znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 481/2010-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra 2010   predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   N.   P.,   D.,   vo veci   namietaného   porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa   čl.   6   ods.   1   a čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, ako aj vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   a čl.   13 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 195/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. N. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júla 2010 doručená   sťažnosť   JUDr.   N.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   a   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   a čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008, ako aj vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 195/2009.

Zo sťažnosti vyplýva presvedčenie sťažovateľky, že určitá „organizovaná skupina ľudí“ sa ju aj jej manžela pokúsila obrať o majetok, pričom pre tento účel bol „zneužitý inštitút súdnej a exekučnej moci“. V exekučnom konaní sp. zn. 48 Er 598/2008 okresný súd zastúpený   neoprávnenou   osobou,   vyššou   súdnou   úradníčkou,   ktorá   samostatne   konala a rozhodovala bez poverenia sudcu, porušil jej označené práva.

Sťažovateľka   vidí   porušenie   svojich   práv   v tom,   že   21.   júla   2008   vyššia   súdna úradníčka   bez   poverenia   sudcu   vydala   uznesenie   č.   k.   48   Er   598/2008-51   (ďalej   aj „napadnuté   uznesenie“),   ktorým   zamietla   návrh   sťažovateľky   o   miestnej   nepríslušnosti okresného súdu, ktoré však sťažovateľke nikdy nebolo doručené. Pre samostatné konanie vo veci nemala poverenie zákonného sudcu, a to ani v súdnom spise a ani v rozvrhu práce okresného   súdu   pre   rok   2008.   Predmetné   uznesenie   bolo   doručené   jedine   manželovi sťažovateľky   nie   však   sťažovateľke.   Manžel   sťažovateľky   sa   5.   septembra   2008   proti uvedenému   uzneseniu   odvolal.   Sťažovateľka   nedoručením   predmetného   uznesenia   bola zbavená   práva   na   odvolanie   proti   nemu,   pričom   tento   nezákonný   stav   pretrváva. Sťažovateľka   opakovane   žiadala   okresný   súd   o   doručenie   predmetného   uznesenia a o zabezpečenie jej práva na odvolanie. Namiesto doručenia uznesenia okresný súd spis predčasne odstúpil krajskému súdu z dôvodu odvolania manžela sťažovateľky.

Podľa   názoru   sťažovateľky   krajský   súd   namiesto   toho,   aby   spis   ihneď   vrátil okresnému   súdu   z   dôvodu   jeho   predčasného   odstúpenia   a   namiesto   zabezpečenia doručovania uznesenia č. k. 48 Er 598/2008-51 z 21. júla 2008 do rúk sťažovateľky, spis do konania prijal a neoprávnené ho „zdržiaval a zdržuje do dnešného dňa, čim došlo k ničím neopodstatneným prieťahom v konaní(...)“.

Sťažovateľka nahliadnutím do súdneho spisu zistila, že krajský súd vydal uznesenie č.   k.   4   CoE   195/2009-604   zo 14.   januára   2010,   ktorým potvrdil   napadnuté   uznesenie okresného   súdu.   Taktiež   sťažovateľka   zistila,   že   v   uznesení   krajského   súdu,   tento „neoprávnené   v   rozpore   z   ústavou   SR   a zákonom   č.   428/2002   zneužil   osobne   údaje sťažovateľky   -   jej   meno,   jej   priezvisko,   jej   dátum   narodenia,   jej   adresu   trvalého bydliska(...)“. Takýmto   postupom   okresného   súdu,   v   mene   ktorého   koná   neoprávnená osoba–vyššia   súdna   úradníčka,   ako   aj   nedoručením   uznesenia   č.   k.   48   Er   598/2008-51 z 21. júla 2008, ako aj postupom krajského súdu sa umelo prehlbuje stav právnej neistoty sťažovateľky   a   prehlbujú   sa   zároveň   ujmy   a   škody,   ktoré   jej   boli   spôsobené   miestne nepríslušným a nezákonným súdom. Sťažovateľka bola zbavená pravá na zákonného sudcu (ktorým je sudca Okresného súdu Košice-okolie), práva na súdnu ochranu a na účinný prostriedok nápravy.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených práv podľa ústavy a dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 598/2008 a krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn 4 CoE 195/2009. Zároveň požaduje priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť   smeruje   jednak   proti   postupu   okresného   súdu   v exekučnom   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   48   Er   598/2008,   ako   aj   proti   postupu   krajského   súdu   v konaní o odvolaní   proti   uzneseniu   okresného   súdu   z 21.   júla   2008   vydanému   pod   č.   k. 4 CoE 195/2009-604.

