Ž.   ČVS:   PPZ-50/BPK-S-2011)   ste   boli   informovaný   o   stave   konania,   ako   aj o procesných postupoch vo vedení dokazovania.

Stotožňujem sa so stanoviskom vypracovaným prokurátorom Krajskej prokuratúry N., ktorý v konaní pod sp. zn. Kv 47/2008 vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní, nemožno v súčasnom stave konania vozidlo zn. VW SHARAN vrátiť pani V., pretože neboli doposiaľ zistené všetky potrebné informácie o pôvodnom majiteľovi. Metalografickou expertízou však bol zistený neoprávnený zásah do VIN čísla vozidla. V súčasne dobe prebiehajú ďalšie vyšetrovacie úkony. Ako splnomocnený zástupca poškodenej máte právo nahliadnuť do spisu a robiť návrhy v zmysle príslušných zákonných ustanovení.

Týmto považujem Váš podnet adresovaný Ministerstvu vnútra SR dňa 12. 01. 2012 zo strany Generálnej prokuratúry SR za vybavený.“

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o Policajnom   zbore“)   policajt   je   oprávnený   zaistiť   na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 92 Trestného poriadku ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného zákona, zaistiť na účely trestného konania, prevezme ju prokurátor alebo policajt.

Podľa § 93 ods. 1 Trestného poriadku zápisnica o úkonoch podľa § 89 až 92 musí obsahovať   aj   dostatočne   presný   opis   vydanej   veci,   odňatej   veci,   prevzatej   veci   alebo počítačových   údajov,   ktorý   umožní   určiť   ich   totožnosť.   Podľa   odseku   2   citovaného ustanovenia osobe, ktorá vec alebo počítačové údaje vydala alebo ktorej boli vec alebo počítačové údaje odňaté, alebo od ktorej boli vec alebo počítačové údaje prevzaté, vydá orgán, ktorý úkon vykonal, ihneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo počítačových údajov alebo rovnopis zápisnice. Osobu, ktorej vec alebo počítačové údaje boli zaistené, o tom písomne vyrozumie orgán, ktorý vec alebo počítačové údaje prevzal.

Podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku ak vec, ktorá bola podľa § 89 vydaná, podľa § 91 odňatá alebo podľa § 92 prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá   sa   vlastníkovi   veci   alebo   jej   oprávnenému   držiteľovi,   ktorého   právo   na   vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj z dokumentácie ním zadováženej zistil, že sťažovateľke bolo 12. novembra 2008 v N. zaistené osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Sharan, evidenčné číslo... (ďalej len „zaistená vec“ alebo „zaistené vozidlo“) podľa § 21 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Zaistenie vykonalo Prezídium Policajného zboru,   úrad   justičnej   a kriminálnej   polície,   pričom   o zaistení   veci   vydal   sťažovateľke potvrdenie.

V súlade s ustanovením § 92 Trestného poriadku bolo zaistené vozidlo 5. februára 2009   zápisnične   prevzaté   vyšetrovateľom   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru v Ž., úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   (ďalej   len   „krajské   riaditeľstvo“), pod sp. zn. ČVS: KRP-92/OVK-ZA-2007 ako vec dôležitá pre trestné konanie.

Sťažovateľka bola 29. júna 2009 vypočutá v trestnej veci obvineného M. F. a spol. vedenej   krajským   riaditeľstvom   pod   sp.   zn.   ČVS:   KRP-92/OVK-ZA-2007.   Po výsluchu mala sťažovateľka za prítomnosti obhajcu obvinených dostať zápisnicu o jej výsluchu spolu so zápisnicou o prevzatí zaistenej veci.

Vykonanou   metalografickou   expertízou   na   zaistenom   vozidle   bol   zistený neoprávnený   zásah   do   identifikačných   znakov   vozidla   (v   mieste   vyhotovenia   VIN). Expertízou   bolo   zistené   pôvodné   VIN,   pričom   podľa   vyjadrenia   výrobcu   bolo   zaistené vozidlo expedované do Francúzska.

