znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 48/2010-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   R.,   a.   s.,   právne   zastúpenej   advokátkou JUDr. J. P., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trenčín   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 57 Zm 36/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti R., a. s., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2009 doručená   sťažnosť   spoločnosti   R.,   a.   s.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 57 Zm 36/07 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že «Sťažovateľ   uzatvoril   dňa   03.   08.   2006   so spoločnosťou B., spol. s r.o.,(...) zmluvu o pôžičke (ďalej len „Zmluva 1“), na základe ktorej poskytol   B.   finančné   prostriedky   vo   výške   165,970,-€/5.000.000,-Sk.   B.   sa   zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vo výške 165.970,-€/5.000.000,-Sk spolu s úrokom za ich poskytnutie vo výške 1% z požičanej sumy vrátiť do 6 mesiacov od uzatvorenia Zmluvy 1. Sťažovateľ   uzatvoril   dňa   19.   09.   2006   s B.   ďalšiu   zmluvu   o   pôžičke   (ďalej   len „Zmluva   2“),   na   základe   ktorej   poskytol   B.   finančné   prostriedky   vo   výške   9.626,- €/290.000,-Sk. B. sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vo výške 9.626,-€/290.000,-Sk spolu   s   úrokom   za   ich   poskytnutie   vo   výške   332,-€/10.000,-Sk   vrátiť   do   10   dní   od uzatvorenia Zmluvy 2.(...)».

Na   zabezpečenie   záväzku   z oboch   zmlúv   vystavil   dlžník   sťažovateľky (B., spol. s r. o.)   vlastné blankozmenky   a   uzatvoril   s ňou   zmluvy   o   vyplňovacom   práve k blankozmenke. Keďže dlžník v lehote splatnosti nesplnil svoj záväzok voči sťažovateľke vyplývajúci   mu   z oboch   zmlúv   o   pôžičke,   sťažovateľka   vyplnila   chýbajúce   údaje   na blankozmenkách   v   súlade   so   zmluvami   o   vyplňovacom   práve   k blankozmenke   a v deň splatnosti zmenky predložila dlžníkovi na platenie.

Dlžník však odmietol plniť, preto sťažovateľka „Vzhľadom na túto skutočnosť sa(...) dohodol   s JUDr.   S.(...)   na   zastupovaní v právnej   veci sťažovateľa   proti spoločnosti   B. o zaplatenie 177.587,76 €/5.350.000,-Sk s prísl. a o zaplatenie 9.958,18 €/ 300.000,-Sk s prísl. z titulu neuhradených zmeniek(...) Na základe vyššie uvedenej plnej moci JUDr. M. S.(...) návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu spolu s návrhom na vydanie predbežného   opatrenia   o   zaplatenie   177.587,76   €/5.350.000,-Sk   s   prísl.   zo   dňa 15.11.2007(...), návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu o zaplatenie 9.958,18 €/ 300.000,-Sk s prísl. zo dňa 15. 11. 2007.“

Konania sú vedené pred okresným súdom pod spisovým značkami 56 Zm/37/2007 a 57 Zm/36/2007.

Okresný súd „uznesením č. 57Zm/36/2007-23 zo dňa 22. 02. 2008 zamietol návrh na vydanie   predbežného   opatrenia   ako   nedôvodný.   JUDr.   M.   S.   ako   právny   zástupca sťažovateľa tohto o predmetnom uznesení nijakým spôsobom neinformoval, nepodal mu žiadne relevantné vysvetlenie, nepožiadal ho o udelenie pokynov ako v tejto veci ďalej pokračovať   a   svojvoľne   sa   rozhodol   nepodať   proti   uzneseniu   opravný   prostriedok   a spôsobil, že uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia nadobudlo právoplatnosť. Na takéto konanie JUDr. M. S. podal sťažovateľ sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru.“

Okresný súd 19. decembra 2008 vydal v konaní sp. zn. 57 Zm/37/2007 zmenkový platobný   rozkaz,   ktorý   19.   februára   2009   v   časti   zmenkovej   sumy   s   prísl.   nadobudol právoplatnosť.

V konaní vedenom pod sp. zn. 57 Zm/36/2007 bol okresný súd vo veci vydania zmenkového platobného rozkazu podľa tvrdenia sťažovateľky nečinný. „Prvý krok smerom k rozhodnutiu vo veci samej uskutočnil až v roku 2009, t. j. rok a pol od podania návrhu, a to vyzval sťažovateľa výzvou zo dňa 07. 04. 2009 na uhradenie súdneho poplatku.“Sťažovateľka ďalej uviedla, že „od začatia konania č. 57Zm/36/2007 až do prvého úkonu   súdu   smerujúceho   k   vydaniu   zmenkového   platobného   rozkazu   došlo   postupne úmyselným   konaním   B.   k   zníženiu   majetku,   ktorý   by   bolo   možné   postihnúť   pri   výkone rozhodnutia. B. postupne previedol na tretie osoby nehnuteľnosti ako aj stroje, ktorých bol vlastníkom.

