znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 479/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júla 2014 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   (sudca   spravodajca), zo sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu   Sergeja   Kohuta   predbežne   prerokoval   sťažnosti   Z.   I.   a Š.   Z., zastúpených   advokátom   JUDr.   L.   T.,   vedené   pod   sp. zn.   Rvp   6615/2014   a sp.   zn. Rvp 6616/2014 vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prístup k voleným a iným   verejným   funkciám   garantovaného   čl.   30   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky nečinnosťou Obecného zastupiteľstva obce G. a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti Z. I. a Š. Z. s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 6615/2014.

2. Sťažnosti Z. I. a Š. Z.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 9. júna 2014 doručené sťažnosti Z. I. a Š. Z. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorými namietali porušenie svojho základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám garantovaného čl.   30   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   nečinnosťou   Obecného zastupiteľstva obce G. (ďalej aj „obecné zastupiteľstvo“).

2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že vo voľbách do Obecného zastupiteľstva obce G., ktoré sa konali v roku 2010, bolo do obecného zastupiteľstva zvolených 7 členov s najvyšším   počtom   získaných   hlasov,   za   ktorými   v   poradí   nasledovali   kandidáti   ako náhradníci podľa počtu získaných hlasov a to: J. K., N. V., B. H., Z. I., Š. Z., Z. I. a A. P. Po postupnom   uvoľnení   troch   mandátov   poslancov   obecného   zastupiteľstva   v   priebehu volebného obdobia nastúpili, resp. mali nastúpiť v zmysle § 51 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej   len   „zákon   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí“)   na   uprázdnené   mandáty kandidáti J. K., N. V. a B. H. N. V. 24. mája 2013 oznámil obci G., že odmieta zložiť sľub poslanca obecného zastupiteľstva, čím mu v zmysle § 25 ods. 2 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) zanikol mandát poslanca. Následne sa aj J. K. 1. júla 2013 vzdal mandátu poslanca obecného zastupiteľstva a nakoniec sa aj B. H. 10. septembra 2013 vzdala svojho mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, čím opätovne nastal v obecnom zastupiteľstve stav, ktorý bolo nutné riešiť v zmysle § 51 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Na tri uvoľnené mandáty mali v zmysle príslušných ustanovení zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí nastúpiť Z. I., ktorá však nástup za poslankyňu obecného zastupiteľstva už vopred odmietla, a za ňou nasledujúci Š. Z. a Z. I.

3. V úsilí nastúpiť na uprázdnené mandáty poslancov obecného zastupiteľstva sa sťažovatelia   dostavili   na   zasadnutie   obecného   zastupiteľstva   konaného   naposledy 6. septembra 2013. Počas ich prítomnosti však vo veci ich nástupu na uprázdnené mandáty poslancov obecné zastupiteľstvo ani nerokovalo, ani neprijalo žiadne rozhodnutie. Po tomto dátume   sa   do   dňa   podania   sťažností   ústavnému   súdu   už   nekonalo   žiadne   zasadnutie obecného zastupiteľstva a sťažovatelia ani len nedostali žiadnu pozvánku na zasadnutie zastupiteľstva obce, ktorého predmetom by malo byť obsadenie uprázdneného mandátu. Z uvedeného dôvodu Z. I. 14. apríla 2014 požiadal obec G. o oznámenie termínu zasadnutia obecného   zastupiteľstva.   Na   túto   žiadosť   mu   bolo   oznámené,   že   zasadnutie   obecného zastupiteľstva   sa   malo   konať   11. apríla   2014,   avšak   z dôvodu   neprítomnosti   poslancov obecného zastupiteľstva sa toto zasadnutie konať nemôže. Táto skutočnosť sa však podľa sťažovateľov   nezakladá   na   pravde,   o   čom   svedčí   fakt,   že   sťažovatelia   ako   náhradníci na uprázdnené posty poslancov obecného zastupiteľstva nedostali pozvánku na zasadnutie v tento deň, ktorého programom by malo byť údajne obsadenie uprázdnených mandátov poslancov obecného zastupiteľstva.

4. Na základe uvedeného sťažovatelia namietli, že obecné zastupiteľstvo v rozpore s príslušnou   zákonnou   úpravou   neurobilo   a   ani   nerobí   potrebné   kroky   smerujúce k obsadeniu   uprázdnených   mandátov   poslancov   obecného   zastupiteľstva   a   svojou nečinnosťou   tak   porušuje   ich   základné   právo   na   prístup   k   voleným   a   iným   verejným funkciám   za   rovnakých   podmienok   podľa   čl.   30   ods.   4   ústavy.   Na   tomto   základe   sú sťažovatelia toho názoru, že nečinnosťou obecného zastupiteľstva dochádza k opakovanému porušovaniu ich základných práv a slobôd.

5.   Sťažovatelia   v   závere   upozornili,   že   obec   G.   bola   opakovane   upozornená prokurátorom   Okresnej   prokuratúry   Rožňava   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“) na nezákonnosť   postupu   pri   neobsadení   uvoľnených   mandátov   poslancov   obecného zastupiteľstva, avšak obec nezjednala v danej veci nápravu. Sťažovatelia uviedli, že keďže proti upozorneniu prokurátora nie je možné podať riadny opravný prostriedok, je tým podľa ich názoru založená právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

6.   Sťažovatelia   navrhli,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že nečinnosťou   Obecného zastupiteľstva   obce   G.   vo   veci   nástupu   sťažovateľov   na   uprázdnené   posty   poslancov obecného zastupiteľstva bolo porušené ich základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám zaručené v čl. 30 ods. 4 ústavy, aby prikázal obecnému zastupiteľstvu do   troch   dní   od   doručenia   nálezu   ústavného   súdu   vyhlásiť   nástup   sťažovateľov   na uprázdnené mandáty poslancov obecného zastupiteľstva a odovzdať im osvedčenie o tom, že sa stali poslancami obecného zastupiteľstva, ďalej aby sťažovateľom priznal finančné zadosťučinenie každému vo výške 10 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia každému v sume 340,90 €.

II.

7. Z priložených príloh vyplýva, že okresná prokuratúra vybavila listom z 30. júla 2013 podnet J. K. z 11. marca 2013, v ktorom uviedla, že v časti podnetu zameraného na preskúmanie zákonnosti postupu starostu obce G. vo veci zániku mandátu poslanca J. U., vybavovaného   súbežne   s podnetom   R.   B.   z 11.   marca   2013,   okresný   prokurátor   podal 30. júla   2013   obci   G.   upozornenie   prokurátora   sp.   zn.   Pd   16/2013   na   nezákonnosť   jej postupu   vo   veci   uprázdnenia   mandátu   v obecnom   zastupiteľstve   v priebehu   volebného obdobia.   Z priložených   príloh   taktiež   vyplýva,   že   okresná   prokuratúra   vybavila   listom z 28. novembra 2013 podnet B. H. z 24. septembra 2013, v ktorom uviedla, že po prešetrení podnetu   okresný   prokurátor   podal   obci   G.   upozornenie   prokurátora   na   nezákonnosť v postupe starostu pri zvolávaní zasadnutí obecného zastupiteľstva z dôvodu uprázdnenia mandátov v obecnom zastupiteľstve. Nakoniec ústavný súd z priložených príloh zistil, že sťažovateľ Š. Z. podal okresnej prokuratúre podanie označené ako „sťažnosť“ z 11. marca 2013, v ktorej poukázal na (i) ním tvrdené úmyselné marenie voľby hlavného kontrolóra obce   G.,   (ii)   znefunkčnenie   obecnej   rady   v obci   a   (iii)   znefunkčnenie   činnosti   komisií zriadených obecným zastupiteľstvom. Svoju sťažnosť a námietky v nej uvedené smeroval voči starostovi obce G. Okresná prokuratúra vybavila listom z 30. júla 2013 podanie Š. Z., v ktorom   uviedla,   že   okresný   prokurátor   po   prešetrení   podnetu   (okresná   prokuratúra vybavila podanie Š. Z. ako „podnet“) podal 30. júla 2013 obci G. upozornenie prokurátora na nezákonnosť v jej postupe pri voľbe hlavného kontrolóra obce. V ostatných častiach podnet Š. Z. okresná prokurátorka odložila.

