SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 480/2025-18
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , narodeného ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti upovedomeniam Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici č. k. 3 Kn 32/24/6600-12 z 5. marca 2024 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/2 Gn 50/24/1000-5 z 15. mája 2024 takto
r o z h o d o l :
1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e.
2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a s kutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. júna 2024 domáha vyslovenia porušenia čl. 12 ods. 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) upovedomeniami Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. 3 Kn 32/24/6600-12 z 5. marca 2024 („namietané upovedomenie o vybavení podnetu“) a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/2 Gn 50/24/1000-5 z 15. mája 2024 (ďalej len „namietané upovedomenie o vybavení opakovaného podnetu“). Takisto žiada o priznanie finančného zadosťučinenia 64 000 eur a tiež o ustanovenie právneho zástupcu pre účely jeho zastupovania v konaní pred ústavným súdom.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ adresoval pôvodne Okresnej prokuratúre Banská Bystrica podnet z 27. decembra 2023, v ktorom žiadal preskúmať opatrenia uplatňované proti jeho osobe v priebehu výkonu jeho väzby a výkonu jeho trestu odňatia slobody v jednotlivých ústavoch na výkon väzby a trestu odňatia slobody (ďalej len „podnet z 27. decembra 2023“). Išlo o opatrenia realizované v rámci prijímania návštev sťažovateľa v dotknutých ústavoch, pri ktorých mal byť sťažovateľ podľa svojho vyjadrenia svojvoľne obmedzovaný na jeho práve prijímať návštevy formou priameho kontaktu. Krajská prokuratúra, ktorej bola vec postúpená okresnou prokuratúrou, sa obmedzila pri preskúmaní podnetu sťažovateľa na obdobia, keď sťažovateľ vykonával väzbu a následne trest odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica (ďalej len „ústav Banská Bystrica“), ktorý spadá do miestnej príslušnosti krajskej prokuratúry. Krajská prokuratúra podnet z 27. decembra 2023 namietaným upovedomením o vybavení podnetu odložila bez prijatia prokurátorských opatrení. Opakovaný podnet sťažovateľa z 9. marca 2024, ktorým sťažovateľ žiadal preskúmať upovedomenie o podnete krajskej prokuratúry, bol odložený bez prijatia prokurátorských opatrení generálnou prokuratúrou namietaným upovedomením vybavení opakovaného podnetu.
II.
Argumentácia sťažovateľa
3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ objasňuje, že bol obmedzený na osobnej slobode v dôsledku väzby vykonávanej v období od 6. marca 2017 až do 7. júla 2021, kde túto vykonával vo viacerých ústavoch na výkon väzby, a to v Žiline, Prešove, Ilave a tiež v ústave Banská Bystrica. Následne podľa jeho vyjadrenia bola jeho osobná sloboda obmedzená výkonom trestu odňatia slobody, a to od 7. júla 2021 do 28. februára 2024, kde tento vykonával v ústave Banská Bystrica a tiež v Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody Ilava (ďalej len „ústav Ilava“). Uvádza, že podnetom z 27. decembra 2023, ktorý adresoval pôvodne okresnej prokuratúre, žiadal o preskúmanie zákonnosti opatrení súvisiacich s realizáciou návštev prijímaných sťažovateľom v priebehu obdobia výkonu jeho väzby a trestu odňatia slobody.
4. Sťažovateľ dôvodí, že sa jeho námietky obsiahnuté v podnete z 27. decembra 2023, ktorý bol postúpený krajskej prokuratúre, vzťahovali nielen na ústav Banská Bystrica, ale aj na ďalšie ústavy, v ktorých vo vymedzenom období vykonával väzbu a trest odňatia slobody. Napriek tomu krajská prokuratúra a predovšetkým generálna prokuratúra obmedzili svoje preskúmanie len na ústav Banská Bystrica.
