znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 479/2012-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E., spol. s r. o., B., zastúpenej advokátom Mgr. M. K., Advokátska kancelária J., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej dobe zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 45 Cb/60/1999 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej   republiky   v   konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   1   Obo   87/2006, sp. zn. 1 Obo 3/2009 a sp. zn. 1 Obdo V 13/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti E., spol. s r. o., B.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2012 doručená   sťažnosť spoločnosti   E.,   spol.   s r.   o.,   B. (ďalej   len „sťažovateľka“),   v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej dobe zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   45   Cb/60/1999   a   postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 1 Obo 87/2006, sp. zn. 1 Obo 3/2009 a sp. zn. 1 Obdo V 13/2011.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:«K porušovaniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov došlo postupom Krajského súdu v Bratislave v právnej veci sťažovateľa proti R. (pôvodne ako S.)..., o zaplatenie 139.608,75,- EUR s prísl. vedenej na tomto súde pod sp. zn. 45 Cb 60/1999.

K porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov dochádzalo ďalej aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky... v tej istej právnej veci, a to v odvolacích konaniach so sp. zn. 1 Obo 87/2006 a 1 Obo 3/2009, a v dovolacom konaní so sp. zn. 1 Obdo V 13/2011....

Sťažovateľ si prvýkrát uplatnil svoje právo na rozhodnutie vo veci na Krajskom súde v   Bratislave   podaním   žaloby   zo   dňa   21.06.1999.   K   vyčerpaniu   všetkých   opravných prostriedkov   sťažovateľa,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   poskytuje a na ktorých   použitie   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   došlo v predmetnej veci až dňa 20.04.2012, kedy mu bolo doručené uznesenie NS SR zo dňa 29.02.2012, ktorým NS SR podané dovolanie v predmetnej veci odmietol.

Od podania žaloby vo veci až po úplné ukončenie sporu tak uplynulo takmer 13 rokov, počas ktorých došlo zo strany príslušných súdov k viacnásobnému a opakovanému porušeniu   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   tým k dlhodobému udržiavaniu stavu právnej neistoty sťažovateľa...

...   konanie   pred   Krajským   súdom   v   Bratislave   ako   aj   pred   NS   SR   ako   súdom odvolacím, resp. dovolacím, sa týkalo žaloby o zaplatenie 139.608,75,-€ s prísl., pričom z pohľadu   právnej   zložitosti   veci   sa   súdy   zaoberali   najmä   otázkou   platnosti   zmluvy o spoločnej koprodukčnej výrobe televízneho programu „D.“ uzatvorenej medzi odporcom a spoločnosťou Š., s. r. o., a viazanosťou súdov rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov v zmysle § 135 ods. 1 O. s. p. Ako je zrejmé zo spisovej dokumentácie a aj z jednotlivých rozhodnutí či už Krajského súdu v Bratislave alebo NS SR, keď už súdy vo veci ako takej pristúpili ku konaniu, nepovažovali vec za právne a ani fakticky zložitú. Máme pre to za to, že prieťahy nemohli byť spôsobené zložitosťou veci ako takej... Správanie sťažovateľa a aj odporcu možno počas celej doby trvania predmetného sporu hodnotiť ako aktívne, v dôsledku čoho v žiadnom   prípade   nedochádzalo   k   zdĺhavosti   konania   pre   príčiny   na   strane   účastníkov konania...

Z konania Krajského súdu v Bratislave ako aj NS SR jednoznačne vyplýva, že ich konanie bolo málo činné... Až po uplynutí takmer štyroch rokov od podania žaloby Krajský súd   v   Bratislave   vyzval   odporcu   na   vyjadrenie   sa   k   podanej   žalobe,   pričom   prvé pojednávanie vo veci sa následne uskutočnilo až po uplynutí ďalších takmer dvoch rokov - dňa 04.05.2005.... Aj keď Krajský súd v Bratislave po tomto značnom časovom úseku nečinnosti začal vo veci konať a dňa 16.11.2005 vo veci rozhodol, od podania odvolania zo strany odporcu zo dňa 09.03.2006 po vykonanie prvého úkonu zo strany odvolacieho súdu...ubehli opäť takmer dva raky. O odvolaní odporcu voči prvostupňovému rozhodnutiu NS SR rozhodol dňa 27.02.2008 a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave.