III.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

IV.

9. Predmetom konania pred ústavným súdom je námietka sťažovateľov, že Obecné zastupiteľstvo obce G. je nečinné vo veci nastúpenia sťažovateľov na uprázdnené mandáty poslancov obecného zastupiteľstva, pričom v zmysle petitu sťažností túto nečinnosť spájajú s   nevyhlásením   ich   nastúpenia   v zmysle   §   51   ods.   2 zákona   o voľbách   do   orgánov samosprávy obcí ako zvolených náhradníkov na uprázdnené mandáty poslancov obecného zastupiteľstva   a neodovzdaním   im   v zmysle   §   51   ods.   2 zákona   o voľbách   do   orgánov samosprávy obcí osvedčenia o tom, že sa stali poslancami. Tým podľa sťažovateľov Obecné zastupiteľstvo obce G. porušilo ich právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám garantované čl. 30 ods. 4 ústavy.

10.   Možnosť   ľudí   obývajúcich   určitú   oblasť   spravovať   časť   verejných   vecí   na municipálnej úrovni prostredníctvom svojich volených reprezentantov je neodmysliteľnou črtou   rozvoja demokracie. Na vhodnosť (z pohľadu efektívnejšej správy vecí priamo sa dotýkajúcich obyvateľov určitej oblasti), dôležitosť (z pohľadu myšlienky decentralizácie) a legitímnosť (z pohľadu demokratizácie výkonu verejnej moci) správy časti verejných vecí na   lokálnej   úrovni   (úrovni   územnej   samosprávy)   kontinuálne   poukazuje   už   desaťročia odborná spisba   (porov.   napr.   Mill,   John   Stuart.   Considerations   on   representative government. Londýn : Longman, Green, Longman, Roberts and Green, 1865. s. 111 a nasl.; Smith, Joshua Toulmin. Local self-government and centralization. Londýn : John Chapman, 1851; z domácej novšej spisby porov. napr. Orosz, L. – Svák, J. – Balog, B. Základy teórie konštitucionalizmu. 2. vydanie. Bratislava : Eurokódex, 2012. s. 389 a nasl.). Na území dnešnej Slovenskej republiky legislatívna úprava územnej samosprávy s demokratickými črtami siaha desiatky rokov do minulosti, ako príklad možno uviesť rok 1849 (tzv. marcová Ústava),   resp.   rok   1870,   v ktorom   bol   prijatý   zákonný   článok   XLII   z roku   1850 o usporiadaní   orgánov   verejnej   moci   (v   maď.   orig.: 1870.   évi   XLII.   törvénycikk a köztörvényhatóságok rendezéséről).

11.   Slovenská   republika   sa   ako   demokratický právny   štát   prihlásila   k myšlienke prenesenia   správy   časti   verejných   vecí   na   úroveň   samosprávnu   (územnú   samosprávu). Tomu   korešponduje   ústavná   úprava   územnej   samosprávy,   konkrétne   čl.   64   až   čl.   71. Základom   územnej   samosprávy   je   obec   (čl.   64   ústavy).   Obec   je   samostatný   územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt (čl. 64a ústavy). Orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce (čl. 69 ods. 1 ústavy). Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva volení na   štvorročné   obdobie   obyvateľmi   obce,   ktorí   majú   na   jej   území   trvalý   pobyt,   a to   na základe   všeobecného,   rovného   a priameho   volebného   práva   tajným   hlasovaním   (čl.   69 ods. 2). Z ústavnej úpravy územnej samosprávy vyplýva, že obec ako jednotka územnej samosprávy je nadaná verejnou mocou (porov. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 6/2011 z 2. marca 2011; nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 1669/11 zo 7. mája 2013). Zároveň   je obec nositeľom verejnej správy (porov. Hendrych, D. a kol. Správní právo. Obecná část. 7. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009. s. 157).

