znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 477/2020-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. októbra 2020 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

a ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátskou kanceláriou AK JUDr. Gelatka, s. r. o., Námestie SNP 17, Rajec, v mene ktorej koná advokát JUDr. Bohuslav Gelatka, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Čadca č. k. 6 Er 491/2014-50 z 15. januára 2020 a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) č. k. 6 Er 491/2014-50 z 15. januára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia s ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „veriteľ“ alebo „povinný“) uzavreli 22. septembra 2010 zmluvu o pôžičke. S cieľom zabezpečenia záväzku sťažovatelia v ten istý deň s veriteľom uzavreli zmluvu o zabezpečovacom prevode práv, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve sťažovateľov, konkrétne išlo o nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č., a to parcelu registra ⬛⬛⬛⬛ – zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 445 m² a stavbu súp. č. postavenú na parc. č. – dom, nachádzajúce sa v obci, katastrálne územie ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „nehnuteľnosti“).

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh zároveň vyplýva, že v exekučnej veci

(ďalej len „oprávnený“) proti povinnému (veriteľ sťažovateľov, pozn.) o vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 20 402 € s príslušenstvom uloženej platobným rozkazom okresného súdu sp. zn. 11 Ro 8/2014 z 22. mája 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 21. júna 2014, bol 20. mája 2016 okresnému súdu doručený návrh súdnej exekútorky ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „súdna exekútorka“) na schválenie príklepu udeleného vydražiteľke ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „vydražiteľka“). Predmetom dražby, v ktorej získala príklep vydražiteľka, boli tie isté nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva medzi povinným a sťažovateľmi.

4. Sťažovatelia sa na okresnom súde návrhom zo 16. júna 2016 domáhali vylúčenia nehnuteľností z exekúcie. Okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 16 C 203/2016 zo 17. mája 2017 v prospech sťažovateľov. V konaní o vylúčenie nehnuteľností z exekúcie sa okresný súd zaoberal prejudiciálnou otázkou týkajúcou sa platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, pričom ustálil, že zmluva medzi sťažovateľmi a povinným o zabezpečovacom prevode práva je absolútne neplatným právnym úkonom.

5. Okresný súd napadnutým uznesením (z 15. januára 2020, pozn.) podľa § 148 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) schválil príklep udelený vydražiteľke pri dražbe nehnuteľností vykonanej súdnou exekútorkou 21. marca 2016. Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že prostredníctvom rozsudku sp. zn. 16 C 203/2016 zo 17. mája 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. januára 2018, považoval za preukázané, že okresný súd vylúčil nehnuteľnosti z exekúcie v prospech oprávneného. V dôsledku uvedeného okresný súd o návrhu sťažovateľov na odklad exekúcie nerozhodoval, „nakoľko tým, že menovaní o odklad exekúcie žiadali do právoplatného rozhodnutia súdu o vylúčení dražených nehnuteľností z exekúcie, dôvod nimi podaného návrhu na odklad exekúcie odpadol“.

6. Sťažovatelia vo vzťahu k porušeniu práva vlastniť majetok v ústavnej sťažnosti uviedli: „Keďže zmluva o zabezpečovacom prevode práva nie je platná, nikdy nedošlo k prevodu vlastníckeho práva na povinného ⬛⬛⬛⬛, teda nebol ich vlastníkom ani v čase konania exekučnej dražby. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu sa však v exekúcii môžu postihnúť len veci, ktoré patria povinnej osobe. Je teda zrejmé, že v exekučnom konaní 6Er/491/2014 bol postihnutý majetok nepatriaci povinnému, pričom napadnutým uznesením boli sťažovatelia protiprávne zbavení vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam a reálne hrozí, že svoj rodinný dom budú povinní vypratať.“

Sťažovatelia, uvedomujúc si, že neboli účastníkmi exekučného konania vedeného pod sp. zn. 6 Er 491/2014, vo vzťahu k porušeniu práva na súdnu ochranu v ústavnej sťažnosti prezentovali názor, že napadnuté uznesenie nemá zákonný podklad, nie je riadne odôvodnené a považujú ho za svojvoľné.

Sťažovatelia poukázali aj na to, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. OdK 127/2018 z 19. júna 2018 uverejneným v Obchodnom vestníku 26. júna 2018 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom takto: „Základné právo ⬛⬛⬛⬛ a vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo pokojne užívať svoj majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Čadca zo dňa 15.01.2020, spis. zn. 6Er/491/2014-50 porušené boli.

Základné právo ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Čadca zo dňa 15.01.2020, spis. zn. 6Er/491/2014-50 porušené boli.

Uznesenie Okresného súdu Čadca zo dňa 15.01.2020, spis. zn. 6Er/491/2014-50 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.

Okresný súd Čadca je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛ a trovy právneho zastúpenia...“

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III. Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci ⬛⬛⬛⬛ ústavným súdom

12. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov o porušení práva vlastniť majetok, ako aj o porušení práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces tým, že okresný súd napadnutým uznesením schválil príklep vydražiteľke v exekučnej dražbe k nehnuteľnostiam, ktoré neboli vo vlastníctve povinného, ale sťažovateľov, ktorí však neboli účastníkmi exekučného konania.

13. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.

14. Z čl. 127 ods. 1 ústavy možno vyvodiť, že sťažovateľ musí namietať porušenie svojich základných práv a zároveň v spojitosti s konkrétnym konaním pred všeobecným súdom, resp. iným orgánom verejnej moci, čo prichádza do úvahy iba za predpokladu, ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už účastníkom tohto konania, teda konania, v ktorom namieta porušenie základných práv (m. m. III. ÚS 464/2010, III. ÚS 281/2012, IV. ÚS 295/2013, I. ÚS 212/2016).

15. Podľa § 37 prvej vety Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017) účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

16. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti sami uviedli, že „... si uvedomujú, že nie sú účastníkmi exekučného konania č. 6 Er/491/2014...“.

Na podklade uvedenej judikatúry, ustanovení Exekučného poriadku a s ohľadom na citované vyjadrenie sťažovateľov ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

17. Ústavný súd považuje za dôležité bližšie ozrejmiť aj ďalšie okolnosti vedúce k rozhodnutiu o odmietnutí prejednávanej ústavnej sťažnosti.

V prvom rade ústavný súd chápe, že sťažovatelia sa ocitli pod vplyvom napadnutého uznesenia v existenčne zložitej situácii a intenzívne vníma zásah do ich majetkových práv spôsobený postupom okresného súdu, ktorý sa v plnom rozsahu prejavil v napadnutom uznesení.

Ústavný súd však dáva sťažovateľom do pozornosti, že mu bola doručená ústavná sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (veriteľa sťažovateľov a zároveň povinného v napadnutom exekučnom konaní). Ústavný súd nálezom č. k. I. ÚS 261/2020-32 zo 6. októbra 2020 vyslovil porušenie práv povinného ⬛⬛⬛⬛. V uvedenom náleze ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec na ďalšie konanie okresnému súdu. Sťažovatelia a povinný sú zastúpení rovnakým právnym zástupcom a ústavnými sťažnosťami namietajú rovnaké uznesenie okresného súdu. Úlohou okresného súdu bude v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o udelenom príklepe vydražiteľke v zmysle záverov prezentovaných v náleze ústavného súdu č. k. I. ÚS 261/2020-32 zo 6. októbra 2020.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu