SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 478/2025-21
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a sudcov Petra Molnára a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske námestie 2, Žilina, proti postupu a upovedomeniu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/2 Gn 76/25/1000-9 z 12. júna 2025 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. augusta 2025 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 2 a 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 8 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a upovedomením generálnej prokuratúry č. k. IV/2 Gn 76/25/1000-9 z 12. júna 2025. Sťažovateľ navrhuje napadnuté upovedomenie zrušiť a vec vrátiť generálnej prokuratúre na ďalšie konanie. Sťažovateľ zároveň navrhuje, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ aktuálne vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „ústav“). Dňa 21. júla 2022 bol sťažovateľovi ústavom určený nový program zaobchádzania, ktorý podľa názoru sťažovateľa mu ukladá aj sporné povinnosti. Sťažovateľ podaním z 21. septembra 2022 označeným ako „Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy“ a adresovaným Krajskému súdu v Trenčíne napadol predmetný nový program zaobchádzania, ktorý mu bol určený 21. júla 2022. Toto podanie sťažovateľa z 21. septembra 2022 následne Správny súd v Bratislave uznesením č. k. BA-8Sa/100/2022-109 zo 16. decembra 2024 postúpil Krajskej prokuratúre v Trenčíne, ktorá toto podanie sťažovateľa z 21. septembra 2022 vyhodnotila podľa obsahu ako sťažnosť smerujúcu proti konaniu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, a preto ho podľa § 65da a nasl. zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ZVJS“) odstúpila na vybavenie ústavu, čo sťažovateľovi oznámila upovedomením č. k. 3 Kn 5/25/3300-3 z 23. januára 2025.
3. Sťažovateľ následne podaním z 24. februára 2025 označeným ako „Žiadosť o preskúmanie vybavenia môjho podnetu (podľa § 36 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z. z.) – opakovaný podnet“, adresovaným krajskej prokuratúre žiadal o preskúmanie zákonnosti postupu a upovedomenia krajskej prokuratúry z 23. januára 2025 (ktorým krajská prokuratúra odstúpila na vybavenie ústavu sťažovateľovo podanie z 21. septembra 2022 označené ako správna žaloba, pozn.). Krajská prokuratúra toto podanie sťažovateľa z 24. februára 2025 postúpila generálnej prokuratúre, ktorá ho vybavila napadnutým upovedomením z 12. júna 2025 označeným ako „Podnet z 24.02.2025 - upovedomenie“.
4. Generálna prokuratúra v napadnutom upovedomení z 12. júna 2025 v úvode konštatovala, že podanie sťažovateľa z 24. februára 2025 je v zmysle jeho obsahu potrebné vyhodnotiť ako podnet podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), a teda v prípade tohto podania sťažovateľa nejde (ako v ňom uvádza sťažovateľ, pozn.) o opakovaný podnet v zmysle § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre, keďže krajská prokuratúra sa v upovedomení z 23. januára 2025 nezaoberala meritom podania sťažovateľa z 21. septembra 2022 (označeným ako správna žaloba, pozn.), ale vyhodnotila ho ako sťažnosť podľa zákona o ZVJS a odstúpila ho na vybavenie ústavu. Následne generálna prokuratúra preskúmala toto sťažovateľom namietané posúdenie podania sťažovateľa z 21. septembra 2022 (označeného ako správna žaloba, pozn.) krajskou prokuratúrou ako sťažnosti v zmysle zákona o ZVJS a jeho následné odstúpenie na vybavenie ústavu a dospela k záveru, že sťažovateľom namietané posúdenie jeho podania z 21. septembra 2022, ako aj nadväzujúci postup krajskej prokuratúry možno považovať za zákonné a správne, a preto podnet sťažovateľa z 24. februára 2025 (sťažovateľom označený ako opakovaný podnet, pozn.) ako neodôvodnený odložila.