5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti odkazuje na obsah nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 242/2023 z 31. októbra 2023 (ďalej len „nález z 31. októbra 2023“), v ktorom ústavný súd konštatoval, že právnou úpravou zakotvené návštevy s tzv. priamym kontaktom musia byť realizované spôsobom, kde medzi väznenou osobou a jej návštevou neexistuje žiadna fyzická prekážka, pričom realizácia návštevy (zákonom vymedzenej ako návšteva s priamym kontaktom), ktorá tieto parametre nespĺňa, predstavuje porušenie práva väznenej osoby na súkromie, ako aj jej práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Ďalej odkazuje na obsah špecifikovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a tiež na obsah odporúčania obsiahnutého v špecifikovanej správe Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (ďalej len „výbor CPT“) z roku 2018, v ktorej sa výbor CPT vyslovil, že v určitých prípadoch je dostatočné na bezpečnostné účely alebo s ohľadom na oprávnené záujmy v rámci vyšetrovania, aby sa návštevy uskutočňovali v boxoch alebo boli monitorované (tzv. návštevy bez priameho kontaktu), avšak kontaktné návštevy (tzv. návštevy s priamym kontaktom) by mali byť pravidlom a bezkontaktné návštevy výnimkou, a to vo vzťahu ku všetkým kategóriám väzňov, pričom akékoľvek rozhodnutie, ktorým je uložená bezkontaktná návšteva, musí byť vždy odôvodnené a založené na individuálnom posúdení možného rizika zo strany väzneného.
6. V nadväznosti na prezentované závery sťažovateľ argumentuje, že v jeho prípade v priebehu výkonu väzby mu bolo umožnené (s výnimkou troch prípadov) prijímať návštevy iba bezkontaktnou formou a počas výkonu trestu odňatia slobody mal byť tiež svojvoľne obmedzovaný vo svojom práve prijímať návštevy formou priameho kontaktu. V uvedenom smere podrobne špecifikuje jednotlivé návštevy a spôsob ich priebehu. Dôvodí a uzatvára, že v priebehu obmedzenia jeho osobnej slobody tak väzbou, ako aj výkonom trestu odňatia slobody takmer všetky jeho návštevy boli vykonané bez priameho kontaktu, a to bez toho, aby na to existovali objektívne dôvody, resp. bez uvedenia akéhokoľvek relevantného odôvodnenia. Je tak toho názoru, že jednotlivé ústavy, v ktorých vykonával väzbu a trest odňatia slobody, popísaným spôsobom zasiahli do jeho práv zaručených čl. 16 ods. 1 a 19 ods. 2 ústavy a tiež čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru.
7. Sťažovateľ je toho názoru, že krajská prokuratúra a generálna prokuratúra nepreskúmali jeho záležitosť dôkladne, a preto považuje namietané upovedomenia za svojvoľné a arbitrárne, porušujúce všetky jeho označené práva.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
III.1. K formulovaným námietkam porušenia označených práv zaručených ústavou, dohovorom a dodatkovým protokolom upovedomením krajskej prokuratúry o vybavení podnetu:
