SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 478/2014-28
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátomJUDr. Drahomírom Tomčom, Advokátska kancelária, Koceľova 9, Bratislava, prenamietané porušenie čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 37 ods. 2Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Co 554/2013-140z 18. decembra 2013 a takto
r o z h o d o l :
1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 554/2013 a jehouznesením z 18. decembra 2013 p o r u š i l základné práva ⬛⬛⬛⬛ a podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 37 ods. 2Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd.
2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Co 554/2013-140 z 18. decembra2013 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
3. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a úhradu trov právnehozastúpenia v úhrnnej sume 300,16 € (slovom tristo eur a šestnásť centov), ktorú j e Krajskýsúd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. Drahomíra Tomču,Koceľova 9, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.II. ÚS 478/2014-12 z 30. júla 2014 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľky“) pre namietané porušenie čl. 20ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 37 ods. 2 Listinyzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor) uznesením Krajského súduv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 Co 554/2013-140 z 18. decembra 2013.
Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokovalústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľky v podaní z 10. novembra2014 a krajský súd vo vyjadrení z 31. októbra 2014 vyslovili súhlas, aby sa upustilo odústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrenínachádzajúcich sa v jeho spise.
Zo sťažnosti vyplýva, že žalobkyňa ⬛⬛⬛⬛ a žalobca (ďalej aj„žalobcovia“) sa domáhali určenia, že sťažovateľky sú podielovými spoluvlastníčkamisporných nehnuteľností po 1/6 a žalobcovia v pomere 7/12, resp. 1/12. RozsudkomOkresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 8 C 109/2010 z 23. júna 2011bola žaloba žalobcov zamietnutá ako nedôvodná, pričom sťažovateľkám nebola priznanánáhrada trov konania. Z písomného odôvodnenia rozsudku týkajúceho sa výroku o náhradetrov konania vyplýva, že právny zástupca sťažovateliek v lehote 3 dní od vyhláseniarozsudku trovy konania nevyčíslil, a preto ani nebola priznaná ich náhrada. Proti rozsudkuokresného súdu sťažovateľky podali čo do výroku o náhrade trov konania odvolanie,v ktorom uviedli, že trovy právneho zastúpenia právny zástupca v skutočnosti včas vyčíslil,a to podaním z 23. júna 2011 doručeným osobne do podateľne okresného súdu 24. júna2011. Išlo celkom o čiastku 2 970,94 €. Odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali ajžalobcovia. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 Co 467/2011 z 27. februára 2013 bolrozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdený a vo výroku o náhrade trov konania bolzrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Uznesením okresného súdu sp. zn. 8 C 109/2010 z 26. augusta 2013 bolasťažovateľkám priznaná náhrada trov konania za ich právne zastúpenie advokátom vo výške260,30 €. Okresný súd bol toho názoru, že pri priznaní náhrady trov právneho zastúpeniatreba vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „advokátska tarifa“), podľaktorého základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je jedna trinástinavýpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, aleboju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Co 554/2013 z 18. decembra 2013 bolouznesenie okresného súdu potvrdené, pričom žalobcom nebola priznaná náhrada trovodvolacieho konania. Podľa názoru krajského súdu žalobcovia sa domáhali určenia, žerodinný dom je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania v konkrétne určenýchpodieloch. Podľa ustálenej súdnej praxe, ako aj rozhodovacej činnosti ústavného súdu[podľa názoru sťažovateliek krajský súd zrejme nedopatrením uviedol ústavný súd namiestoNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)] základ pre výpočet trovprávneho zastúpenia sa určuje na základe rovnakých kritérií ako základ pre výpočet súdnehopoplatku, a preto boli splnené podmienky na to, aby sa pri určení základnej sadzby tarifnejodmeny nevychádzalo z tarifnej hodnoty veci.
Podľa názoru sťažovateliek pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetomsúdneho sporu, oceniteľné peniazmi, potom sa táto čiastka považuje za základ pre tarifnúhodnotu odmeny advokáta podľa ustanovenia § 9 ods. 1 a § 10 ods. 2 advokátskej tarify,a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k veci, pretože advokátska tarifa dôslednerozlišuje situácie, kedy je predmet sporu peniazmi oceniteľný a kedy nie je. Nedá sa pretovychádzať z názoru, že vždy, keď je predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci,nie je možné tento predmet konania peniazmi oceniť v zmysle § 11 ods. 1 písm. a)advokátskej tarify. Sťažovateľky v tejto súvislosti poukazujú na nález ústavného súdu sp. zn.I. ÚS 119/2012 zo 16. mája 2012.
