znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 48/05

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. apríla 2005 v senáte prerokoval   sťažnosť   RNDr.   J.   J.,   bytom   M.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   Č.,   K., namietajúcu porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/97 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   RNDr.   J.   J.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/97 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 29 C 34/97 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   RNDr.   J.   J.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   20 000   Sk   (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II   j e   p o v i n n ý   uhradiť RNDr. J. J. trovy právneho zastúpenia 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. Č., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára 2005 doručená sťažnosť RNDr. J. J., bytom M. (ďalej len „sťažovateľka“), označená ako „Sťažnosť   proti   porušovaniu   základných   práv   a slobôd   a ľudských   práv   a základných slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy“. Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp.   zn.   29 C   34/97   vo veci   určenia   vlastníckeho   práva k nehnuteľnostiam, v ktorej je účastníčkou konania ako odporkyňa v 23. rade.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:„Žalobca   Mesto   Košice   (...)   sa   svojou   pôvodnou   žalobou   o určenie   vlastníckeho práva   k nehnuteľnostiam,   doručenou   na   Okresný   súd   Košice   II   (...)   dňa   11.   02.   1997 domáhal   proti   pôvodne   žalovaným   odporcom   v 1.   rade:   Slovenská   republika,   zast. Okresným úradom Košice IV, odbor katastrálny (...) a v 2. rade: I. K., bytom v K., určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedených v katastri nehnuteľností, kat. úz. Košice – Juh ako parcely č. 2347, č. 2348, č. 2349 ako aj stavieb na týchto nehnuteľnostiach. (...) Podaná   žaloba   a konanie   ňou   založené   bolo   a je   aj   toho   času   vedené   (evidované)   na Okresnom súde Košice II pod spisovou značkou 29 C 34/1997. (...)

Napokon žalobca podaním zo dňa 29. 09. 1998 rozšíril pôvodnú žalobu o ďalších žalovaných   označených   ako   žalovaní   v   6.   až   53.   rade   a   okresný   súd   uznesením sp. zn.: 29 C 34/97-77   zo   dňa   08.   02.   1999   pripustil   do   konania   na   strane   žalovaných účastníkov konania aj týchto, a to ako žalovaných (...) Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia   (od   mesiaca   február   1999)   som   sa   stala   účastníčkou   predmetného   súdneho konania aj ja, a to ako žalovaná (odporkyňa) v 23. rade. (...)

Okresný súd na (...) pojednávaní (pozn. 8. marca 1999) rozhodol rozsudkom vo veci samej   tak,   že   žalobu   zamieta   a uznesením   z ďalšieho   pojednávania   dňa   13.   07.   1999 rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia tak, že návrh zamietol. (...)

V dôsledku žalobcom podaných odvolaní proti obom týmto rozhodnutiam sa spis zn: 29 C 34/1997 v období od 18. 10. 1999 do 04. 05. 2001 nachádzal na Krajskom súde v Košiciach   (...),   odkiaľ   bol   doručený   okresnému   súdu   (...)   s rozhodnutím,   ktorým   bol rozsudok okresného súdu ako súdu prvého stupňa zrušený uznesením sp. zn.: 13 Co 364/99- 197 zo dňa 19. 02. 2001 a v rozsahu zrušenia vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. (...)

Po   doručení   spisu   (...)   okresný   súd  ...   bol   nečinný   a nekonal   vo   veci   viac   ako 11 mesiacov, keď prvý procesný úkon po vrátení spisu vo veci vykonal až dňa 08. 04. 2002 (...) Dňa 27.   02.   2003 okresný súd (po takmer 7 mesiacoch od zaslania rozšíreného návrhu a výzvy na vyjadrenie žalovaným, v čom vidí opätovnú nečinnosť okresného súdu), vytýčil   termín   pojednávania   vo   veci   na   deň   09.   04.   2003.   Po   otvorení   pojednávania pracovník   okresného   súdu   oznámil   účastníkom   konania,   že   dnešné   pojednávanie   sa neuskutoční z dôvodu práceneschopnosti konajúcej sudkyne a pojednávanie bolo odročené s tým, že nový termín pojednávania bude účastníkom konania oznámený písomne. Do dňa podania tejto sťažnosti na ústavný súd sa tak nestalo. (...)