8. Pokiaľ ide o časť ústavnej sťažnosti smerujúcej proti namietanému upovedomeniu krajskej prokuratúry, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je právomoc ústavného súdu vo vzťahu ku konkrétnemu namietanému rozhodnutiu alebo postupu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov, resp. iných orgánov verejnej moci (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 107/2019). Vychádzajúc z tejto judikatúry vo vzťahu k námietkam týkajúcim namietaného upovedomenia krajskej prokuratúry konštatuje, ústavný súd existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu tejto časti ústavnej sťažnosti, ktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu. Sťažovateľ disponoval možnosťou žiadať o preskúmanie uvedeného upovedomenia prostredníctvom opakovaného podnetu, ktorú možnosť aj využil, pričom ochranu všetkým jeho označeným právam bola oprávnená a zároveň povinná poskytnúť generálna prokuratúra, ktorej patrilo rozhodovanie o opakovanom podnete. Táto skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu preskúmať námietky sťažovateľa smerujúce voči namietanému upovedomeniu krajskej prokuratúry o vybavení podnetu. Preto ústavný súd rozhodol o odmietnutí tejto časti ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
III.2. K formulovaným námietkam porušenia označených práv zaručených ústavou, dohovorom a dodatkovým protokolom upovedomením generálnej prokuratúry o vybavení opakovaného podnetu:
9. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom namietaného upovedomenia generálnej prokuratúry, ako aj s obsahom upovedomenia krajskej prokuratúry, na ktoré generálna prokuratúra ako na vecne správne poukázala. Konštatuje, že sťažovateľovi bolo zo strany generálnej prokuratúry jasne a logicky, a teda regulárnym spôsobom vysvetlené, že jeho námietkami, ktoré smerovali k obdobiu, keď väzbu a trest odňatia slobody vykonával v ústavoch, ktoré nespadali do miestnej príslušnosti krajskej prokuratúry, sa krajská prokuratúra zaoberať nemohla a tieto boli odstúpené k preskúmaniu miestne príslušným krajským prokuratúram v Trenčíne, Žiline a Prešove (ďalej len „ostatné krajské prokuratúry“). Z tohto dôvodu v rámci opakovaného podnetu nebolo možné, aby sa nimi generálna prokuratúra zaoberala, keďže neboli predmetom upovedomenia krajskej prokuratúry o vybavení podnetu, proti ktorému sťažovateľ uplatnil opakovaný podnet adresovaný generálnej prokuratúre. Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že neobstojí argumentácia sťažovateľa prezentovaná v jeho opakovanom podnete, že „nevidí potrebu na takéto rozhodnutia prokuratúry vyčkávať“ (upovedomenia ostatných krajských prokuratúr, pozn.), keďže „nemožno očakávať iné rozhodnutie ako je už špecifikované v rozhodnutí ústavu Ilava z 08. 02. 2023“ (Krajská prokuratúra v Trenčíne postúpila námietky obsiahnuté v podnete sťažovateľa z 27. decembra 2023 týkajúce sa spôsobu realizácie návštev sťažovateľa v ústave Ilava tomuto ústavu, pričom ústav Ilava sťažnosť sťažovateľa s odkazom na relevantnú právnu úpravu odložil, odkazujúc na to, že od udalostí, ktorých sa sťažnosť týka, uplynulo viac ako šesť mesiacov, pozn). Ústavný súd uvádza, že sťažovateľ mal možnosť uplatniť svoju ochranu podaním sťažnosti podľa zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 4/2001 Z. z.“), avšak včas. Zmeškanie lehoty nemožno konvalidovať spôsobom podľa predstáv sťažovateľa – preskúmaním týchto námietok generálnou prokuratúrou namiesto príslušných ústavov, resp. namiesto ostatných krajských prokuratúr.