Aj   keď   po   vrátení   veci   späť   na   Krajský   súd   v   Bratislave   došlo   k   opätovnému rozhodnutiu vo veci v rozmedzí ôsmich mesiacov... o odvolaní tentokrát sťažovateľa NS SR rozhodoval opäť vyše jedného roka, aj keď rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.06.2009, sp. zn. 45 Cb 60/1999 potvrdzoval. NS SR v konaní so sp. zn. 1 Obo 2009 rozhodol dňa 14.10.2010 a napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Voči   uvedenému   rozhodnutiu   NS   SR   sťažovateľ   za   účelom   vyčerpania   všetkých dostupných   opravných   prostriedkov   v   zmysle   ust.   §   53   ods.   1   zákona   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky... podal dovolanie na NS SR, ktorému bola pridelená sp. zn. 1 Obdo V 13/2011. Aj keď dovolanie bolo podané na NS SR dňa 09.12.2010, k rozhodnutí o odmietnutí dovolania došlo zo strany NSSR už po uplynutí vyše jedného roka rozhodnutím zo dňa 29.02.2012, doručeným sťažovateľovi dňa 20.04.2012. Svojím   konaním   tak   Krajský   súd   v   Bratislave   i NS   SR   zapríčinili   prieťahy v predmetných konaniach najmenej v trvaní desiatich rokov, čím spôsobili sťažovateľovi stav značnej a dlhotrvajúcej právnej neistoty...

Žiadame,   aby   sťažovateľovi   Ústavný   súd   SR   priznal   primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch vo výške 15.000,-EUR...»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Základné právo sťažovateľa, spoločnosti E., spol. s r. o..., zastúpeného advokátom Mgr. M. K., advokátom, konajúcim v mene a na účet spoločnosti Advokátska kancelária J., s. r. o... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru... bolo porušené postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní so sp. zn. 45 Cb 60/1999 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach so sp. zn. 1 Obo 87/2006, 1 Obo 3/2009 a 1 Obdo V 13/2011.

Spoločnosti E., spol. s r. o... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,- EUR, ktoré je Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky povinní vyplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť spoločnosti E., spol. s r. o... trovy konania v sume 1.706,40,- EUR... do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu, Advokátska kancelária J. s. r. o...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

A.

1. Pokiaľ ide o napadnutý postup krajského súdu, ústavný súd zistil, že konanie vedené   na   krajskom   súde   pod   sp.   zn.   45   Cb   60/1999   bolo   ukončené   rozhodnutím z 24. júna 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. novembra 2010.

2.   Sťažovateľka   napadla   aj   postup   najvyššieho   súdu   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 1 Obo 87/2006. Ústavný súd zistil, že konanie vedené pod touto spisovou značkou bolo   ukončené   uznesením   z   27.   februára   2008,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť 15. mája 2008.

3. Konanie vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Obo 3/2009, postup ktorého sťažovateľka   tiež   namieta,   bolo   ukončené   rozhodnutím   zo   14.   októbra   2010,   ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. novembra 2010.

Napadnuté konanie krajského súdu bolo právoplatne ukončené 18. novembra 2010 a napadnuté   konania   najvyššieho   súdu   boli   právoplatne   ukončené   15.   mája   2008 a 18. novembra 2010, čo je zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej zákonom o ústavnom súde na podanie sťažnosti. V tejto časti tak ústavný súd posúdil predloženú sťažnosť ako oneskorene podanú a ako takú ju podľa § podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol. V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).

B.Vo vzťahu ku konaniu vedenému na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Obdo V 13/2011, ktorého postup sťažovateľka tiež namieta, je situácia odlišná. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená faxovým podaním 20. júna 2012 (poštou následne 25. júna 2012), pričom konanie   na   najvyššom   súde   bolo   ukončené   rozhodnutím   z   29.   februára   2012,   ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. apríla 2012.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou,   účelom   a   cieľom   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Zo skutočnosti, že namietané konanie skončilo rozhodnutím z 29. februára 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. apríla 2012, vyplýva, že sťažovateľka sa na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou (20. júna 2012) v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde, ktorý označila za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a   pretože   sťažovateľka   sa   v   predmetnej   veci domáhala ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   v   čase,   keď   v   označenom   konaní   pred   najvyšším   súdom   namietané porušenie práva už netrvalo, a teda bola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy len odmietnutie predmetnej ústavnej sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2012