znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 479/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpeného advokátom   JUDr.   R.   B.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T /2/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. septembra 2011   doručená   sťažnosť   M.   B.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody   (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T /2/01.

Sťažovateľ v podstatnej časti sťažnosti uviedol: „V trestnej veci vedenej Krajským súdom Nitra č.k. 1T/2/01 proti mne sa začalo konanie v roku 2001. Až po desiatich rokoch rozsudkom Krajského súdu Nitra zo dňa 12.05.2011 bola vec dňom 05.08.2011 právoplatne skončená a bol mi uložený trest odňatia slobody šesť rokov a šesť mesiacov.

Nakoľko prejednávanie veci sa ťahalo niekoľko rokov, obrátil som sa na Krajský súd v Nitre listom zo dňa 23.05.2008 a domáhal som sa vylúčenia veci na samostatné konanie. Dlho trvajúci spor ma veľmi psychicky vyčerpával a nevedel som sa dočkať, kedy sa to všetko skončí. Žiadal som Krajský súd, aby už rozhodol o mojej vine, či nevine a urýchlil konanie.   Toto   obdobie   právnej   neistoty   tak   mňa   ako   aj   moju   rodinu   vplývalo   veľmi negatívne.   Dňa   12.05.2009   som   sa   opätovne   domáhal   vylúčenia   veci   na   samostatné konanie, avšak bezvýsledne.

Listom   zo   dňa   27.11.2009   som   sa   obrátil   na   Krajský   súd   vo   veci   podozrenia z prieťahov konania. Listom zo dňa 16.12.2009 mi súdom bolo oznámené, že v danej veci sa postupovalo   plynulo   bez   prieťahov   zo   strany   súdu   a   nebolo   potrebné   prijímať   žiadne opatrenia.

S týmto konštatovaním sa nie je možné stotožniť. Je zarážajúce, že takmer ročné obdobie   nečinnosti   súdu   (v   priebehu   r.   2008)   z   dôvodu   materskej   dovolenky   zákonnej sudkyne,   podľa   názoru   súdu   nemožno   považovať   za   prieťahy   v   konaní.   Nehovoriac o ďalších obdobiach nečinnosti súdu....

Postupom Krajského súdu Nitra v konaní vedenom pod č. 1T/2/01 bolo porušené moje základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR...

Poukazujem aj na tú skutočnosť, že ani rozsudok nebol vypracovaný v lehote, čo som tiež   namietal.   Túto   záležitosť   síce   súd   odôvodnil   práceneschopnosťou   sudkyne,   ale   to čakanie čo prežíva odsúdený sa nedá opísať.

Titulom finančného zadosťučinenia požadujem sumu 18.000,- EUR, (osemnásťtisíc eur),   ktorá   vzhľadom   na   desať   rokov   trvajúce   prieťahy   a   moju   právnu   neistotu   je primeraná. Uplatňujem si aj nárok na náhradu trov konania.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v   odôvodnených prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Vzhľadom na uvedené, i keď si uvedomujem zložitosť riešeného trestného prípadu zastávam názor, že došlo k neprimeraným prieťahom v súdnom konaní.

Vzhľadom na hore uvedené prostredníctvom pod 1/ vykázaného právneho zástupcu navrhujem, aby senát Ústavného súdu Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní túto ústavnú sťažnosť...“

Sťažovateľ   navrhol,   aby ústavný   súd   po   prijatí   jeho sťažnosti   na   ďalšie   konanie nálezom takto rozhodol:

„Krajský súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/2/01 porušil základné právo M. B.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   v   čl.   48   ods.   2.   Ústavy Slovenskej republiky.

M. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 18 000 EUR, (slovom osemnásťtisíc eur), ktoré mu je Krajský súd Nitra povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

M. B. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je Krajský súd Nitra povinný vyplatiť   k   rukám   jeho   právneho   zástupcu   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Ústavný súd zistil, že konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 1 T 2/01 bolo ukončené rozsudkom z 12. mája 2011, ktorým bol sťažovateľ uznaný vinným z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 250 ods. 1 a 4 písm. a) a ods. 5 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 6 rokov a 6 mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 5. augusta 2011.

Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu (30.   septembra   2011)   bola   už   vec,   v   ktorej   sťažovateľ   namieta   prieťahy,   právoplatne skončená.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti,   a   pretože   sťažovateľ   sa   v   predmetnej   veci domáhal   ochrany   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v   čase,   keď v označenom konaní pred krajským súdom namietané porušenie práva už netrvalo, bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2011