znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 48/00-18

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu 19. júla 2000 predbežne prerokoval podnet I. P., bytom Z., vo veci porušenia jeho základných práv upravených v čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 13 ods. 1, čl. 14, čl. 19, čl. 39 ods. 1, čl. 41 ods. 1, 2. 3, čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47 ods. 2 a 3 s poukazom na čl. 11 Ústavy Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

1.   Podnet   I.   P.   na začatie   konania podľa   čl.   130   ods.   3   Ústavy   Slovenskej republiky v časti týkajúcej sa vyslovenia nesúladu zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č.   274/1994   Z. z.   o Sociálnej   poisťovni   v znení   neskorších   predpisov, zákona č. 626/1992 Zb. o dani z príjmov fyzických a právnických osôb v znení zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   124/1993   Z.   z.   a zákona   Národnej   rady Slovenskej   republiky   č.   326/1993   Z.   z.,   ako   aj zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. Podnet I. P. v časti týkajúcej sa porušenia jeho práva všeobecnými súdmi o d m i e t a   z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

3.   Podnet   I.   P.   v časti   týkajúcej   sa   uloženia   povinnosti   Sociálnej   poisťovni zaplatiť mu 80 000 Sk za stratu času a vynaloženú námahu, ako aj v časti týkajúcej sa ukladania   povinností   Ministerstvu   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny   Slovenskej republiky, Sociálnej poisťovni a vláde Slovenskej republiky   o d m i e t a z dôvodu svojej nepríslušnosti.

4.   Podnet   I.   P.   v časti   týkajúcej   sa   vydania   rozhodnutia   o nezákonnosti rozhodnutí   Sociálnej   poisťovne,   vykonania   revízie   a zrušenia   jej   rozhodnutí o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 6. apríla 2000   doručené podanie I.   P.,   bytom Z.,   označené ako „Návrh   na začatie konania Ústavného súdu Slovenskej republiky v zmysle ust. čl. 130 ods. 3 hlavy VII, odd. I. Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu rozhodnutí Sociálnej poisťovne – Ústredia so sídlom na ul. 29. augusta 8, Bratislava, so znením zákona a o sociálnom poistení   č.   274/1994   Z.   z.   v znení   neskorších   predpisov   a so   znením   zákona   č. 626/1992 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky, zákona Národnej rady č. 124/1993 Z. z. a Národnej rady Slovenskej republiky č. 326/1993 Z. z., v zmysle ust. čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky.“.

Navrhovateľ sa vo svojom podaní dožadoval konania pred ústavným súdom podľa   čl.   130   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   v ktorom žiadal, aby ústavný súd

1. preskúmal   jeho   podanie   a rozhodol,   že   „rozhodnutie   Sociálnej   poisťovne   – Ústredia   v Bratislave   i jej   pobočiek   Bratislava   2   a Zvolen,   sú   v rozpore so zákonom   o Sociálnom   poistení   č.   274/1994   Z.   z.   v znení   neskorších predpisov a so znením zákona o dani z príjmov fyzických a právnických osôb SNR   a NR   SR   č.   626/1992   Zb.,   124/1993   Z.   z.   a   326/1993   Z.   z.   v   znení neskorších predpisov, najmä s § 4 písm. h) zákona“;

2. uložil Sociálnej poisťovni zrušiť svoje rozhodnutie v celom rozsahu;

3. uložil   Ministerstvu   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny   Slovenskej   republiky   do 6 mesiacov od doručenia rozhodnutia ústavného súdu vykonať príslušnú úpravu v znení zákona;

4. uložil Sociálnej poisťovni zaplatiť navrhovateľovi sumu 80 000 Sk za stratu času a vynaloženú námahu;

5. uložil Sociálnej poisťovni vykonať revíziu rozhodnutí a prijať opatrenia na ich zrušenie, ak nie sú v súlade s právom a Ústavou SR;

6. vyslovil, že v konaní Sociálnej poisťovne i všeobecných súdov boli porušené ústavné práva navrhovateľa,

7. nariadil Sociálnej poisťovni i vláde Slovenskej republiky, aby zabezpečila pre budúcnosť   prísne   dodržiavanie zákonnosti   pri   skúmaní rozhodnutia orgánov štátnej správy všeobecnými súdmi,

8. vyslovil, že zákon č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, v ktorom sa ustanovuje podmienka zastúpenia pred ústavným súdom pre účastníka konania a zákon o Sociálnej poisťovni, sú v rozpore s ústavou,

9. vyslovil,   že   priznáva   účastníkom   konania   právo,   aby   sa   pred   súdom   mohli prípadne   zastupovať   sami   alebo   bezplatným   zástupcom   HOZ,   či   podobnej organizácie,

10. vylúčil z konania o podnete navrhovateľa sudcu ústavného súdu JUDr. Ľ. D..

Dňa 26. apríla 2000 vyzval ústavný súd navrhovateľa na doplnenie podania vzhľadom na jeho nejednoznačnosť a nepresnosť s tým, že navrhovateľ bol poučený o náležitostiach podania podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Navrhovateľ   doplnil   svoje   podanie,   ktoré   bolo   doručené   ústavnému   súdu 27. júna   2000.   V doplnení   svojho   podania   sa   navrhovateľ   sústredil   na   svoju argumentáciu pre vyslovenie nesúladu zákona o ústavnom súde a zákona o Sociálnej poisťovni   s ústavou,   na   zopakovanie   svojej   námietky   zaujatosti   voči   sudcovi ústavného   súdu   JUDr.   D.,   pričom   zotrval   na   svojich   požiadavkách   voči   Sociálnej poisťovni a ďalším orgánom v rozsahu pôvodného podania.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je oprávnený konať o podnetoch   fyzických   osôb   alebo právnických   osôb,   ktorými   namietajú   porušenie svojich práv.