Z   vyššie   uvedeného   dôvodu   podal   sťažovateľ   opätovne   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia, pričom však bol vzhľadom ku skutočnosti, že JUDr. M. S. prestal so sťažovateľom   ako   s   klientom   komunikovať,   a   že   sa   konaniami,   v   ktorých   sťažovateľa zastupoval vôbec nezaoberal, nútený obrátiť sa na inú advokátsku kanceláriu, ktorá podala predmetný návrh.“

Okresný súd „uznesením č. 57Zm/36/2007-72 zo dňa 04. 02. 2009 návrh na vydanie predbežného opatrenia(...) zamietol(...) Predmetné uznesenie bolo doručené JUDr. M. S., ktorý však túto skutočnosť zamlčal. Následkom tohto konania, resp. nečinnosti bola odňatá sťažovateľovi možnosť odvolať sa a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Dňa 22. 04. 2009 bola JUDr. M. S. doručená(...) výzva na úhradu súdneho poplatku s poučením o následkoch jeho nezaplatenia. Nakoľko JUDr. M. S. opätovne, tak ako o iných doručených písomnostiach od porušovateľa, sťažovateľa o predmetnej výzve neinformoval, sťažovateľ neuhradil súdny poplatok(...)“

Okresný súd uznesením z 13. júla 2009 konanie zastavil. „Dňa   27.   07.   2009   bolo   uznesenie   o   zastavení   konania   doručené   JUDr.   M.   S. O predmetnom   uznesení   sa   sťažovateľ   nedozvedel   od   svojho   právneho   zástupcu,   ale   až nahliadnutím   do   súdneho   spisu   v   predmetnej   veci   dňa   05.   08.   2009.   Dňa   11. 08. 2009 uplynula lehota na odvolanie proti tomuto uzneseniu. Sťažovateľ nepodal odvolanie a súdny poplatok   nezaplatil,   nakoľko   v   dôsledku   nečinnosti   súdu   ako   aj   v   dôsledku   zamietania návrhov predbežných opatrení, napriek preukázaniu, že výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený, sa odporca zbavil svojho majetku, t.j. prípadný výkon rozhodnutia by bol neúčelný a spôsobil by sťažovateľovi ďalšie náklady, ktoré by mu nikdy neboli nahradené. (...) (...) Sťažovateľ vo svojom návrhu uviedol všetky relevantné skutočnosti potrebné pre vydanie zmenkového platobného rozkazu a priložil k nemu prvopis zmenky, o ktorej pravosti nebolo dôvodu pochybovať. Mimo úhrady súdneho poplatku boli splnené všetky podmienky pre vydanie zmenkového platobného rozkazu a v súvislosti s kritériom náročnosti veci, išlo o vec jednoduchú na rozhodovanie. (...)

Dňa 05. 08. 2009 podal sťažovateľ v súlade s ustanovením § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení predsedovi Krajského súdu Trenčín sťažnosť na postup porušovateľa, ktorá smerovala práve proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažnosť bola postúpená predsedníčke súdu porušovateľa, ktorá však vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 08. 2009 k sťažnosti nezaujala k prieťahom v konaní žiadne relevantné stanovisko. Vzhľadom na túto skutočnosť sa sťažovateľ preto s ďalšou sťažnosťou   zo   dňa   31.   08.   2009   obrátil   na   Krajský   súd   v   Trenčíne,   ktorý   vo   svojom vyjadrení   zo   dňa   22.   09.   2009   konštatoval,   že   sťažnosť   zo   dňa   05.   08.   2009   nebola predsedníčkou súdu porušovateľa riadne vybavená a prieťahy v konaní potvrdil.“

Vzhľadom   na   uvedené   podstatné   skutočnosti   sťažovateľka   napokon   navrhla,   aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné   právo   sťažovateľa   spoločnosti   R.,   a.s.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vednom pod sp. zn. 57ZM/36/2007 porušené bolo.

Sťažovateľovi spoločnosti R., a.s. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 50.000,-€ (slovom päťdesiattisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Trenčín je povinný uhradiť sťažovateľovi spoločnosti R., a. s. trovy konania   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne   JUDr.   J.   P.,   B.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejedanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48 ods.   2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 57 Zm 36/07.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie okresného súdu bolo zastavené 13. júla 2009. Sťažovateľka proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodala, a preto podľa zistenia ústavného súdu uznesenie o zastavení napadnutého konania č. k. 57 Zm 36/07-80 z 13. júla 2009 nadobudlo právoplatnosť 12. augusta 2009.

Sťažovateľka sa napriek uvedeným skutočnostiam obrátila na ústavný súd so svojou sťažnosťou až podaním z 1. októbra 2009, t. j. v čase, keď porušenie označených práv na súde,   ktorý   označila   za   účastníka   konania,   už   netrvalo   a   konanie   o jej   sťažnosti   pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a pretože   sťažovateľka   sa   v predmetnej   veci domáhala ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   v čase,   keď   v označenom   konaní   pred   okresným   súdom   namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný   súd   napokon   poukazuje aj   na   rozhodnutie   Európskeho   súdu   pre   ľudské práva, podľa ktorého je v súlade s praxou ústavného súdu preskúmavať podobné sťažnosti, iba ak napadnuté konanie stále prebieha “(...) was in accordance with the Constitutional Court  s practice to examine similar complaints only where the proceedings complained of are pending(...)“ - Mazurek v. Slovenská republika, sťažnosť č. 16970/05, 3. marec 2009.Nad rámec uvedeného, pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky, že splnomocnený právny zástupca   JUDr.   M.   S.   jej   neoznámil   doručenie   uznesenia   okresného   súdu   o zastavení napadnutého konania, ústavný súd dodáva, že nie jeho úlohou ani v jeho právomoci riešiť vzájomný súkromnoprávny vzťah medzi splnomocneným právnym zástupcom (advokátom) a sťažovateľom v súvislosti s informovaním klienta o stave a priebehu konania. V prípade pochybení a nespokojnosti pri právnom zastupovaní advokátom má sťažovateľ možnosť obrátiť   sa   so   sťažnosťou   na   Slovenskú   advokátsku   komoru,   prípadne   domáhať   sa zodpovednosti   advokáta   za   spôsobenú   škodu   (§   26   a nasl.   zákona   č.   586/2003   Z.   z. o advokácii v znení neskorších predpisov).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2010