Sťažovateľky žiadajú vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenieoznačených článkov ústavy, listiny a dohovoru v konaniach vedených okresným súdom podsp. zn. 8 C 109/2010 a krajským súdom pod sp. zn. 2 Co 554/2013 s tým, aby boli uzneseniaokresného súdu z 26. augusta 2013 a krajského súdu z 18. decembra 2013 zrušené a vecbola vrátená na ďalšie konanie. Požadujú tiež náhradu trov konania vo výške po 538,31 € odokresného súdu a od krajského súdu.
Z vyjadrenia predsedu krajského súdu sp. zn. Spr 3551/14 z 31. októbra 2014doručeného ústavnému súdu faxom 4. novembra 2014 a poštou 10. novembra 2014 vyplýva,že predseda krajského súdu požiadal predsedníčku senátu 2 Co o vyjadrenie. Predsedníčkasenátu vo všetkom poukazuje na odôvodnenie uznesenia krajského súdu a podstatu tamuvedenej argumentácie opakuje. Predseda krajského súdu sa s vyjadrením predsedníčkysenátu 2 Co stotožňuje.
Z repliky právneho zástupcu sťažovateliek z 10. novembra 2014 doručenejústavnému súdu 14. novembra 2014, ktorou reaguje na vyjadrenie predsedu krajského súdu,vyplýva, že vzhľadom na obsah podanej sťažnosti nemožno považovať vyjadrenie krajskéhosúdu za vecne správne, dôvodné, zákonné a spravodlivé.
Ústavný súd doručil sťažnosť, uznesenie č. k. II. ÚS 478/2014-12 z 30. júla 2014,vyjadrenie predsedu krajského súdu a repliku sťažovateliek aj žalobcom, aby sa aj oni mohlivo veci samej vyjadriť, keďže by mohli byť dotknutí rozhodnutím ústavného súdu.Žalobkyňa ⬛⬛⬛⬛ výzvu ústavného súdu prevzala 24. novembra 2014, aležiadne stanovisko nezaujala. Žalobca ⬛⬛⬛⬛ výzvu ústavného súdu neprevzala zásielka bola vrátená s poznámkou „adresát neznámy“.
II.
Z uznesenia krajského súdu č. k. 2 Co 554/2013-140 z 18. decembra 2013 vyplýva,že ním bolo potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. 8 C 109/2010-128 z 26. augusta2013. Uznesenie sa stalo právoplatným 3. marca 2014. Za podstatné treba považovať, žesúdny poplatok bol v tejto veci vyrubený v sume 99,50 €, teda nebol vyrubený podľahodnoty sporu. Podľa ustálenej súdnej praxe, ako aj rozhodovacej činnosti ústavného súdusa základ pre výpočet trov právneho zastúpenia určuje podľa rovnakých kritérií ako základpre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci. Treba poukázať pritom na rozhodnutienajvyššieho súdu sp. zn. 2 M Cdo 18/2008. Vzhľadom na uvedené boli splnené podmienkyna to, aby pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny sa nevychádzalo z tarifnej hodnotyveci podľa § 10 ods. 1, ale z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify a základnásadzba sa určila ako jedna trinástina výpočtového základu.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môžezároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práva slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,obnovil stav pred porušením.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právovšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom nainom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 37 ods. 2 listiny každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
Sťažovateľky sú toho názoru, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré jepredmetom súdneho sporu, oceniteľné peniazmi, potom sa peňažná hodnota považuje zazáklad pre tarifnú odmenu advokáta podľa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 advokátskej tarify.
Krajský súd je tej mienky, že základ pre výpočet trov právneho zastúpenia sa určujepodľa rovnakých kritérií ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci,a to aj s poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2 M Cdo 18/2008.
Žalobcovia ako dotknuté osoby vo veci žiadne stanovisko nezaujali.
