znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 477/2013-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   H.,   Ž.,   B.   G.,   Ž.,   právne   zastúpenej   advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž., A. B., B., a J. B., Ž., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina a jeho uznesením č. k. 25 C 262/2009-306 z 9. júla 2012,   postupom   Krajského   súdu   v Žiline   a jeho   uznesením   č.   k.   7   Co   373/2012-334 z 30. januára 2013 a „postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Krajskej prokuratúry Žilina v konaní sp. zn. Kc 167/13“ a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. H., B. G., A. B. a J. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra 2013   doručená   sťažnosť   A.   H.,   B.   G.,   A.   B.   a J.   B.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorou namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   a čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej   len   „okresný   súd“)   a jeho   uznesením   č.   k.   25 C 262/2009-306   z 9.   júla   2012, postupom   Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   a jeho   uznesením   č.   k. 7 Co 373/2012-334   z 30.   januára   2013   a   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   a Krajskej   prokuratúry   v   Žiline   v konaní vedenom pod sp. zn. Kc 167/13.

Zo sťažnosti vyplynulo, že: «(...) Na základe podania: „Návrh o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti“(...), ktorý na Okresný súd Žilina podala navrhovateľka: J. V.(...) (ďalej   len   Navrhovateľka,   proti   našej   matke:   Ž.   B.(...)   (ďalej   len   Odporkyňa)   sa navrhovateľka domáhala vlastníckeho práva k pozemku - parcela C KN č. 16/1 o výmere 233 m².

Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 22. 11. 2011, sp. zn. 25C/262/2009-240(...) takto rozhodol:

„Súd návrh zamieta. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni k rukám právneho zástupcu odporkyne trovy konania vo výške 728,96 €, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Žilina trovy štátu v sume 6,93 € ako trovy konania, ktoré si vyžiadalo znalecké dokazovanie, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku“.

Proti   uvedenému   rozsudku   o   trovách   konania   sa   Odporkyňa   odvolala   podaním: „Odvolanie   proti   rozsudku   Okresného   súdu   Žilina   zo   dňa   22.   11.   2011,   sp.   zn. 25C/262/2009-240“ zo dňa 10. 01. 2012(...) Vo veci samej sa proti uvedenému rozsudku odvolala aj Navrhovateľka podaním: „Odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. 25C/262/2009-240 zo dňa 22. 11. 2011“(...) Na odvolanie Navrhovateľky Odporkyňa podala: „Vyjadrenie odporkyne na: Odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 11. 2011, sp. zn. 25C/262/2009-240“(...) Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 20. 06. 2012, sp. zn. 7Co/49/2012-298 vo veci samej potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 22. 11. 2011, a v časti výroku o trovách konania zrušil   rozsudok   okresného   súdu   a   vec   vrátil   na   nové   konanie,   čím   vyhovel   odvolaniu odporkyne v celom rozsahu.

Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 09. 07. 2012, sp. zn. 25C/262/2009-306(...) rozhodol o trovách konania. Pretože Odporkyňa nebola s trovami konania spokojná, podala proti uzneseniu opravný prostriedok: „Odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Žilina zo dňa 09. 07. 2012, sp. zn. 25C/262/2009-306“(...) Navrhovateľka podala naň toto podanie: „Vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporkyne zo dňa 21. 08. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. 25C/262/2009-306“(...) Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 30. 01. 2013, sp. zn. 7Co/373/2012-334(...) takto rozhodol:

„Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľka bola povinná zaplatiť odporkyni trovy vo výške 376,11 EUR k rukám právneho zástupcu do 3 dní potvrdzuje. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľka bola povinná zaplatiť odporkyni trovy odvolacieho konania vo výške 15,93 EUR, mení tak, že navrhovateľka je povinná   zaplatiť   odporkyni   trovy   odvolacieho   konania   vo   výške   40,16   EUR   k   rukám JUDr. Mgr. Š. B., advokáta, do 3 dní. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 EUR na účet spoločnosti A., s. r. o.(...)“