12.   V konaní   pred   ústavným   súdom   vyvstáva   s ohľadom   na   obsah   námietok sťažovateľov otázka (i), či namietaným postupom obecného zastupiteľstva mohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. či existuje možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody zo strany obecného zastupiteľstva. Zároveň je kruciálnou   otázka (ii),   či   zo všeobecného   hľadiska   vzťahy medzi poslancami obecného zastupiteľstva   a obecným   zastupiteľstvom   sú   vzťahy   verejnomocenské   alebo verejnosprávne,   resp.   že   uvedená   charakteristika   vzťahov   nie   je   dichotomická,   ale z ústavného hľadiska a svojím obsahom aplikovateľná a promiscue, a teda (iii) určiť orgán verejnej   moci   povolaný   na   prípadnú   ingerenciu   do   týchto   vzťahov   v záujme   ochrany ústavných práv dotknutého subjektu, porušenie ktorých tento subjekt namieta, samozrejme, s ohľadom na predmet sťažnosti a s tým súvisiace konanie pred ústavným súdom.

13. Správu časti verejných vecí na lokálnej samosprávnej úrovni (t. j. na úrovni obcí a samosprávnych krajov) obyvatelia realizujú najmä zastupiteľskou formou, t. j. voliči svoje práva nerealizujú priamo, ale prostredníctvom zvolených reprezentantov. Ústavný súd už v minulosti mal príležitosť zaujať stanovisko k princípom uplatňovaným v rámci územnej samosprávy a uviedol, že vyhlásením výsledkov volieb zvolený kandidát nadobúda zároveň aj súbor práv a povinností spojený s výkonom funkcie, do ktorej bol zvolený. V prípade poslanca obecného zastupiteľstva ide napr. o právo zúčastňovať sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva a hlasovať na ňom, o právo predkladať návrhy obecnému zastupiteľstvu, právo interpelovať starostu, práva spojené s kontrolnou právomocou poslancov obecného zastupiteľstva   a   pod.   Realizáciou   svojich   práv   má   teda   zvolený   poslanec   obecného zastupiteľstva možnosť zúčastňovať sa na správe vecí verejných v obci na základe mandátu získaného vo voľbách (porov. I. ÚS 107/2010, II. ÚS 119/2010, IV. ÚS 156/2010).

14. Občanom, ktorí sa uchádzali o funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, t. j. volenú a verejnú funkciu vo voľbách, a neboli bezprostredne zvolení, sa právo uvedené v čl.   30 ods. 4 ústavy („Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.“) uchováva počas celého volebného obdobia. Jeho naplnenie, teda jeho premena na vymáhateľný právny nárok, sa spája so splnením podmienok uvedených v § 51 zákona   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí.   Uprázdnením   mandátov   poslancov obecného   zastupiteľstva   obce   sa   u náhradníkov   splnia   právne   podmienky   na   obsadenie uprázdneného   mandátu   poslancov   obecného   zastupiteľstva.   Ich   subjektívne   právo nadobudlo charakter právneho nároku.

15.   Uprázdnenie   mandátu   poslanca   obecného   zastupiteľstva   a následný   nástup náhradníka za poslanca obecného zastupiteľstva (§ 51 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy   obcí) súčasne   znamená   pre   obecné   zastupiteľstvo   i   starostu   obce   vznik povinnosti podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí (povinnosť vyhlásiť do 15 dní od uprázdnenia mandátu nastúpenie náhradníka za poslanca obecného zastupiteľstva a vydanie osvedčenia o tom, že sa stal poslancom).

16.   Námietka   sťažovateľov   smeruje   k tomu,   že   Obecné   zastupiteľstvo   obce   G. nevyhlásilo v zmysle § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí nastúpenie sťažovateľov   ako   zvolených   náhradníkov   na   uprázdnený   mandát   poslancov   obecného zastupiteľstva   a neodovzdalo   im   v zmysle   §   51   ods.   2 zákona   o voľbách   do   orgánov samosprávy   obcí osvedčenie   o tom,   že   sa   stali   poslancami   obecného   zastupiteľstva, v dôsledku   čoho   je   obecné   zastupiteľstvo   nečinné   vo   veci   nastúpenia   sťažovateľov   na uprázdnené   mandáty   poslancov   obecného   zastupiteľstva   a dochádza   k porušovaniu ústavných práv sťažovateľov garantovaných čl. 30 ods. 4 ústavy.