5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom nesúhlasí so závermi generálnej prokuratúry v napadnutom upovedomení z 12. júna 2025 a trvá na svojom názore, že krajská prokuratúra arbitrárne nevyhodnotila jeho podanie z 21. septembra 2022 (označené ako správna žaloba, pozn.) ako podnet podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre, ale ho vyhodnotila ako sťažnosť podľa zákona o ZVJS a odstúpila na vybavenie ústavu.
II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
7. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť je potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to z dôvodu jej neprípustnosti [§ 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde v spojení s § 55 písm. d) a § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde].
8. Pokiaľ ide o napadnuté upovedomenie generálnej prokuratúry z 12. júna 2025, ktorým generálna prokuratúra ako nedôvodný odložila podnet sťažovateľa z 24. februára 2025 (sťažovateľom označený ako opakovaný podnet, pozn.), ústavný súd v úvode poukazuje na ustanovenia zákona o prokuratúre, ktoré upravujú spôsob vybavovania podnetov príslušnými orgánmi prokuratúry. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie podanie, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti. Podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor alebo ním určený prokurátor. Podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.
9. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy, ústavný súd konštatuje, že samotná generálna prokuratúra tým, že v napadnutom upovedomení z 12. júna 2025 vyhodnotila podanie sťažovateľa z 24. februára 2025 ako podnet podľa § 31 ods. 1 a nasl. zákona o prokuratúre, a nie ako opakovaný podnet podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre (čoho sa sťažovateľ paradoxne domáha, pozn.), postupovala v konečnom dôsledku v prospech širšej ochrany označených práv sťažovateľa, keďže tým sťažovateľovi umožnila, aby zákonnosť záverov, ku ktorým generálna prokuratúra dospela v rámci napadnutého upovedomenia z 12. júna 2025, sťažovateľ spochybnil zákonom predpokladaným spôsobom, a to opakovaným podnetom podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorým sťažovateľ môže žiadať o preskúmanie toho, či vybavenie sťažovateľovho podnetu z 24. februára 2025 napadnutým upovedomením z 12. júna 2025 bolo zákonné.
10. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd uvádza, že podľa jeho stabilizovanej judikatúry sú účinným prostriedkom na poskytnutie ochrany práv a právom chránených záujmov sťažovateľa v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody podnet podľa § 31 ods. 1 a nasl. zákona o prokuratúre, resp. opakovaný podnet podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre, resp. ďalší opakovaný podnet podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre (m. m. IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS 112/06, IV. ÚS 387/2018, II. ÚS 193/2024). Podnet (opakovaný podnet, ďalší opakovaný podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.
11. Ústavný súd zároveň poukazuje na to, že vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane konštatoval, že vynechanie opakovaného podnetu, resp. ďalšieho opakovaného podnetu ako právneho prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním ústavnej sťažnosti, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. II. ÚS 138/2013, II. ÚS 127/2023, II. ÚS 242/2024).
12. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ proti napadnutému upovedomeniu generálnej prokuratúry z 12. júna 2025 (ktorým generálna prokuratúra vybavila jeho podanie z 24. februára 2025, ktoré vyhodnotila ako podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre, pozn.) nepodal opakovaný podnet podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre.
13. Možno tak zhrnúť, že (vzhľadom na vyhodnotenie podania sťažovateľa z 24. februára 2025 generálnou prokuratúrou ako podnetu podľa § 31 ods. 1 a nasl. zákona o prokuratúre) zákon o prokuratúre poskytuje sťažovateľovi aj ďalší prostriedok nápravy – opakovaný podnet podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorým sa môže domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého upovedomenia generálnej prokuratúry z 12. júna 2025, avšak sťažovateľ tento právny prostriedok na ochranu svojich základných práv nevyužil. Inými slovami, spôsob vybavenia podania sťažovateľa z 24. februára 2025 napadnutým upovedomením generálnej prokuratúry z 12. júna 2025 sťažovateľ pred orgánmi prokuratúry nenapádal, ale sa obrátil priamo na ústavný súd.
14. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť vyhodnotil ako neprípustnú a ako takú ju odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
15. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2025
Ľuboš Szigeti
predseda senátu