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecnýchsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať aniprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavnéhosúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia aaplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkovtakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou oľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže staťpredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými savšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Oarbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom bybolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušnýchustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS12/05, I. ÚS 352/06).
Ústavný súd ďalej zdôrazňuje vo všeobecnosti, že rozhodovanie o trovách konania jeintegrálnou súčasťou občianskeho súdneho konania. Otázka náhrady trov konania dosahujeústavnoprávnu dimenziu len vtedy, pokiaľ by išlo o svojvôľu, prepiaty formalizmus, čicelkom nedostatočné odôvodnenie výroku o trovách.
Z ustanovenia § 10 ods. 1 advokátskej tarify vyplýva, že ak nie je ustanovené inak,základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby sa odvodzuje z tarifnej hodnoty,avšak v prípade, ak tarifnú hodnotu veci nie je možné vyjadriť v peniazoch alebo ju možnozistiť len s nepomernými ťažkosťami, potom treba za základnú sadzbu tarifnej odmeny zajeden úkon právnej služby považovať jednu trinástinu výpočtového základu [§ 11 ods. 1písm. a) advokátskej tarify].
Z uvedeného gramatického, logického a systematického posúdenia označenýchustanovení advokátskej tarify možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie,ktoré je predmetom súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma)považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj v prípadoch určenia vlastníckeho právak takejto veci, pretože citovaný právny predpis dôsledne rozlišuje situácie pre náhradu trovkonania, kedy je predmet sporu peniazmi oceniteľný a kedy nie je. Preto nie je možnévychádzať z názoru, že daná situácia nie je právom regulovaná a že vždy, keď je predmetomkonania určenie vlastníckeho práva k veci, nemožno tento predmet konania peniazmi oceniťz hľadiska tarifnej odmeny podobne, ako to je pri vyrubovaní súdneho poplatku za určovacínávrh podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkocha poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono súdnych poplatkoch“). Inými slovami, explicitná úprava v tarife vylučuje použitie § 11ods. 1 písm. a) advokátskej tarify a rovnako aj príslušných ustanovení zákona o súdnychpoplatkoch (I. ÚS 119/2012).
Vychádzajúc z uvedených všeobecných úvah, treba súhlasiť s argumentáciousťažovateliek. Predmetom súdneho konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnýmveciam, ktorých hodnota je nepochybne oceniteľná a vyjadriteľná v peniazoch. Preto nebolona mieste ustáliť základnú sadzbu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify,ako to urobili všeobecné súdy.
Pokiaľ sa krajský súd odvolával na právny názor najvyššieho súdu vyslovený vo vecisp. zn. 2 M Cdo 18/2008 (uznesenie z 30. novembra 2009), treba z pohľadu ústavného súdukonštatovať, že v posudzovanej veci predmetom konania bolo určenie neplatnosti kúpnejzmluvy. Takýto predmet konania nepochybne nie je možné oceniť a v peniazoch vyjadriť.
Možno zovšeobecniť, že iba v prípadoch takých určovacích žalôb, v ktorých predmetsporu nie je možné vyjadriť v peniazoch, prichádza do úvahy pri ustálení tarifnej odmenyadvokáta vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti došlo k porušeniu čl. 20 ods. 1 a čl. 46ods. 1 ústavy, čl. 37 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebosloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie aleboopatrenie zruší.
Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,môže vrátiť vec na ďalšie konanie.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení, ústavný súd zrušil uznesenie krajského súduč. k. 2 Co 554/2013-140 z 18. decembra 2013 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výrokunálezu).
Krajský súd bude viazaný vysloveným právnym názorom ústavného súdu v ďalšomkonaní.
Sťažovateľky požadovali priznať úhradu trov právneho zastúpenia advokátomvo výške dvakrát po 538,31 €, teda celkom 1 076,62 €.
Ústavný súd im priznal, a to každej z nich, po 150,08 €, teda celkom 300,16 €.S použitím § 13 ods. 2 advokátskej tarify u každej zo sťažovateliek išlo o dva úkonyprávnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia a sťažnosť) – u každej z nich po 67 €,a o režijný paušál dvakrát po 8,04 € (bod 3 výroku nálezu).
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej častitohto rozhodnutia.
Vzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého protirozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťourozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkomkonania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. marca 2015