1.   V súvislosti   s exekučným   konaním   vedeným   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 48 Er 598/2008 sťažovateľka namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 ústavy), prieťahy v konaní (čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru) a porušenie práva na   účinný   prostriedok   nápravy   (čl.   13   dohovoru)   postupom   okresného   súdu   v konaní o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k. 48 Er 598/2008-51 z 1. júla 2008, ktorým vyššia súdna úradníčka zamietla sťažovateľkou vznesenú námietku miestnej príslušnosti.

Ako   vyplýva   zo   samotnej   sťažnosti,   proti   uzneseniu   podal   v zákonnej   lehote odvolanie   povinný   v 1.   rade   –   manžel   sťažovateľky.   Sťažovateľka   proti   uzneseniu odvolanie nepodala dôvodiac nedoručením predmetného uznesenia.

Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu sp. zn. 48 Er 598/2008 naopak zistil, že uvedené   uznesenie   bolo   sťažovateľke   doručené   25.   augusta   2009   (uvedené   skutočnosti potvrdzujú   v spise   pripojené   a podpísané   doručenky   adresované   do   vlastných   rúk sťažovateľky, ako aj úradný záznam zo 16. februára 2010, pozn.).

Z dôvodu podaného odvolania bola vec predložená krajskému súdu na rozhodnutie, ktorý   uznesením   č.   k.   4   CoE   195/09-604   zo 14.   januára   2010   napadnuté   uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. februára 2010.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných   osôb,   nie   svojich   (I.   ÚS   56/98).   Sťažnosti,   v   ktorých   sťažovatelia   nenamietajú porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   ústavný   súd   už   pri   predbežnom prerokovaní   odmieta   ako   podané   osobami   zjavne   neoprávnenými   (III.   ÚS   41/00, I. ÚS 43/98,   II.   ÚS   128/95).   O   návrhu   podanom   zjavne   neoprávnenou   osobou   možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov. Za návrh podaný niekým zjavne neoprávneným preto možno považovať návrh, pri predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).

Námietku   sťažovateľky   týkajúcu   sa   prieťahov   v konaní   o odvolaní   proti napadnutému uzneseniu okresného súdu považuje ústavný súd za podanú niekým zjavne neoprávneným.   Sťažovateľka   proti   uzneseniu   sama   odvolanie   nepodala,   napriek   jeho doručeniu,   teda   svoje   právo   si   neuplatnila.   Z tohto   dôvodu   je   vylúčená   jej   aktívna legitimácia   v prípade   namietaných   prieťahov   v konaní   o odvolaní   proti   napadnutému uzneseniu.

K postupu okresného súdu, v ktorom konala a rozhodovala vyššia súdna úradníčka, ústavný súd poznamenáva, že z rozvrhu práce Okresného súdu Košice II uverejneného na internetovej   stránke   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky (http://www.justice.gov.sk/dwn/rs/2008/OSKE2/rpsoske208.rtf) na   s.   59   je   ustanovené zaradenie vyššej súdnej úradníčky Mgr. M. K. pre výkon a rozhodovanie podľa zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov v súdnom oddelení 48 Er. Zároveň z úradného záznamu zo 16. februára 2010 vyplýva, že zákonný sudca Mgr. G. F. udelil vyššej súdnej úradníčke 8. februára 2008 poverenie na konanie a rozhodovanie v exekučnom   konaní.   Z uvedeného   má   ústavný   súd   za   preukázané,   že   konanie a rozhodovanie vyššej súdnej úradníčky v napadnutom exekučnom konaní bolo v súlade so zákonnými požiadavkami.

2. Sťažovateľka tiež namieta porušenie základného práva na ochranu pred zneužitím údajov (čl. 19 ods. 3 ústavy), porušenie základného práva ochrany osobných údajov (čl. 22 ods.   1   ústavy), porušenie   základného   práva   na   súdnu   ochranu   (čl.   46   ods.   1   ústavy), prieťahy v konaní (čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru) a porušenie práva na   účinný   prostriedok   nápravy   (čl.   13   dohovoru) postupom   krajského   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoE 195/2009 a jeho uznesením zo 14. januára 2010.

Sťažnosť v tejto časti považuje ústavný súd za oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote   dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Krajský   súd   uznesením   č.   k.   4   CoE   195/09-604   zo 14.   januára   2010   potvrdil napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   vo   veci   námietky   miestnej   príslušnosti.   Uvedené uznesenie bolo doručované sťažovateľke napriek tomu, že odvolanie nepodala. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. februára 2010.

Lehota   na   podanie   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   začína   plynúť   dňom,   keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základných práv, t. j. v danom prípade od 19. februára 2010. Predmetná sťažnosť bola podaná až 8. júla 2010, teda jednoznačne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2010