Skutočnosť je taká, že Odporkyňa dňa 19. 12. 2012 zomrela a na jej miesto v konaní nastúpili dedičia zo zákona, t. j. sťažovatelia v 1/ až 4/ rade. S uvedeným výrokom uznesenia krajského   súdu   nesúhlasili   sťažovatelia,   preto   podali   na   Generálneho   prokurátora Slovenskej   republiky   podanie:   „Podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   proti uzneseniu   Krajského   súdu   v   Žiline   zo   dňa   30.   01.   2013,   č.   k.:   7Co/373/2012-334“(...) Súčasťou uvedeného podnetu bol aj originál znaleckého posudku číslo 07/2012(...), ktorý vypracoval znalec Ing. A. S.. V uvedenom podnete sťažovatelia namietali:

„V prvom rade poukazujeme na to, že Krajsky súd nesprávne rozhodol o výške trov právneho   zastúpenia   za   jeden   úkon   právnej   služby,   keď   v   danom   prípade   nevychádzal z hodnoty sporu, ktorú stanovila navrhovateľka v podaní: „Návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti“ zo dňa 16. 12. 2009(...) a to na základe potvrdenia R., s. r. o. vo výške   2 218   €,   preto   zaplatila   súdny   poplatok   z   hodnoty   sporu   vo   výške   133   €,   čo potvrdzuje uvedený návrh. Preto mal okresný súd stanoviť hodnotu jedného úkonu právnej služby v súlade s ustanovením § 10 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmene advokátov (ďalej len Vyhlášky) z ceny 2 218,-EUR, ktorú stanovila uvedená realitná kancelária a nie z ceny 0,51,- Sk/m² podľa Prílohy č. 1 Zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, pretože uvedený cenový predpis je pre stanovenie výšky miestnej dane.

Predsa sama navrhovateľka stanovila hodnotu predmetu sporu na výšku 2 218 €. Pokiaľ by bola ona spor vyhrala, sme presvedčení, že by jej boli priznané trovy právneho zastúpenia z uvedenej sumy. Aj takto sa dá ponímať rovnosť účastníkov konania.

Z uvedených dôvodov sme si dali na pozemok - parcela C KN č. 16/1 trvalé trávnaté porasty o výmere 223 m² vypracovať znalecký posudok č. 07/2012(...), ktorý vypracoval znalec:   Ing.   A.   S.   (ďalej   len   Znalec).   Znalec   v   predmetnom   posudku   na   piatej   strane v písmene c) uviedol: „Popísané a geodetické údaje katastra nehnuteľnosti boli porovnané so   zisteným   skutočným   stavom.   Skutočný   stav   nie   je   v   súlade   s   údajmi   katastra nehnuteľnosti, pretože na LV č. 4 je pozemok uvedený ako trvalé trávnaté porasty, ale tvorí časť   zastavaného   územia   obce   ako   potvrdil   aj   katastrálny   úrad   vo   svojom   liste(...)   Je potrebné   dať   túto   skutočnosť   do   súladu.   Pozemok   oceňujem   ako   zastavanú   plochu   aj vzhľadom na skutočnosť, že tvorí príslušenstvo domu s. č. 55“.