Obdobie od 04. 05. 2001, kedy bol spis odvolacím Krajským súdom v Košiciach doručený okresnému súdu do 21. 10. 2004, t. j. takmer 42 mesiacov (ne)činnosti okresného súdu v napádanej veci je tým hlavným časovým obdobím, na ktoré chcem predovšetkým upriamiť pozornosť ústavného súdu. Napádané konanie na okresnom súde za mojej účasti trvá už viac ako 53 mesiacov. Do podania tejto sťažnosti na ústavný súd konanie nie je skončené právoplatným rozhodnutím.“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po predbežnom prerokovaní prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania vydal tento nález:

„1/ Základné právo RNDr. J. J. na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/1997 porušené bolo.

2/   Okresnému   súdu   Košice   II   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 29 C 34/1997 konal bez zbytočných prieťahov.

3/ RNDr. J. J. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 40.000,- Sk, ktoré jej je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Súčasne sťažovateľka uplatnila nárok na úhradu trov konania 5 302 Sk.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   oznámil,   že   k veci   vedenej   pod sp. zn. 29 C 34/97 už podal stanovisko vo viacerých veciach (napríklad II. ÚS 8/05), a preto pripojil len prehľad úkonov a vyhodnotenie doterajšieho konania v tomto znení:

„-   predmetný spor možno   hodnotiť   ako   skutkovo náročný už   s ohľadom   na   jeho predmet   a nutnosť   vykonať   rozsiahle   dokazovanie   pri   potrebe   zabezpečenia   procesných podmienok pre konanie vo veci vzhľadom na vysoký počet účastníkov daného konania.

- chronológia procesných úkonov:

-žaloba   spolu   s návrhom   na   vydanie   predbežného   opatrenia   bola   podaná   dňa 11. 2. 1997.

-dňa 12. 2. 1997 bol žalobný návrh zaslaný žalovaným na vyjadrenie v lehote 3 dní.

-dňa 27. 2. 1997 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, ktorým bol návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý.

-dňa   7.   3.   1997   bolo   vyššie   uvedené   uznesenie   odoslané   účastníkom   konania; právoplatnosť nadobudlo 1. 4. 1997.

-dňa 8.   4.   1997 bol určený   termín pojednávania   na   9.   6.   1997;   na uvedenom pojednávaní   bolo   navrhnuté   pristúpenie   ďalších   účastníkov   do   konania   na   strane žalovaných a pojednávanie bolo odročené na neurčito.

-dňa 16. 6. 1997 bol žalobca urgovaný na predloženie dvoch rovnopisov žaloby a presné označenie žalovaného v 4. rade.

-dňa   13.   3.   1998   bol   žalobca   opäť   vyzývaný   na   oznámenie   adries   žalovaných v 3. a 4. rade.

-dňa 10. 7. 1998 bolo vydané uznesenie o pripustení do konania žalovaných v 3. až 5. rade.

-5.   8.   1998   bol   určený   termín   pojednávania   na   5.   11.   1998.   Na   uvedenom pojednávaní súd pripustil vstup do konania žalovaným v 6. až 62. rade. Pojednávanie bolo odročené na 18. 3. 1999.

-dňa 8. 2. 1999 bolo pojednávanie, určené na 18. 3. 1999, preročené na 8. 3. 1999 a tiež bolo vypracované uznesenie o pripustení účastníkov do konania na strane žalovaných v 6. až 53. rade.

-na pojednávaní, konanom dňa 8. 3. 1999, bol vyhlásený rozsudok.

-proti   rozsudku   podal   odvolanie   žalobca   dňa   28. 4. 1999   a toto   bolo   dňa 12. 5. 1999 doručované na vyjadrenie žalovaným.

