znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 48/07-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. S., J., zastúpenej advokátom JUDr. R. C., Advokátska kancelária, T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   (pôvodne Okresného súdu Malacky) v konaní vedenom pod sp. zn. MA-5 C 256/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. S. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra 2006 doručená sťažnosť M. S., J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. MA-5 C 256/99 (pôvodne vedenom Okresným súdom Malacky).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. MA-5 C 256/99   sa   žalobou podanou   okresnému   súdu   13.   mája 1999   sťažovateľka, v procesnom postavení žalobkyne, domáhala vysporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti – garáže, ktorej   bola podielovou spoluvlastníčkou   spolu so svojím bývalým manželom. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd koná v jej veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jej právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľka   v sťažnosti   okrem   popisu   procesných   úkonov   okresného   súdu v predmetnom konaní, ďalej uviedla:

„(...) prvé pojednávanie sa uskutočnilo až 16. 04. 2003, t. j. takmer štyri roky po začatí konania a počas ďalšieho dvojročného obdobia súd opäť vo veci de facto nekonal. Dňa 27. 05. 2005 som podala písomnú žiadosť o informácie o stave konania; táto zostala bez odpovede. (...)

(...) dňa 08. 06. 2006 OS Bratislava IV vyniesol vo veci rozsudok, ktorým môj návrh zamietol.   Proti   rozsudku   som   podala   dňa   02.   08.   2006   odvolanie.   O   mojom   odvolaní doposiaľ odvolací súd nerozhodol. (...)

Vyššie uvedeným spôsobom Okresný súd Malacky, resp. OS Bratislava IV porušil moje základné ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a základné ľudské právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. V právnom štáte, ktorým je Slovenská republika v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, pritom neexistujú závažnejšie práva než tie,   ktorým sa priznáva ochrana priamo v ústave; právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je presne takýmto právom. Je neprípustné vykonávať spravodlivosť (...) s oneskorením, ktoré ohrozuje právo na súdnu ochranu v jeho podstate. Tým, že súd právoplatne nerozhodol vo veci od roku 1999 až dodnes, t. j. viac ako sedem rokov, mi fakticky   uprel   tieto   moje   základné   práva   garantované   ústavou   ako   právnym   predpisom najvyššej právnej sily a rovnako medzinárodnou zmluvou, ktorá má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi.“

Na   základe   uvedeného   sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   rozhodol   týmto nálezom:

„1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. MA–5 C 256/99 porušil právo M. S., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. M. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000,- Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. S. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení tohto nálezu, ktorú je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť na účet JUDr. R. C. vo V., a. s., č. ú...., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť   reálne   nepripúšťajú   (napr.   II.   ÚS   1/05,   II.   ÚS   20/05,   IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

V súlade   so   svojou   judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   IV.   ÚS   61/03, II. ÚS 298/06)   ústavný   súd   poskytuje   ochranu   základnému   právu   na   konanie   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Vyhlásením rozsudku vo veci samej (8. júna 2006) a jeho doručením okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľky. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať, t. j. úloha okresného   súdu   pri   odstraňovaní   právnej   neistoty   sťažovateľky   skončila   vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. MA-5 C 256/99 okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 8. júna 2006, ktorým žalobu sťažovateľky zamietol a proti ktorému sa sťažovateľka 4. augusta 2006 odvolala, v dôsledku čoho okresný súd 17. augusta 2006 predložil spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na konanie o odvolaní. Krajský súd koná v danej veci od 21. augusta 2006 v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 396/06.

S prihliadnutím na tieto skutočnosti a na zmysel a účel ustanovenia základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   ústavný   súd   rozhodol,   že   sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená a odmietol ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody   sťažovateľky   (čl.   127   ods.   2   prvá   veta   ústavy),   ústavný   súd   sa   touto   časťou sťažnosti na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľka domáha ich priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2007