Znalec v predmetnom posudku stanovil cenu na 38,25,- EUR za 1 m². Z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline nie je v súlade so zákonom, pretože súd nemal vychádzať z ceny podľa Prílohy č. 1 Zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ale podľa Prílohy č. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Čo potvrdil aj znalec. Taktiež považujeme za nesprávne rozhodnutie súdu, keď odporkyni nepriznal trovy právneho zastúpenia za porady, ktoré jej právny zástupca JUDr. Mgr. Š. B. urobil s ňou v dňoch: 28. 6. 2011, 9. 8. 2011 a 21. 11. 2011, pretože boli potrebné a účelné z dôvodu obtiažnosti sporu a z dôvodu toho, že navrhovateľka s jej svedkami sa snažili prekrúcať fakty, čo robila stále a dokonca aj v záverečnej reči. Tvrdenie okresného súdu, že v zázname o porade so mnou je uvedené, že porada bola zameraná k novým svedkom, pričom ohliadky dňa 10. 8. 2011 sa zúčastnili tí istí svedkovia ako na ohliadke dňa 10. 6. 2010 s výnimkou J. Š., ktorú navrhol JUDr. B. je polopravdou, pretože on navrhol vypočuť dvoch svedkov a to ešte A. H., ale tu zákonný sudca odmietol na ohliadke vypočuť s tým, že ju vypočuje na nasledujúcom pojednávaní dňa 18. 10. 2011, čo aj urobil a v Zápisnici o pojednávaní je jej výpoveď uvedená. Nových svedkov som ja navrhovala vypočuť s tým, že som sa najskôr potrebovala s mojím právnym zástupcom poradiť či to bude účelné, preto bola porada na moju žiadosť, ako aj iné porady.

Okresný súd odporkyni nepriznal trovy právneho zastúpenia za podanie: „Návrh na zabezpečenie dôkazu (§ 78 a 102 O. s. p.)“ zo dňa 11. 10. 2011 (...), pretože: „Ustanovenie §   78   O.   s.   p.   hovorí   o   zabezpečení   dôkazu   pred   začatím   pojednávania,   ak   takýto nezabezpečený   dôkaz   nebude   možné   vykonať   vôbec   alebo   len   s ťažkosťami“.   Predsa odporkyňa ho žiadala prostredníctvom JUDr. B. pred pojednávaním.

Podľa § 102 O. s. p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými   ťažkosťami,   súd   na   návrh   neodkladne   nariadi   predbežné   opatrenie   alebo zabezpečí   dôkaz.   Tvrdenie   okresného   súdu,   že   v   danom   prípade   nešlo   o   takýto   dôkaz považujem za nesprávne.

Pokiaľ by odporkyňa nebola urobila predmetný návrh písomne, okresný súd by to nebol   zabezpečil,   ale   aj   z   dôvodu   hospodárnosti   konania   a   krátkosti   času   to   urobila písomnou formou.

Máme zato, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 01. 2013, č. k.: 7Co/373/2012-334 nie je v súlade s Vyhláškou č. 492/2004 Z.   z. nie je v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z,, nie je v súlade s čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nie je v súlade s čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Uvedený podnet sťažovateľov Krajská prokuratúra Žilina listom zo dňa 22. 07. 2013, sp. zn. Kc 167/13-6(...) odložila, pretože prokurátorovi v konaní o podnete na podanie mimoriadneho dovolania neprináleží právo preskúmavať správnosť súdnej úvahy o náhrade trov konania. Ten istý prokurátor na tretej strane okrem iného uviedol: „Pri stanovení sadzby tarifnej odmeny advokáta okresný súd vychádzal z litery zákona, ako i skutočností vyplývajúcich z listu vlastníctva č. 4...“.