-dňa   14. 6. 1999   podal   žalobca   návrh   proti   dvom   žalovaným   na   vydanie predbežného   opatrenia,   o ktorom   sudkyňa   rozhodla   dňa   13. 7. 1999.   Aj   proti   tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 3. 8. 1999 odvolanie.

-v dôsledku   podaných   odvolaní   bol   spis   dňa   18. 10. 1999   predložený   na rozhodnutie   Krajskému   súdu   v Košiciach,   odkiaľ   bol   vrátený   tunajšiemu   súdu   dňa 4. 5. 2001 s rozhodnutím, ktorým bol rozsudok zrušený a v rozsahu zrušenia vec vrátená na ďalšie konanie.

-dňa   4. 3. 2002   bol   daný   pokyn   pre   doručenie   rozhodnutia   Krajského   súdu v Košiciach účastníkom konania a zároveň bola vypracovaná výzva pre žalobcu v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach.

-dňa   10. 5. 2002   bolo   doručené   podanie   žalobcu,   ktoré   bolo   30. 7. 2002 doručované žalovaným.

-dňa   10. 3. 2003   bol   určený   termín   pojednávania   na   deň   9. 4. 2003;   uvedené pojednávanie bolo z dôvodu práceneschopnosti konajúcej sudkyne odročené na neurčito.

-dňa   3. 11. 2003   JUDr.   V.   K.,   ktorá   vo   veci   konala,   nastúpila   na   materskú dovolenku, preto boli všetky nevybavené veci z jej súdneho oddelenia prevedené do súdneho oddelenia sudkyne JUDr. J. M., ktorá dňa 21. 10. 2004 dala pokyn pre zisťovanie adries trvalých   pobytov   tých   účastníkov,   u ktorých   predchádzajúce   doručovania   boli   bez pozitívneho výsledku.

- keďže podľa správy poštového doručovateľa zo zásielok, nachádzajúcich sa v spise, niektorí žalovaní zomreli, po overení tohto údaja Registrom obyvateľov v Banskej Bystrici je   pravdepodobné,   že   bude   existovať   dôvod   na   prerušenie   konania   podľa   §   107 Občianskeho súdneho poriadku.

- zo spisu neboli zistené prieťahy spôsobené sťažovateľkou.

-   vzhľadom   na   vyššie   uvedenú   chronológiu   vo   veci   vykonaných   úkonov   je   nutné pripustiť, že v danom konaní k určitým prieťahom došlo.

- posúdenie zbytočnosti vzniknutých prieťahov ponechávam na zváženie ústavnému súdu; z môjho pohľadu by bolo možné prieťahy považovať za zbytočné len v tom prípade, ak by na tunajšom súde boli vytvorené také podmienky, ktoré by sudcom umožňovali aspoň pri vynaložení maximálneho úsilia, ktoré od nich možno požadovať, konať a rozhodovať vo všetkých pridelených veciach plynulo.“

Tieto skutočnosti ústavný súd zistil aj z obsahu spisu okresného súdu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   v danej   veci   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 29 C 34/97 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na všeobecnom   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Rovnaký   účel   zabezpečuje   aj   právo   účastníkov   konania   uvedené   v čl.   6   ods.   1 dohovoru,   podľa   ktorého   každý   účastník   má   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 178/04, II. ÚS 2/05) skúma vždy s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   podľa   a)   právnej   a faktickej   zložitosti   veci, pričom zohľadňuje aj to, o čo ide sťažovateľovi pri uplatňovaní základného práva na súdnu ochranu, b) správania účastníka konania a c) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