10. Krajská prokuratúra v upovedomení o podnete objasnila, že sťažovateľ v ústave Banská Bystrica vykonával väzbu v období od 29. mája 2017 do 5. júna 2017 a takisto v období od 20. septembra 2018 do 7. júla 2021, keď v zmysle platnej právnej úpravy bolo možné návštevu obvineného vykonávať spravidla bez priameho kontaktu medzi obvineným a návštevou, pričom na základe povolenia riaditeľa ústavu sa mohla vykonať aj návšteva priamym kontaktom. Podľa jej názoru sťažovateľovi riaditeľ ústavu Banská Bystrica opakovane schválil aj kontaktné návštevy (v štyroch prípadoch). Výkon trestu odňatia slobody podľa nej sťažovateľ v ústave Banská Bystrica vykonával od 10. novembra 2022, keď v zmysle platnej právnej úpravy bolo možné návštevu odsúdeného zaradeného do ústavu s maximálnym stupňom stráženia (čo bol prípad sťažovateľa) vykonávať spravidla bez priameho kontaktu medzi obvineným a návštevou, pričom riaditeľ ústavu mohol v odôvodnených prípadoch rozhodnúť, že bude návšteva vykonaná priamym kontaktom. Krajská prokuratúra uviedla, že sťažovateľ trest odňatia slobody v ústave Banská Bystrica vykonával od 10. novembra 2022 do 15. februára 2024, pričom v tomto období realizoval sedemnásť videonávštev, dve návštevy bez priameho kontaktu a dvanásť návštev s priamym kontaktom. Objasnila, že návštevy s priamym kontaktom v podobe sedenia odsúdených spoločne za jedným stolom s návštevníkmi (v miestnosti č. 019) realizoval ústav Banská Bystrica aj v období pred prijatím nálezu ústavného súdu z 31. októbra 2023, v ktorom ústavný súd konštatoval, že priamym kontaktom možno nazývať len kontakt bez akejkoľvek fyzickej prekážky. Krajská prokuratúra a generálna prokuratúra ďalej dodali, že s účinnosťou od 1. januára 2023 sa v dôsledku novelizácie relevantnej právnej úpravy začali návštevy obvinených vo väzbe (sťažovateľ sa nachádza od 28. februára 2024 vo výkone väzby – pozn.) realizovať tak, že kontaktná návšteva je pravidlom a k bezkontaktným návštevám obvinených vo väzbe sa pristupuje v individuálnych, odôvodnených prípadoch. Ďalej tiež uviedli, že v ústave Banská Bystrica v miestnostiach č. 018a a č. 018b sa pristúpilo k rekonštrukcii priestorov, kde táto rekonštrukcia má vytvoriť nálezom z 31. októbra 2023 požadovaný stav – neexistenciu fyzickej prekážky pri kontaktných návštevách, pričom do skončenia rekonštrukčných prác sa realizuje dočasné riešenie konvenujúce požiadavkám dotknutého nálezu, keď sa kontaktné návštevy realizujú spoločným sedením pri stole.
11. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti stabilne judikuje, že orgánmi verejnej moci, ktoré sú v zmysle relevantnej právnej úpravy primárne kompetentné (a zároveň spôsobilé vzhľadom na ich oprávnenia) preskúmavať dodržiavanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, teda rešpektovanie práv osôb, ktorých osobná sloboda je obmedzovaná v miestach výkonu väzby a trestu odňatia slobody, sú príslušné zložky Zboru väzenskej a justičnej stráže a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky s odkazom na zákon č. 4/2001 Z. z. a príslušný prokurátor s odkazom na zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).
12.1. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.
12.2. Podľa § 18 ods. 3 písm. a) zákona o prokuratúre je prokurátor povinný vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku 2.
12.3. Podľa § 18 ods. 3 písm. písm. c) zákona o prokuratúre je prokurátor povinný písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2 alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.
13. Z obsahu citovaných ustanovení zákona o prokuratúre vyplýva, že úlohou prokuratúry v rámci výkonu prokurátorského dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach výkonu väzby a trestu odňatia slobody je jednak povinnosť zaoberať sa podnetmi dotknutých subjektov, teda väznených obvinených a odsúdených osôb obsahujúcich tvrdenia o neprípustných zásahoch do ich práv v miestach výkonu väzby alebo trestu odňatia slobody a preveriť ich opodstatnenosť, pričom v prípade zistenia opodstatnenosti takéhoto tvrdenia je sekundárnou povinnosťou príslušného prokurátora prijať opatrenie na zamedzenie zisteného porušovania práv.