Pretože   sťažovatelia   neboli   spokojní   s   vybavením   ich   podnetu   na   podanie mimoriadneho   dovolania   pre   porušenie   zákona,   preto   na   JUDr.   J.   Č.,   Generálneho prokurátora SR podali podanie: „Opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 01. 2013, č. k.: 7Co/373/2012-334“(...), kde poukázali na nesprávne vybavenie ich podnetu na podanie mimoriadneho dovolania. Dôvody sťažnosti. V prvom rade poukazujeme na to, že pozemok - parcela C KN č. 16/1 trvalé trávne porasty (ďalej len TTP) o výmere 223m², ktorý je zapísaný na LV č. 4 (...) je podľa kódu č. 15 - spôsobu využitia (na LV č. 4) pozemkom, na ktorom je postavená budova a podľa kódu č. 1 (na LV Č. 4) je pozemkom TTP, ale tvorí časť zastavaného územia obce, ako potvrdila Správa katastra Ž. v liste, ktorý je prílohou č. 4 znaleckého posudku. Okrem toho uvedený pozemok je de facto záhradou a je príslušenstvom domu č. 55 v zastavanom území obce Z., čo potvrdzuje aj znalec Ing. A. S. v znaleckom posudku číslo 07/2012(...) a to na strane 5(...). Preto je uvedený pozemok potrebné oceňovať v súlade s prílohou č. 3 Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, t. j. trhovou cenou a nie cenou použitím prílohy č. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ako tvrdí krajská prokuratúra a ako urobili súdy oboch stupňoch.

Ďalej   poukazujeme   na   to,   že   pre   určenie   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnostiam

-pozemkom, ktoré sú v zastavanom území obce a sú súčasťou rodinných domov sa vždy vychádza z ich trhovej ceny v súlade s cenovým predpisom Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

Zdôrazňujeme, že na ocenenie pozemku - parcela C KN č. 16/1 v kat. úz. Z. sa Zákon NR SR č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady nevzťahuje.

S poukázaním na to čo uviedol znalec v znaleckom posudku číslo 07/2012 a na iné ocenenie   predmetného   pozemku   na   cenu   38,25,-   EUR/m²   oproti   stanovenej   cene,   ktorú stanovili súdy oboch stupňoch na 0,0169 EUR/m² máme zato a sme presvedčení o tom, že okresný   súd   a   Krajský   súd   v   Žiline   nevychádzali   z   litery   zákona   ako   tvrdí   krajská prokuratúra.

Pokiaľ   krajská   prokuratúra   tvrdí,   že   okresný   súd   stanovil   cenu   predmetného pozemku   na   sumu   0,0169   EUR/m²,   pričom   vychádzal   z   litery   zákona,   potom   krajská prokuratúra nepriamo povedala, že znalec vo svojom posudku nevychádzal z litery zákona, potom sa právom pýtame z čoho teda súdny znalec vychádzal ak nie z litery zákona, ktorú tam viackrát presne špecifikoval a zdôvodňoval prečo takú právnu normu použil. Na druhej strane   krajská   prokuratúra   vo   svojom   liste   zo   dňa   22.   07.   2013   vôbec   nespochybnila znalecký posudok číslo 07/2012, ani neuviedla prečo je nesprávny a či voči znalcovi podala návrh   na   disciplinárne   konanie   pre   nesprávne   vypracovaný   posudok.   Máme   zato,   že znalecký   posudok   je   možné   spochybniť   iným   znaleckým   posudkom,   čo   v tomto   prípade nebolo urobené. V danom prípade sa JUDr. N. pasoval za nad znalca a znalecký posudok ignoroval. Možno vychádza zo svojho postavenia, kto je viac on pán Prokurátor, alebo znalec? Nie je vylúčené, že to urobil preto, ako tvrdí moja klientka, že p. V. má príbuzného prokurátora   na   Okresnej   prokuratúre   v   Žiline.   Poukazujeme   na   to,   že   v trestných konaniach, ale aj v civilných konaniach prokuratúra vychádza zo znaleckých posudkov, teda zo znaleckého dokazovania, ale v tomto prípade prokurátor krajskej prokuratúry tak neurobil, prečo?

Z § 3 ods. 1 Zákona NR SR č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre vyplýva, že prokuratúra je ochrancom zákonnosti (Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu), ale v tomto prípade zrejme tomu tak nie je, pokiaľ by tomu tak   bolo,   bol   by   prokurátor   krajskej   prokuratúry   zobral   do   úvahy   predmetný   znalecký posudok.