Po preskúmaní postupu okresného súdu vo veci sp. zn. 29 C 34/97 podľa týchto kritérií ústavný súd dospel k záverom, ktoré sú zásadne rovnaké ako vo veciach, o ktorých už ústavný súd rozhodol napríklad II. ÚS 8/05, III. ÚS 300/04, I. ÚS 27/05:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd sa čiastočne stotožňuje s názorom   okresného   súdu,   že   predmetný   spor   možno   hodnotiť   ako   skutkovo   náročný s poukazom   na „nutnosť   vykonať   rozsiahle   dokazovanie   pri   potrebe   zabezpečenia procesných podmienok pre konanie vo veci vzhľadom na vysoký počet účastníkov daného konania“. Aj keď z právneho hľadiska spor „o určenie vlastníctva“ tvorí súčasť štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov, z faktického hľadiska je potrebné akceptovať, že na náročnosť konania vplývali od februára 1999 veľký počet žalovaných (pôvodne 53), ako aj zmeny, ku ktorým došlo v dôsledku úmrtia niektorých žalovaných v priebehu konania. Táto skutočnosť vyžadovala od okresného súdu, aby počas konania neustále upresňoval ich okruh a zisťoval stav dedičských konaní, čo objektívne mohlo ovplyvňovať dĺžku konania. Žiadna   skutková   náročnosť   však   podľa   názoru   ústavného   súdu   nemôže   ospravedlniť doterajšiu   celkovú   dĺžku   tohto   konania   berúc   do   úvahy   aj   spôsob,   akým   okresný   súd postupoval v konaní (bod 3).

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania (odporkyňa v 23. rade od februára   1999)   bolo také, že ústavný súd   môže   konštatovať,   že úkony sťažovateľky (od tohto   času)   žiadnym   spôsobom   neprispeli   k   spomaleniu   postupu   súdu   ani   ho   inak nesťažili.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní sp. zn. 29 C 34/97, bol postup okresného súdu. V postupe okresného súdu (od februára 1999, keď sa sťažovateľka stala účastníčkou konania) boli zistené, ako to vyplýva z prehľadu jeho úkonov a postupov, obdobia nečinnosti, napríklad doručovanie uznesenia krajského súdu   trvalo desať mesiacov,   počas ktorých   súd vôbec neurobil iný úkon, od 9. apríla 2003, keď odročil pojednávanie na neurčito, do 21. októbra 2004 bol súd takisto nečinný, nesústredeného vedenia konania (odstraňovanie nedostatkov žalobného   návrhu   podľa   §   43   ods.   1   a   §   79   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku) a napokon   treba   uviesť,   že   celková   dĺžka   konania   (šesť   rokov)   nie   je   akceptovateľná, pretože v súčasnosti sa stále len identifikujú účastníci konania, a to avizuje, že konanie ešte potrvá určitý nie nevýznamný čas.

Stanovisko okresného súdu, že „nemá vytvorené také podmienky, ktoré by sudcom umožňovali   aspoň   pri   vynaložení   maximálneho   úsilia,   ktoré   od   nich   možno   požadovať, konať a rozhodovať vo všetkých veciach plynulo“, ústavný súd neakceptoval.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Pretrvávajúci vysoký nápad vecí a v tejto súvislosti nedostatok sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali alebo znižovali zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň   obrátil.   Tieto   okolnosti   ústavný   súd   nemôže   zohľadniť   predovšetkým   v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/97 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, čím bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

1. V nadväznosti na rozhodnutie o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 29 C 34/97 konal bez zbytočných prieťahov.

2. Keďže ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/97 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   zaoberal   sa   aj   jej   žiadosťou   o priznanie finančného zadosťučinenia podľa čl. 127 ods. 3 ústavy.

Hoci   ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci.   V dôsledku   toho považoval za potrebné rozhodnúť aj o priznaní finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľka   požadovala   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia 40 000 Sk, pričom svoju žiadosť odôvodnila postupom okresného súdu a stavom „právnej neistoty, v ktorej sa vyše 52 mesiacov“ nachádza. Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajší priebeh konania okresného súdu, ktorý vykazoval aj   znaky   zbytočných   prieťahov   v konaní   spôsobených   nečinnosťou,   a   zohľadňujúc   tiež konkrétne okolnosti prípadu rozhodol, že sumu 20 000 Sk možno považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

3.   Ústavný súd napokon   rozhodol   aj o úhrade účelne vynaložených   trov konania 5 302 Sk, ktoré sťažovateľke vznikli v súvislosti s jej zastupovaním v konaní pred ústavným súdom   advokátom,   ktorý   vykonal   dva   úkony   právnej   služby   (vyhláška   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).