znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 48/08-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28.   februára   2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha o sťažnosti V. B., B., a D. S., B., zastúpených advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. D 250/89 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti PhDr. V. B. a D. S.   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. januára 2008 doručená sťažnosť Viery Bartkovej a Dariny Streckovej (ďalej aj „sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 250/89.

Sťažovateľky uviedli, že sú dedičkami po Ľ. H., ktorý zomrel v T. Dedičské konanie bolo vedené Štátnym notárstvom v Trnave, neskôr bola vec na podnet matky sťažovateliek z dôvodu   prieťahov   v konaní   pridelená   Štátnemu   notárstvu   v S..   Prvé   pojednávanie   sa uskutočnilo   21.   apríla   1989,   na   ktorom   bol   oboznámený   závet   poručiteľa.   Matka sťažovateliek napadla závet 4. mája 1989 žalobou o určenie neplatnosti, ktorú 16. marca 1993   zobrala   späť.   Medzitým   27.   februára   1990   zomrela   manželka   poručiteľa   A.   H.   a dedičské konanie po nej bolo vedené Okresným súdom T. pod sp. zn. D 638/90. Aj v tomto konaní   dochádzalo   k zbytočným   prieťahom   a vec   bola   na   základe   sťažnosti   matky sťažovateliek   pridelená   inej   notárke,   ktorá   stanovila   okruh   dedičov   a prerokovala   závet poručiteľky   10.   mája   2004.   V   dedičskom   konaní po   poručiteľovi   Ľ.   H.   však   poverená notárka naďalej nekonala. Preto sťažovateľka V. B. podala 9. marca 2007 žiadosť o zmenu súdneho   komisára   a predseda   okresného   súdu   rozhodnutím   z   12.   marca   2007   poveril úkonmi   v konaní   o dedičstve   JUDr.   J.   K.,   notára   so   sídlom   v S..   Podľa   tvrdenia sťažovateliek tento súdny komisár nevykonal vo veci žiadne procesné úkony.

Sťažovateľky preto navrhujú, aby ústavný súd rozhodol v ich veci týmto nálezom: „1. Základné právo V. B. rod. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu S. v konaní vedenom pod sp. zn. D 250/89 porušené bolo.

2. Základné právo D. S. rod. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu S. v konaní vedenom pod sp. zn. D 250/89 porušené bolo.

3. Okresnému súdu S. prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. D 250/89 konal bez zbytočných prieťahov.

4. V. B. rod. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 190.000,- Sk (slovom stodeväťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je jej Okresný súd S. povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. D. S. rod. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 190.000,- Sk (slovom stodeväťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je jej Okresný súd. povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd S. je povinný uhradiť V. B. a D. S. trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. F., č.:... vedený vo VÚB, a. s. – B. a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   48/08-13 z 31. januára 2008 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, ktoré vzhľadom na charakter konania nemohlo prispieť k ďalšiemu objasneniu veci.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   k sťažnosti   uviedla,   že   uznesením   zo 7. januára   2008   bolo   konanie   v dedičskej   veci   zastavené   a   uznesenie   nadobudlo právoplatnosť 25. januára 2008.  

Zo súdneho spisu sp. zn. D 250/89 ústavný súd zistil, že uznesením zo 7. januára 2008   okresný   súd   zastavil   dedičské   konanie   po   Ľ.   H.,   pretože   poručiteľ   zanechal   iba majetok v nepatrnej hodnote, ktorý bol vydaný tomu, kto sa postaral o pohreb.

II.

Sťažovateľky   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov  ....   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru,   podľa   ktorého   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo, verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným zákonom.

Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (m. m. I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03, IV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03).

Ústavný súd pri rozhodovaní vychádzal zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru) len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany k namietanému porušovaniu základného práva ešte dochádza alebo porušenie v tom čase ešte trvá (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, I. ÚS 16/04).

Okresný súd zastavil konanie vo veci vedenej pod sp. zn. D 250/89 uznesením zo 7. januára 2008, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená   18.   januára   2008,   na   poštovú   prepravu   bola   podaná   16.   januára   2008. Sťažovateľky   namietajú   prieťahy   postupom   okresného   súdu   v dedičskom   konaní, o zastavení ktorého rozhodol okresný súd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Týmto   rozhodnutím   sa dedičské   konanie   končí.   Z uvedeného   vyplýva,   že   okresný   súd v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   už nemohol   žiadnym   ústavne   relevantným spôsobom   ovplyvniť   priebeh   konania,   prípadne   prieťahy   v ňom,   a teda   nemohol   ani porušovať sťažovateľkami označené práva.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľkám v zmysle čl. 127 ods.   3 ústavy   je podmienené   vyhovením   sťažnosti vo   veci samej   (vyslovením porušenia základných práv alebo slobôd zaručených v ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve).

O uložení povinnosti účastníkovi konania uhradiť trovy konania inému účastníkovi ústavný súd rozhoduje podľa výsledku konania v prípade, že sťažnosť bola dôvodná (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde), teda ak ústavný súd vyslovil porušenie základných práv alebo   slobôd   sťažovateľov   zaručených   v ústave   alebo   v kvalifikovanej   medzinárodnej zmluve.

Keďže v uvedenom prípade ústavný súd sťažnosti sťažovateliek nevyhovel, návrhmi sťažovateliek na priznanie finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania sa ústavný súd pri svojom rozhodovaní už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2008