Máme   zato,   že   zo   strany   súdov   bol   pri   rozhodovaní   o   trovách   konania   najmä o stanovení ceny prejednávaného pozemku za meter štvorcový vnesený prvok svojvôle, ale aj extrémny rozpor s princípom spravodlivosti v dôsledku prepiateho formalizmu.

Okresný súd odporkyni nepriznal trovy právneho zastúpenia za podanie: „Návrh na zabezpečenie dôkazu (§ 78 a 102 O. s. p.)“ zo dňa 11. 10. 2011(...), pretože: „Ustanovenie § 78   O   s.   p.   hovorí   o   zabezpečení   dôkazu   pred   začatím   pojednávania,   ak   takýto nezabezpečený   dôkaz   nebude   možné   vykonať   vôbec   alebo   len   s ťažkosťami“.   Predsa odporkyňa ho žiadala prostredníctvom JUDr. B. pred pojednávaním.

Podľa § 102 O. s. p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými   ťažkosťami,   súd   na   návrh   neodkladne   nariadi   predbežné   opatrenie   alebo zabezpečí dôkaz.

Pokiaľ by odporkyňa nebola urobila predmetný návrh písomne, okresný súd by to nebol   zabezpečil,   ale   aj   z   dôvodu   hospodárnosti   konania   a   krátkosti   času   to   urobila písomnou formou. Ale aj toto považovala krajská prokuratúra za správne, pričom tvrdíme, že to správne nie je.

Máme zato, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 01. 2013, č. k.: 7Co/373/2012-334 nie je v súlade s Vyhláškou č. 492/2004 Z.   z. nie je v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z., nie je v súlade s čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nie je v súlade s čl. 6 ods. 1, čl. 13, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je v súlade s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Postupom Krajského súdu v Žiline, ale aj Okresného súdu Žilina, ako aj Generálnej prokuratúry SR vznikla sťažovateľom značná škoda, ktorá spočíva predovšetkým v tom, že ak súdy oboch stupňoch vychádzali pri stanovení hodnotu sporu z hodnoty pozemku za 1 m² 0,0169 EUR/m² (podľa Zákon NR SR č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady) x 223 m² (výmera predmetného pozemku)   =   3,789   EUR,   čo   je   hodnota   predmetného   pozemku.   Ak   je   celková   hodnota predmetného pozemku - predmetu sporu 3,7689 €, potom je hodnota jedného úkonu právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmene advokáta je vo výške 16,60,- EUR.

Pokiaľ   vychádzame   z   hodnoty   jedného   metra   štvorcového,   ktorú   stanovil   za predmetný pozemok znalec v znaleckom posudku č. 07/2012, čo je 38,25,- EUR/m², potom hodnota sporu je 38,25,- EUR/m² x 223m² (výmera predmetného pozemku) = 8529,75 EUR, čo je hodnota pozemku - predmetu sporu. Potom hodnota jedného úkonu právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmene advokáta je vo výške 253,93 EUR. Rozdiel na jednom úkone právnej služby je 253,93 € mínus 16,560 € výsledok je 237,33 € v náš neprospech.

Ak cenu za jeden úkon PS (253,93 €) vynásobíme počtom priznaných 9. úkonov právnej služby je to 2 285,37 €, čo je poriadny rozdiel, oproti tomu čo nám priznal okresný a krajský súd (376,11 € za prvostupňové konanie).

Predovšetkým Odporkyni a jej právnym nástupcom vznikla ujma na zdraví, pretože tento spor jej vážne zhoršil zdravotný stav a ju „pochoval“. Právny nástupcovia Odporkyne majú z toho zbytočné stresy, ktoré negatívne vplývajú na ich zdravie.

Ďalej poukazujú na to, že im vznikla psychická ujma, čo spôsobuje vznik právnej neistoty, pocit beznádeje, ich šikanovania, čo im spôsobuje stres a nepriaznivý vplyv na ich zdravotný stav.

