SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 48/2016-22
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcuLadislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. PeterPeružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec, v mene ktorej koná advokát JUDr. PeterPeružek, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenompod sp. zn. 7 C 388/2012, za účasti Okresného súdu Piešťany, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.7 C 388/2012 p o r u š e n é b o l i.
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.7 C 388/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €(slovom tisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jejprávnej zástupkyne Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A,Hlohovec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek, s. r. o.,Podzámska 41/A, Hlohovec, v mene ktorej koná JUDr. Peter Peružek, ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 388/2012.
Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka je účastníčkou konaniao určenie vlastníckeho práva vydržaním vedeného okresným súdom pod sp. zn.7 C 388/2012 v procesnom postavení navrhovateľky. Návrh na začatie konania bolokresnému súdu doručený 8. októbra 2012.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:„Do roku 2013 vykonával súd len administratívne činnosti, ale nerozhodol o žiadnom postupe v predmetnom konaní. Do dnešného dňa nebolo nielenže vo veci rozhodnutí, ale neuskutočnilo sa ani len jedno pojednávanie. Sťažovateľka podávala niekoľko sťažností na prieťahy v konaní 8. 4. 2014, 16. 7. 2014 ako aj predsedovi Okresného súdu Piešťany 20. 8. 2014 a 26. 8. 2015, pričom k tejto sťažnosti predkladám list predsedu Okresného súdu Piešťany Spr. 608/2015 zo dna 30. 10. 2015, ktorý považuje za dôvodnú uvedenú sťažnosť s prihliadnutím na celkovú dĺžku súdneho konania. Napriek uvedenej odpovedi predsedu Okresného súdu Piešťany, príslušný súd do dňa vyhotovenia tejto sťažnosti nekoná a termín pojednávania neurčil. Nie je akceptovateľné, aby uvedenú právnu vec nebolo možné rozhodnúť po uplynutí 3 rokov, pričom ani skutkovo ani vecne nejde o právne zložitú vec. Opätovne uvádzam, že zo strany sťažovateľky neboli podniknuté žiadne úkony, ktoré by odôvodňovali vzniknuté prieťahy...“
Podľa názoru sťažovateľky„... zdĺhavým rozhodovaním vo veci 7 C 388/2012 došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...“.
Sťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti uvádza, že žiada o priznanie primeranéhofinančného zadosťučinenia v sume 2 000 €, pričom svoj návrh odôvodňuje tým, že„v tomto konaní súd nezabezpečil a neposkytol ústavou garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súdnálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 388/2012 porušil právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 388/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 Eur (slovom dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Sťažovateľke sa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44 Eur, ktorú je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s. r. o. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresnéhosúdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčkaokresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 891/15 z 29. decembra 2015, v ktorom okrem inéhouvádza:
„... dňa 08. 10. 2012 bol doručený súdu návrh sťažovateľky v zastúpení advokátom, ktorý jej bol určený Centrom právnej pomoci, kancelária Hlohovec a ktorej bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci s finančnou účasťou vo výške 40 eur. Právny zástupca navrhovateľky do návrhu uviedol, že táto je oslobodená od súdneho poplatku. Po preverení veci poverenou vyššou súdnou úradníčkou táto zadala úpravu na vyrušenie súdneho poplatku z návrhu v časti, v ktorej navrhovateľka nebola oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.. Výzva na úhradu súdneho poplatku bola realizovaná 12. 7. 2013 opravnému zástupcovi navrhovateľky doručená 22. 7. 2013. Súdny poplatok z návrhu nebol zaplatený a právny zástupca navrhovateľky v prípise uviedol, že jej patri plné oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 2. 7. 2013 bolo preverované, či bol súdny poplatok z návrhu uhradený. Dňa 5. 8. 2013 bol spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodnutie o zastavení konania. Dňa 7. 8. 2013 bolo uznesením konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Právnemu zástupcovi navrhovateľky bolo doručené 13. 8. 2013. Dňa 19. 8. 2013 bol súdny poplatok z návrhu zaplatený a 21. 8. 2013 bolo doručené odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania. Dňa 30. 8. 2013 bol spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na vypracovanie rozhodnutia o zrušení uznesenia o zastavení. Na základe osobitného poverenia pre vyššiu súdnu úradníčku bolo dňa 22. 11. 2013 vydané rozhodnutie o zrušení uznesenia o zastavení konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 12. 2013. Dňa 16. 7. 2014 právny zástupca navrhovateľky urgoval konanie vo veci. Zákonná sudkyňa, ktorej bol spis pridelený JUDr. Lucia Chrapková, PhD. dňom 1. 9. 2015 odišla na ročnú zahraničnú stáž, preto bol spis dňa 22. 9. 2015 náhodným výberom pridelený Mgr. Andree Hadnagyovej spolu s ďalšími 140 vecami v pojednávacej agende, ktoré sudkyňa popri svojich 775 veciach v pojednávacej agende musí postupne vybavovať, pričom veci prevzaté po sudkyni JUDr. Lucii Chrapkovej musí nanovo naštudovať.
