znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 481/2011

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   E.   K.,   H.   N.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   S.   P.,   N., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom   Okresného   súdu   Levice   č.   k.   14   C/128/2004-366   zo   4.   novembra   2008 a uznesením č. k. 14 C/128/2004-460 z 23. marca 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. K. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. mája 2011   doručená   sťažnosť   E.   K.,   H.   N.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. S. P., N., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   rozsudkom   Okresného   súdu   Levice (ďalej len „okresný   súd“)   č. k. 14 C/128/2004-366   zo   4.   novembra   2008   a   uznesením č. k. 14 C/128/2004-460 z 23. marca 2011.

2.   Sťažovateľ   v podanej   sťažnosti   uviedol   priebeh   konania   vedeného   okresným súdom pod sp. zn. 14 C/128/2004 o určenie neplatnosti listiny o vydedení.

3.   Keďže   podanie   sťažovateľa   nespĺňalo   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd výzvou z 30. júna 2011 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania.

4. Z doplnenia sťažnosti z 20. septembra 2011 a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 14 C/128/2004, ktorý si ústavný súd vyžiadal, vyplýva, že napadnutým rozsudkom č. k. 14 C/128/2004-366 zo 4. novembra 2008 okresný súd návrh sťažovateľa na určenie neplatnosti listiny o vydedení zamietol.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu č. k. 14 C/128/2004-366 zo 4. novembra 2008 odvolanie, o ktorom   rozhodol   Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 8 Co 26/2009 z 11. júna 2009 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozsudok č. k. 14 C/128/2004-366 zo 4. novembra 2008 (v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 8 Co 26/2009 z 11. júna 2009) nadobudol právoplatnosť 10. júla 2009.Navrhovateľ podal 28. júla 2009 proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 8 Co 26/2009 z 11. júna 2009 dovolanie. Okresný súd napadnutým uznesením č. k. 14 C/128/2004-460 z 23.   marca   2011   konanie   o dovolaní   zastavil   z dôvodu   nezaplatenia   súdneho   poplatku s poučením o možnosti podania odvolania proti tomuto uzneseniu. Napadnuté uznesenie bolo 7. apríla 2011 doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ proti uzneseniu č. k. 14 C/128/2004-460 z 23. marca 2011 odvolanie nepodal.

6.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   uvádza: „…   podávam   podľa   čI.   127   ÚSR   sťažnosť na porušenie   mojich   občianskych   práv   JUDr.   A.   P.,   sudcom   Okresného   súdu   L.,   ktorý svojim   zmätočným   konaním   uviedol   ma   do   pomykova   a   nakoniec   vydal   uznesenie 14 C/ 128/2004-460, ktorým mi znemožnil právo obrátiť sa s dovolaním na NS SR. Preto žiadam, aby citované uznesenie bolo zrušené a nakoľko pán sudca v celom súdnom procese zámerne porušil § OSP a sudcovskú etiku, navrhujem Rozsudok 14 C/128/2004-366 zrušiť a žiadam previesť nové obnovené konanie na inom súde.“

II.

1. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

4. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

5. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

III.

1. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ústavy rozsudkom okresného súdu č. k. 14 C/128/2004-366 zo 4. novembra 2008 a jeho uznesením č. k. 14 C/128/2004-460 z 23. marca 2011.

K namietanému   porušeniu   základných   práv   rozsudkom   okresného   súdu č. k. 14 C/128/2004-366 zo 4. novembra 2008

2. Ústavný súd vo vzťahu k namietanému rozsudku okresného súdu konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky. Preto pokiaľ je o   ochrane   sťažovateľom   označeného   základného   práva   alebo slobody   oprávnený   konať alebo   rozhodovať   iný   všeobecný   súd,   ústavný   súd   jeho   sťažnosť   už   po   predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Podľa právneho názoru ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci v konaní pred ústavným súdom už nie je potrebné skúmať, či sú, alebo nie sú splnené ďalšie procesné podmienky.   Tomuto   postupu   totiž   bráni   zistený   nedostatok   neodstrániteľnej   procesnej prekážky spočívajúci v nedostatku právomoci ústavného súdu (podobne PL. ÚS 3/98).

3. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu č. k. 14 C/128/2004-366 zo 4. novembra 2008 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd   rozsudkom   sp. zn.   8   Co   26/2009   z 11.   júna   2009.   Rozsudok   okresného   súdu č. k. 14 C/128/2004-366   zo   4.   novembra   2008   (v   spojení   s   rozsudkom   krajského   súdu sp. zn. 8 Co 26/2009 z 11. júna 2009) nadobudol právoplatnosť 10. júla 2009. Sťažovateľ teda   využil   možnosť   podania   riadneho   opravného   prostriedku   proti   napadnutému rozhodnutiu okresného súdu, o ktorom bolo rozhodnuté v odvolacom konaní.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti rozhodnutiu okresného súdu č. k. 13 C 284/2004-83 odmietol pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

K namietanému   porušeniu   základných   práv   uznesením   okresného   súdu č. k. 14 C/128/2004-460 z 23. marca 2011

5. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných   súdov   (m.   m.   IV.   ÚS   236/07).   Zmyslom   a   účelom   tejto   zásady   je to,   že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,   ale   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci   v   rámci   im   zverených   kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal   popieranie   princípu subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

6. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto   každý,   kto   namieta   porušenie   svojho   základného   práva,   musí   rešpektovať postupnosť tejto   ochrany   a   predtým,   ako   podá   sťažnosť   ústavnému   súdu,   požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).

7. K namietanému porušeniu práv uznesením okresného súdu č. k. 14 C/128/2004-460   z   23.   marca   2011   preto ústavný   súd   uvádza,   že   právny   poriadok   poskytuje sťažovateľovi účinný právny prostriedok nápravy proti napadnutému uzneseniu, ktorým je odvolanie. Sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu č. k. 14 C/128/2004-460 z 23. marca 2011 odvolanie   nepodal.   Ústavný súd   preto v tejto   časti   sťažnosť   sťažovateľa odmietol pre nedostatok svojej   právomoci   podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde   v spojení s čl. 127 ods. 1 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2011