Z   vyššie   uvedených   dôvodov   namietame   porušenie   práv   na   súdnu   a   inú   právnu ochranu, konkrétne čl. 48. ods. 2 Ústavy(...) Porušené bolo právo na súdnu a inú právnu ochranu, ktorú nám garantuje čl. 46 ods. 1 Ústavy(...) Ďalej namietame porušenie práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy(...) Taktiež bolo porušené naše právo, ktoré nám garantuje čl. 2 ods. 2 Ústavy(...)

Rovnako namietam porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) Právomoc Ústavného súdu SR rozhodovať o tejto sťažnosti je daná na základe čl. 127 ods. 1 Ústavy SR(...)

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovatelia požadujú v dôsledku porušenia ich   ústavných   a   základných   ľudských   práv   vlastniť   majetok   a   na   spravodlivé   súdne rozhodnutie v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy SR a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10 000,- €, ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Túto sumu sťažovatelia požadujú tiež z toho dôvodu, že počas súdnych   konaní   im   bol   súdnymi   rozhodnutiami   odňatý   majetok,   ktorý   im   už   raz   bol priznaný, dokonca sťažovatelia museli Navrhovateľke zaplatiť trovy odvolacieho konania len preto, že krajský súd nesprávne rozhodol. Ako vyplýva z doteraz prijatej judikatúry ÚS SR, ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní, až právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha   odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/1995).

Ďalej   si   právny   zástupca   sťažovateľa   JUDr.   Mgr.   B.   uplatňuje   náhradu   trov právneho zastúpenia v súlade s § 11 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, za poskytovanie právnych služieb do dnešného dňa, pozostávajúcu z dvoch právnych úkonov, a to z prevzatia a prípravy zastúpenia a z písomného podania na Ústavný súd SR a režijné paušály za ne.

Vzhľadom   na   skutočnosti   uvedené   v   tejto   sťažnosti,   sťažovatelia   navrhujú,   aby Ústavný súd SR po predbežnom prerokovaní sťažnosti vyniesol toto rozhodnutie:

Ústavný súd SR začína konanie o porušení práva sťažovateľov:

1) A. H.(...),

2) B. G.(...), právne zast. advokátom JUDr. Mgr. Š. B.,

3) A. B.(...)

4) J. B.(...) na ochranu majetku,   právo vlastniť majetok a na spravodlivé súdne rozhodnutie zakotveného v čl. 20 ods. 1, ods. 3, čl. 46 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy(...), základného práva vyplývajúceho z Európskeho dohovoru(...) v zmysle čl. 6 ods. 1, čl. 13 a Dodatkového protokolu k Dohovoru(...) v zmysle čl. 1 - ochrana majetku.

V konaní vo veci samej sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR vyniesol tento nález:

1.   Základné   právo   sťažovateľov:   A.   H.,   B.   G.,   A.   B.,   J.   B.   na   ochranu   majetku a vlastniť   majetok,   a   na   spravodlivé   súdne   rozhodnutie,   štátne   orgány   môžu   konať   na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, právo na účinný opravný prostriedok zakotveného v čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy(...), základného práva vyplývajúceho z Európskeho dohovoru(...) v zmysle čl. 6 ods. 1, čl. 13 a Dodatkového protokolu k Dohovoru(...) v zmysle čl. 1 - ochrana majetku postupom Krajského súdu v Žiline vedenom pod sp. zn. 7Co/373/2012 a jeho uznesením zo dňa 30. 01. 2013, sp. zn. 7Co/373/2012-334 porušené bolo.