Okolnosť, že vo veci doposiaľ nebolo nariadené pojednávanie je podmienená množstvom vecí v senátoch sudcov, čo im nedovoľuje v pridelených veciach konať plynulejšie a bez prieťahov. Nesprávna interpretácia oslobodenia navrhovateľky od súdnych poplatkov jej právnym zástupcom spôsobila, že konanie bolo zbytočne zastavené.“
Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 7 C 388/2012 zistil, žepopis doterajšieho priebehu konania obsiahnutý vo vyjadrení predsedníčky okresného súduzodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z neho pri rozhodovaní o sťažnostisťažovateľky vychádzal.
Uznesením č. k. II. ÚS 48/2016-11 z 21. januára 2016 ústavný súd prijal sťažnosťsťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jej základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 388/2012.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresnéhosúdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnostia zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčkaokresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 891/15 z 22. februára 2016 oznámila, že súhlasí s tým,aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadreniek sťažnosti nedoplnila.
Následne ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila, čitrvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenia predsedníčkyokresného súdu sp. zn. Spr. 891/15 z 29. decembra 2015 a z 22. februára 2016 na vedomiea prípadné zaujatie stanoviska.
Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 10. marca2016 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, pričom uviedla:
„K vyjadreniu Okresného súdu Piešťany, že dôvodom zdržania je nezaplatenie súdneho poplatku, je zarážajúce, nakoľko aj z vyjadrenia súdu vyplynulo, že od 18. 12. 2013 neuskutočnil Okresný súd Piešťany žiaden úkon.“
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 388/2012 došlo k porušeniu základnéhopráva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročeniepojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní aleboupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvodna odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlades judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritériaprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam presťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritériíposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súdkonštatuje, že okresný súd vo veci samej ešte nezačal konať, konanie sa v čase podaniasťažnosti ústavnému súdu nachádzalo v štádiu prípravy pojednávania, preto prípadná právnači faktická zložitosť napadnutého konania nemohla mať žiadny vplyv na jeho doterajšípriebeh.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sauplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľkav súdom určenej lehote nezaplatila súdny poplatok za návrh na začatie konania, v dôsledkučoho okresný súd konanie zastavil. V odvolacej lehote bol následne súdny poplatokuhradený a proti uzneseniu o zastavení konania podala sťažovateľka odvolanie, čo viedlok zrušeniu uznesenia o zastavení konania. Tento procesný postup okresného súdu možnopripísať na ťarchu sťažovateľky, avšak v okolnostiach posudzovanej veci ho nemožnopovažovať za okolnosť, ktorá výraznou mierou prispela k prieťahom v napadnutom konaní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súduv namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorejzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťouvšeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedieefektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Zo súdneho spisu sp. zn. 7 C 388/2012 vyplýva, že v doterajšom priebehunapadnutého konania sa vyskytlo obdobie krátkodobej nečinnosti okresného súdu(od podania návrhu na začatie konania 8. októbra 2012 do 12. júla 2013, keď bolarealizovaná výzva sťažovateľke na zaplatenie súdneho poplatku), avšak najvýznamnejšieprieťahy v postupe okresného súdu spočívajú v tom, že bol od 22. novembra 2013 (keď bolozrušené uznesenie o zastavení konania) vo veci sťažovateľky absolútne nečinný.
Takýto postup nesmeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konaniav primeranom čase, a preto nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľkyna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku namietaného konania (tri a pol roka), ako ajskutočnosť, že okresný súd vo veci samej ešte ani nezačal konať, dospel ústavný súdk záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobenéjeho dlhodobou neodôvodnenou nečinnosťou. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, žepostupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právosťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1výroku tohto nálezu).
Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívnepríčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozrinapr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03) neakceptoval.Personálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konaniaa nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecnea miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovaniaústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázalokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 388/2012 konal bez zbytočnýchprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume2 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádzazo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorýspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľomna konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na dlhodobú a neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu, berúc do úvahyskutočnosť, že vo veci samej nezačal ani po uplynutí tri a pol roka konať, dospel ústavnýsúd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 €primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovanímAdvokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek, s. r. o., Podzámska 41/A, Hlohovec.Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnejmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €(za 2 úkony urobené v roku 2015).
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravuzastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „vyhláška“).
Sťažovateľke priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €, čopredstavuje sumu 279,66 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonanév roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnejzástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. marca 2016