17. Akýkoľvek zásah do mandátu poslanca obecného zastupiteľstva spôsobuje nielen zásah do jeho práv a povinností nadobudnutých v dôsledku získania mandátu od voličov, ale v   konečnom   dôsledku   aj   mení,   resp.   zasahuje   do   samotnej   vôle   voličov   vyjadrenej v uskutočnených voľbách. V predbežne prerokovávanej sťažnosti je nutné prvotne posúdiť, či vo všeobecnosti nevyhlásenie nastúpenia náhradníkov na uvoľnené mandáty poslancov obecného zastupiteľstva a nevydanie osvedčenia podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí zo strany obecného zastupiteľstva je zásahom do práva poslanca obecného zastupiteľstva, resp. náhradníka, ktorý nastúpil na uvoľnený mandát poslanca, na pokojný výkon mandátu poslanca obecného zastupiteľstva.

18. Vyhlásenie nastúpenia náhradníkov na uvoľnené mandáty poslancov obecného zastupiteľstva podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí je potrebné v prvom rade odlišovať od uverejnenia celkových výsledkov volieb do samosprávy obcí podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 45 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Kým uverejnenie celkových výsledkov volieb do samosprávy obcí podľa § 47 ods. 4 zákona o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   má   konštitutívny   charakter,   tzn.   na   základe dosiahnutých   výsledkov   volieb   vzniká   úspešnému   kandidátovi   subjektívne   právo   na obsadenie mandátu poslanca obecného zastupiteľstva a na jeho pokojný výkon, vyhlásenie nastúpenia   náhradníkov   na   uvoľnené   mandáty   poslancov   obecného   zastupiteľstva   má charakter   nezáväznej   verejnej   promulgácie   určitej   skutočnosti,   ktorá   nekonštituuje   ani záväzne   nestanovuje   právo   náhradníka   na   nastúpenie   na   uprázdnený   mandát   poslanca obecného zastupiteľstva, tzn. obecné zastupiteľstvo vyhlásením nastúpenia náhradníkov na uvoľnené mandáty poslancov obecného zastupiteľstva dáva zo svojej mocenskej pozície verejne najavo, že mandát pôvodného poslanca obecného zastupiteľstva zanikol a na jeho miesto nastúpil náhradník.

19. Rovnaké závery platia aj pre osvedčenie podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí. Na tomto mieste je nutné uviesť záver o potrebe rozlišovania medzi osvedčením a deklaratórnym správnym aktom. Kým osvedčenie úradne potvrdzuje skutočnosti, ktoré sú v ňom uvedené, skutočnosti úradne zrejmé, t. j. vydáva sa v prípadoch, kedy nie je potreba autoritatívneho zisťovania a platí preň prezumpcia správnosti s tým, že je možné sa proti nemu brániť dôkazom opaku (porov. Hendrych, D. a kol. Správní právo. Obecná část. 7. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009. s. 287), deklaratórny správny akt je zameraný na vyvolanie právnych následkov, autoritatívne a záväzne zisťuje a potvrdzuje, či tu subjektívne právo je alebo nie je (porov. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 As 29/2005 z 18. apríla 2007). Osvedčenie podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   nie   je   deklaratórnym   správnym   aktom,   ale iba dôkazným prostriedkom o skutočnosti, že na uvoľnený mandát poslanca nastúpil náhradník. Má najmä evidenčnú či potvrdzujúcu povahu a obecné zastupiteľstvo ním dáva zo svojej mocenskej pozície verejne najavo, že mandát pôvodného poslanca obecného zastupiteľstva zanikol a na jeho miesto nastúpil náhradník.