14. Je zrejmé, že v čase vydania upovedomenia krajskej prokuratúry v ústave Banská Bystrica existoval stav, ktorý sa prispôsobil požiadavkám nálezu z 31. októbra 2023 (všetky kontaktné návštevy sa vykonávajú síce improvizovanou formou – spoločné sedenie s návštevou za stolom, avšak v podobe, ktorá plne konvenuje požiadavkám spomínaného nálezu z 31. októbra 2023), pričom návštevy obvinených vo výkone väzby (v ktorej sa sťažovateľ od 28. februára 2024 nachádza) sa vykonávajú v zmysle účinnej relevantnej právnej úpravy kontaktnou formou, ktorá je pravidlom a k bezkontaktnej forme sa pristupuje len v individuálnych a zároveň odôvodnených prípadoch.
15. Vychádzajúc z uvedených skutočností, je tak zrejmé, že v sťažovateľovom prípade v dobe, keď sa krajská prokuratúra a následne generálna prokuratúra zaoberali sťažovateľovým podnetom a jeho situáciou, existoval v ústave Banská Bystrica stav, ktorý plne konvenuje tak požiadavkám nálezu z 31. októbra 2023, ako aj požiadavkám obsiahnutým v špecifikovanej správe výboru CPT a požiadavkám špecifikovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, a z tohto dôvodu nebolo potrebné, aby krajská prokuratúra prijímala opatrenia na zamedzenie zisteného porušovania práv sťažovateľa. Inými slovami, svoju úlohu preskúmať opodstatnenosť tvrdení sťažovateľa si prokuratúra splnila, resp. povinnosť, ktorú jej ukladá zákon o prokuratúre, nijako neporušila. Z tohto dôvodu závery oboch namietaných upovedomení o tom, že nie je dôvod na prijatie prokurátorských opatrení, nemožno hodnotiť ako arbitrárne a svojvoľné, porušujúce značené práva sťažovateľa.
16. Ústavný súd ďalej poukazuje na obsah nálezu z 31. októbra 2023, ktorý sa týkal situácie v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce (ďalej len „ústav Želiezovce“) a v ktorom ústavný súd jasne konštatoval, že primárnym porušovateľom práv dotknutého sťažovateľa bol ústav Želiezovce, ktorý realizoval (aj v čase konania o ústavnej sťažnosti dotknutého sťažovateľa) tzv. kontaktné návštevy v podobe odporujúcej relevantnej právnej úprave. Pokiaľ sťažovateľ chcel účinne uplatňovať ochranu svojich práv, mal tak urobiť v dobe, keď k zásahom do jeho označených práv malo zo strany ústavu Banská Bystrica podľa jeho tvrdení dochádzať, teda v zákonnej lehote určenej zákonom č. 4/2001 Z. z. Nielenže nepreukázal, že by právny prostriedok nápravy voči ústavu Banská Bystrica účinným spôsobom využil (uplatnil v predpísanej lehote), ale do ústavnej sťažnosti ústav Banská Bystrica ako porušovateľa jeho práv ani nezahrnul.
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že sa sťažovateľ na orgány prokuratúry obrátil v čase, keď bola náprava v ústave Banská Bystrica dávno zabezpečená a jeho podnet tak v danom čase nebol opodstatnený, keďže prokuratúra nemala dôvod vykonávať nejaké opatrenia a obsah svojej povinnosti vyplývajúcej jej z dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v miestach obmedzovania osobnej slobody väzbou a trestom splnila už samotným preskúmaním podnetu sťažovateľa. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti namietanému upovedomeniu generálnej prokuratúry o vybavení opakovaného podnetu odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
IV.
K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom
18. V zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže ustanoviť navrhovateľovi právneho zástupcu, ak navrhovateľ o to požiada, ak to odôvodňujú jeho pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť (m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 588/2015).
19. Ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade u sťažovateľa nie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, keďže z výsledku posúdenia ústavnej sťažnosti ústavným súdom je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 588/2015, II. ÚS 193/2020). Keďže nebol splnený jeden z nevyhnutných predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd nevyhovel.
20. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2025
Ľuboš Szigeti
predseda senátu