Ústavný súd pri predbežnom posudzovaní každého podnetu skúma, či nejde o zjavne neopodstatnený podnet, či nie je predmetom (obsahom) podnetu otázka, ktorú ústavný   súd   nie   je   oprávnený   alebo   príslušný   riešiť   a či   podnet   spĺňa   predpísané náležitosti.

1. Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti podnetu na konanie podľa čl. 130 ods. 3 ústavy ústavný súd tiež zisťuje, či prijatiu podnetu na konanie nebráni prekážka ústavnej a zákonnej úpravy jednotlivých typov konania pred ústavným súdom. Každé z týchto konaní pred ústavným súdom možno začať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu   konania   (konaní)   pred   ústavným   súdom   a na   základe   jeho   vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom. Vychádzajúc z uvedeného za opodstatnené návrhy na začatie konania pred ústavným súdom (vrátane podnetov fyzických a právnických osôb) ústavný súd považuje len tie, o ktorých je možné konať a aj   rozhodnúť   v niektorom   z uvedených   typov   konaní   pred   ústavným   súdom   ako v samostatnom konaní (I. ÚS 2/99 – I. ÚS 29/99, I. ÚS 96/93). Ak by ústavný súd zistil, že tomu tak nie je, považoval by podnet za zjavne neopodstatnený.

Po predbežnom prerokovaní podnetu navrhovateľa ústavný súd dospel k záveru, že   takáto   prekážka   (v   zmysle   vyššie   uvedeného)   sa   týka   tej   časti   podnetu navrhovateľa,   v ktorej   požaduje   v konaní   podľa   čl.   130   ods.   3   ústavy   vyslovenie nesúladu zákona o Sociálnej poisťovni, zákona o daniach z príjmov fyzických osôb a právnických osôb a zákona o ústavnom súde s čl. 46 ods. 1, 2 a 3; čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 12 ods. 1 ústavy s poukázaním na čl. 11 ústavy; z tohto dôvodu ústavný súd podnet navrhovateľa v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti odmietol.

V súvislosti   s požiadavkou   zastupovania   na   ústavnom   súde   treba   uviesť,   že pokiaľ by ústavný súd vyslovil, že priznáva účastníkom konania právo, aby sa pred ústavným   súdom   mohli   zastupovať   sami   alebo   bezplatným   zástupcom   HOZ,   či podobnej organizácie, konal by v rozpore s platným zákonom o ústavnom súde.

2. Navrhovateľ sa ďalej domáhal vyslovenia porušenia jeho ústavných práv aj všeobecnými súdmi. Vzhľadom na to, že ani na základe výzvy nekonkretizoval, ktoré jeho ústavné práva a v akom konaní pred všeobecným súdom boli porušené, ústavný súd podnet pre nesplnenie náležitostí v tejto časti v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou odmietol (II. ÚS 42/94).

3.   Ústavný   súd   je   súdnym   orgánom   ochrany   ústavnosti   a nie   je   oprávnený konať   a rozhodovať   vo   veciach,   ktoré   patria   do   právomoci   všeobecných   súdov (I. ÚS 26/93,   I.   ÚS   52/98).   Z tohto   dôvodu   nemôže   ukladať   Sociálnej   poisťovni povinnosť   zaplatiť   navrhovateľovi   sumu   80   000   Sk   za   stratu   času   a vynaloženú námahu. Ústavný súd podnet navrhovateľa v tejto časti z dôvodu svojej nepríslušnosti odmietol.

Ústavný súd ako súčasť súdnej moci je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Nepatrí mu zasahovanie do iných zložiek štátnej moci iným spôsobom, ako svojou   rozhodovacou   činnosťou   v ústave   a v   zákonoch   zakotveným   spôsobom. Znamená to, že nemôže iným štátnym orgánom alebo orgánom verejnej moci ukladať povinnosti   alebo   niečo   nariaďovať.   Prekročenie   právomoci   zakotvenej   v ústave   by znamenalo porušenie ústavy, a najmä narušenie ústavou garantovanej deľby moci. Z toho dôvodu ústavný súd podnet navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal uloženia povinnosti orgánom štátnej správy, výkonnému orgánu štátnej moci a verejnoprávnej inštitúcii odmietol pre svoju nepríslušnosť.

4.   Právomoc   ústavného   súdu   je   vylúčená   v prípadoch,   ak   zákon   priznáva fyzickej   osobe   oprávnenie   navrhnúť   preskúmanie   rozhodnutia   verejnej   správy v správnom súdnictve (I. ÚS 69/96, I. ÚS 78/99). Do okruhu týchto rozhodnutí patria aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Z toho dôvodu nemohol akceptovať ústavný súd požiadavku navrhovateľa týkajúcu sa vydania rozhodnutia o nezákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne, a vykonania revízie a zrušenia rozhodnutí Sociálnej poisťovne a podnet navrhovateľa v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júla 2000