20.   Z predchádzajúcich   bodov   18   a   19   vyplýva,   že   nevyhlásenie   nastúpenia náhradníkov   na   uvoľnené   mandáty   poslancov   obecného   zastupiteľstva   a   nevydanie osvedčenia podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí nemá vplyv na to, kto je a kto nie je poslancom obecného zastupiteľstva, keďže v prípade nástupníctva náhradníkov   je   rozhodná   výlučne   tá   skutočnosť,   či   došlo   k zániku   mandátu   poslancov obecného   zastupiteľstva,   na   ktorých   miesto   majú   náhradníci   nastúpiť.   Inak   povedané, na skutočnosti,   či   sa   náhradníci   stali   poslancami   obecného   zastupiteľstva,   nevyhlásenie nastúpenia   náhradníkov   na   uvoľnené   mandáty   poslancov   obecného   zastupiteľstva a nevydanie osvedčenia podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí nič   nemení.   A naopak,   aj   v prípade,   že   by   obecné   zastupiteľstvo   vyhlásilo nastúpenie náhradníkov   na   mandáty   poslancov   obecného   zastupiteľstva   a vydalo   by   týmto náhradníkom osvedčenie podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, ale mandát   pôvodných   poslancov   by nezanikol,   poslancami obecného   zastupiteľstva   by zostali pôvodní členovia obecného zastupiteľstva a na ich miesta by náhradníci nevstúpili.

21. Vyhlásenie nastúpenia náhradníkov na uvoľnené mandáty poslancov obecného zastupiteľstva   a vydanie   osvedčenia   podľa   §   51   ods.   2 zákona   o   voľbách   do   orgánov samosprávy obcí sú úkony administratívneho charakteru spadajúce do právomoci obecného zastupiteľstva, pričom možno subsumovať uvedenú právomoc vzhľadom na obsah a účinky týchto administratívnych úkonov (pozri body 18 až 20) pod výkon verejnej správy.

22. Ústavný súd je však presvedčený, že i keď vyhlásenie nastúpenia náhradníkov na uvoľnené mandáty poslancov obecného zastupiteľstva podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do   orgánov   samosprávy   obcí má   charakter   nezáväznej   verejnej   promulgácie   danej skutočnosti a osvedčenie podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí je iba dôkazným prostriedkom o skutočnosti, že na uvoľnený mandát poslanca obecného zastupiteľstva   nastúpil   náhradník   a   má   nezáväznú,   najmä   evidenčnú   či   potvrdzujúcu povahu, porušenie povinnosti obecného zastupiteľstva postupovať podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí vyvoláva protiprávny stav, ktorý zasahuje (t. j. ide o nezákonný zásah) do ústavne odvoditeľného práva poslancov obecného zastupiteľstva, resp. náhradníkov nastúpivších na uvoľnené mandáty poslancov obecného zastupiteľstva, na pokojný   výkonu   mandátu   poslanca   obecného zastupiteľstva   a práva   na rešpektovanie výsledku volieb.

23. Predchádzajúcimi bodmi 21 a 22 ústavný súd podal základy odpovede na dve z troch   otázok   položených   v bode   12   tohto   uznesenia,   zostáva   odpovedať   na   poslednú otázku,   a to,   ktorý   orgán   verejnej   moci   (súdny   orgán)   je   povolaný   poskytnúť   ochranu sťažovateľom   s ohľadom   na   obsah   sťažnosti,   námietky   sťažovateľov,   sťažovateľmi proklamovaný skutkový stav a už uvedené závery ústavného súdu.

24. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

25.   Podľa   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   nie   je   prípustná,   ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   250v   ods.   1   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

26.   Keďže   ústavný   súd   už   uzavrel,   že   vyhlásenie   nastúpenia   náhradníkov   na uvoľnené mandáty poslancov obecného zastupiteľstva a vydanie osvedčenia podľa § 51 ods. 2 zákona   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   sú   úkony   administratívneho charakteru spadajúce do právomoci obecného zastupiteľstva v rámci výkonu verejnej správy (pozri bod 21) a že porušenie povinnosti obecného zastupiteľstva postupovať podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí je nezákonným zásahom do ústavne odvoditeľného   práva   poslancov   obecného   zastupiteľstva   na   pokojný   výkon   mandátu poslanca obecného zastupiteľstva a práva na rešpektovanie výsledku volieb (pozri bod 22), o ochrane   týchto   práv   je   v prípade   ich   namietaného   porušenia   (ako   to   je   v prípade sťažovateľov) oprávnený a príslušný primárne rozhodnúť všeobecný súd (konkrétne krajský súd – § 250v ods. 8 v spojní s § 246 OSP) v rámci konania podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho   súdneho   poriadku   o ochrane   pred   nezákonným   zásahom   orgánu   verejnej správy. Právomoc ústavného súdu je v tomto prípade až sekundárna.