2.   Základné   právo   sťažovateľov:   A.   H.,   B.   G.,   A.   B.,   J.   B.   na   ochranu   majetku a vlastniť   majetok,   a   na   spravodlivé   súdne   rozhodnutie,   štátne   orgány   môžu   konať   na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, právo na účinný opravný prostriedok zakotveného v čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy(...), základného práva vyplývajúceho z Európskeho dohovoru(...) v zmysle čl. 6 ods. 1, čl. 13 a Dodatkového protokolu k Dohovoru(...) v zmysle čl. 1 - ochrana   majetku   postupom   Okresného   súdu   Žilina   vedenom   pod   sp.   zn.   25C/262/2009 a jeho uznesením zo dňa 09. 07. 2012, sp. zn. 25C/262/2009-306 porušené bolo.

3.   Základné   právo   sťažovateľov:   A.   H.,   B.   G.,   A.   B.,   J.   B.   na   ochranu   majetku a vlastniť   majetok,   a   na   spravodlivé   súdne   rozhodnutie,   štátne   orgány   môžu   konať   na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, právo na účinný opravný prostriedok zakotveného v čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy(...), základného práva vyplývajúceho z Európskeho dohovoru(...) v zmysle čl. 6 ods. 1, čl. 13 a Dodatkového protokolu k Dohovoru(...) v zmysle čl. 1 - ochrana   majetku   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   a   Krajskej prokuratúry Žilina v konaní sp. zn. Kc 167/13 porušené bolo.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 01. 2013, sp. zn. 7Co/373/2012-334.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 09. 07. 2012, sp. zn. 25C/262/2009-306 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

6. Sťažovateľom: A. H., B. G., A. B., J. B., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €(...), ktoré je Krajský súd v Žiline povinný im ich vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Právnemu zástupcovi sťažovateľa priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť na jeho účet JUDr. Mgr. Š. B.(...), a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1.   Predmetom   sťažnosti   je   predovšetkým   tvrdenie   sťažovateľov,   že   postupom okresného   súdu   a jeho   uznesením   č.   k.   25   C   262/2009-306   z 9.   júla 2012   a   postupom krajského   súdu   a jeho   uznesením   č.   k.   7   Co   373/2012-334   z 30.   januára   2013   došlo k porušeniu ich základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu. Z príloh predmetnej sťažnosti, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplynulo, že napadnuté uznesenie okresného   súdu   č.   k.   25   C 262/2009-306   z 9.   júla 2012   v spojení s uznesením   krajského   súdu   č.   k.   7   Co   373/2012-334   z 30.   januára   2013   nadobudlo právoplatnosť 27. mája 2013.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu,   pričom   zákon o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr. IV. ÚS 14/03).

Pretože napadnuté rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 27. mája 2013 (ešte pred tým,   ako   sa   sťažovatelia   obrátili   na   krajského   prokurátora   s podnetom   na   podanie mimoriadneho dovolania), predmetná sťažnosť bola podaná v čase (2. septembra 2013), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Podnet na podanie mimoriadneho   dovolania   nemožno   totiž   z hľadiska   čl.   127   ods.   1   ústavy   považovať za účinný   a dostupný   právny   prostriedok   nápravy,   ktorý   je   predpokladom   (podmienkou) podania sťažnosti na ústavnom súde podľa tohto článku ústavy, a preto na jeho podanie nie je   z hľadiska   plynutia   uvedenej   lehoty   na   podanie   sťažnosti   na   ústavnom   súde   možné prihliadať (mutatis mutandis I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03, I. ÚS 24/05 a iné). Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

2.   Pokiaľ   ide   o napadnutý   postup „Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky a Krajskej prokuratúry Žilina v konaní sp. zn. Kc 167/13“, zo samotnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia uplatnili na generálnej prokuratúre v danej veci 15. augusta 2013 „Opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 01. 2013, č. k.: 7Co/373/2012-334“.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Z uvedeného   vyplýva,   že   o opakovanom   podnete   v danej   veci   bude   musieť rozhodovať   generálna   prokuratúra,   a   preto   právomoc   poskytnúť   ochranu   označeným právam sťažovateľov má generálna prokuratúra v rámci ďalšieho konania. Tým je zároveň v tejto časti vylúčená právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2013