Uznesením vyšetrovateľa úradu boja proti korupcii z 30. októbra 2012 bola zaistená vec   vrátená   podľa   §   97   Trestného   poriadku   poisťovacej   spoločnosti   M.,   ktorá si ako výhradný   vlastník   uplatnila   právo   na   vrátenie   vozidla.   Poisťovňa   M.   odškodnila majiteľov zaisteného vozidla, ktoré im bolo odcudzené 11. septembra 2005, v dôsledku čoho sa stala na základe zmluvného vzťahu s poistencom výhradným vlastníkom vozidla v prípade jeho nálezu a zaistenia. Proti uvedenému uzneseniu podala sťažovateľka, ktorá si uplatnila   na   vozidlo   vlastnícke   právo,   sťažnosť.   Na   základe   sťažnosti   sťažovateľky vyšetrovateľ úradu boja proti korupcii 17. januára 2013 zrušil svoje uznesenie o vrátení vozidla z 30. októbra 2012 a zároveň rozhodol o jeho uložení do úschovy Okresného súdu Nitra podľa § 94 Trestného poriadku s upozornením, že osoba, ktorá si na uvedenú vec robí nárok, si tento má uplatniť v občianskom súdnom konaní.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že postup orgánov činných v trestnom konaní pri zaistení veci sťažovateľky a ďalšom nakladaní v trestnom konaní bol v súlade s právnymi   predpismi.   K zaisteniu   veci   sťažovateľky   došlo   zo   zákonných   dôvodov (v súvislosti   s preverovaním   a   dokazovaním   trestnej   činnosti)   a zákonným   spôsobom. Aj keď   ústavný   súd   nemal   jednoznačne   preukázanú   skutočnosť,   že   sťažovateľka   bola písomne   upovedomená   o prevzatí   zaistenej   veci   na   účely   trestného   konania   (teda, že prevzala zápisnicu o prevzatí zaistenej veci), ústavný súd je toho názoru, že uvedené pochybenie   (vzhľadom   na   jeho   intenzitu)   nie   je   možné   hodnotiť   ako   postup,   ktorý by z materiálneho hľadiska mohol viesť k porušeniu sťažovateľkou označených ústavných práv.

V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie každé porušenie zákona zo strany orgánu   verejnej   moci   má   automaticky   za   následok   porušenie   ústavou   garantovaného základného   práva,   v   danom   prípade   predovšetkým   základného   práva   na súdnu   ochranu podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   (napr.   IV.   ÚS   104/2012,   I.   ÚS   9/2013,   IV.   ÚS   629/2012, II. ÚS 372/2012, II. ÚS 373/2012).

Sťažovateľka ako poškodená mohla kedykoľvek využiť svoje právo a osobne alebo prostredníctvom   svojho   splnomocnenca   nahliadnuť   do   vyšetrovacieho   spisu,   ktorého súčasťou je aj zápisnica o prevzatí zaistenej veci.

Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom   na   inom   orgáne   Slovenskej republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu   je súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich   práv   príslušné   orgány   prokuratúry,   či   už   prostredníctvom   podnetu,   alebo opakovaného podnetu (§ 31 a násl. zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06).

Zákonnou   povinnosťou   generálnej   prokuratúry   bolo   na   podnet   sťažovateľky primeraným   spôsobom   reagovať.   Túto   povinnosť   generálna   prokuratúra   splnila   tým, že v upovedomení sp. zn. IV/2 GPt 26/12 z 5. apríla 2012 zaujala stanovisko k námietkam sťažovateľky. Skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v súlade s predstavami sťažovateľky, nemôže zakladať porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Spôsob, akým generálna prokuratúra oznámila svoje stanovisko sťažovateľke, stotožňujúc sa so stanoviskom vypracovaným dozorujúcou krajskou prokuratúrou, ústavný súd považuje za prípustný a ústavne akceptovateľný.

Vo   vzťahu   k namietanému   porušeniu   čl.   20   ods.   1   ústavy   ústavný   súd   dodáva, že v situácii,   keď   je   vážne   spochybnené   vlastnícke   právo   sťažovateľky   k zaistenému vozidlu,   pričom   o jej   vlastníckom   nároku   bude   rozhodovať   súd   v   občianskom   súdnom konaní, je sťažnosť sťažovateľky namietajúca porušenie základného práva vlastniť majetok predčasná.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2013