27.   K námietke sťažovateľov, že obecné zastupiteľstvo   je vo veci   vyhlásenia ich nastúpenia na uvoľnené mandáty poslancov obecného zastupiteľstva a vydania osvedčenia podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí nečinné, ústavný súd uvádza,   že nezákonný zásah orgánu verejnej správy   môže spočívať i v nečinnosti   tohto orgánu   pri   vykonaní   administratívneho   úkonu   mimo   správneho   konania,   na   vykonanie ktorého   je   podľa   príslušného   zákona   povinný.   Takúto   nečinnosť,   ktorá   je   nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, je však potrebné odlišovať od nečinnosti orgánu verejnej správy v rámci správneho konania, kde prostriedkom nápravy dotknutej osoby (subjektu) je konanie podľa § 250t a nasl. OSP proti nečinnosti orgánu verejnej správy (podľa prvej vety § 250t ods. 1 OSP: „Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy   nekoná   bez   vážneho   dôvodu   spôsobom   ustanoveným   príslušným   právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.“). Vyhláseniu nastúpenia náhradníkov na uvoľnené mandáty poslancov obecného zastupiteľstva a vydaniu osvedčenia podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí nepredchádza žiadne správne konanie a uvedené   administratívne   úkony   obecného   zastupiteľstva   podľa § 51   ods.   2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí sú výsledkom menej formálnej procedúry, než je správne konanie, keďže uvedené administratívne úkony obecného zastupiteľstva podľa § 51 ods.   2 zákona   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   nie   sú konštitutívnymi   či deklaratórnymi   správnymi aktmi.   Summa summarum,   účinným právnym   prostriedky   na ochranu namietaného porušovania práv sťažovateľov pri nimi deklarovanom skutkovom stave v ich veci je primárne konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

28. V závere ústavný súd dopĺňa, že sťažovatelia namietanú nečinnosť obecného zastupiteľstva   explicitne   nespojili   zo   žiadnou   inou   konkrétnou   zákonnou   povinnosťou (okrem povinnosti obecného zastupiteľstva vyhlásiť nastúpenie náhradníkov na uvoľnené mandáty poslancov obecného zastupiteľstva a odovzdať im osvedčenie podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, ku ktorej sa ústavný súd podrobne v tomto uznesení   vyjadril)   obecného   zastupiteľstva   týkajúcou   sa   uplatňovania mandátu   poslanca obecného   zastupiteľstva   alebo   nastúpenia   náhradníkov   na   uvoľnené   mandáty   poslancov obecného zastupiteľstva, porušením ktorej by obecné zastupiteľstvo zasiahlo do ústavných práv   poslancov   obecného   zastupiteľstva,   resp.   náhradníkov,   ktorí   nastúpili   na   uvoľnené mandáty poslancov obecného zastupiteľstva, a taktiež namietanú nečinnosť nespojili ani so žiadnym správnym konaním pred obecným zastupiteľstvom, v rámci ktorého by bolo možné namietať nečinnosť obecného   zastupiteľstva,   ku   ktorému   by ústavný súd   mohol v rámci   predbežného   prerokovania   sťažnosti   zaujať   v zmysle   §   25   ods.   2   a 3   zákona o ústavnom súde (odmietnutie alebo prijatie sťažností) stanovisko. Ústavný súd sa z toho dôvodu   mohol   k namietanej   nečinnosti   Obecného   zastupiteľstva   obce   G.   vyjadriť   iba v intenciách   petitu   a   obsahu   sťažnosti   (t.   j.   k nečinnosti   obecného   zastupiteľstva spočívajúcej   v   nevyhlásení   nastúpenia   náhradníkov   na   uvoľnené   mandáty   poslancov obecného zastupiteľstva a neodovzdaní osvedčenia podľa § 51 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí).

29.   Ústavný   súd,   zohľadniac   už   komunikované   závery   a taktiež   skutočnosť,   že sťažovatelia nedeklarovali a nepreukázali využitie účinného právneho prostriedku ochrany ich práv v rámci správneho súdnictva podľa Občianskeho súdneho poriadku (pozri body 26 a 27), odmietol sťažnosti podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako neprípustné.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júla 2014