znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 476/2015-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. augusta 2015 v senátezloženom   z   predsedu   Sergeja   Kohuta   (sudca   spravodajca)   a   sudcov   Lajosa   Mészárosaa Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Advokátska kancelária, Rožňavská 2,Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných slobôd postupom vyšetrovateľa Národnej protikorupčnej jednotky Národnejkriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republikyv konaní vedenom pod ČVS: PPZ-282/NKA-PK-BA-2012 a postupom prokurátora Úradušpeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenompod sp. zn. VII/2 Gv 99/10/1000 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a   ako   zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenéhoadvokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, vo veci namietaného porušenia jeho základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom vyšetrovateľa Národnej protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúryPrezídia   Policajného   zboru   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„vyšetrovateľ Policajného zboru“) v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-282/NKA-PK-BA-2012   a postupom   prokurátora   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúrySlovenskej   republiky   (ďalej   len   „dozorujúci   prokurátor“)   v konaní   vedenompod sp. zn. VII/2 Gv 99/10/1000.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol,   že «Dňa 16.06.2010 bolo uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Bratislava (v súčasnosti Národná kriminálna agentúra PPZ SR, Národná protikorupčná   jednotka,   expozitúra   Bratislava),   ČVS:   PPZ-53/BPK-B-2010   Sr.   začaté trestné   stíhanie   vo   veci   trestného   činu   poškodzovania   finančných   záujmov   Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 TZ v jednočinnom súbehu s trestným   činom subvenčného podvodu podľa ust. § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) TZ.

Dňa 29.06.2010 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka Ondrejku. Dňa 20.07.2010 vyšetrovateľ vykonal ďalší výsluch svedka Ondrejku... Dňa 31.08.2010 vyšetrovateľ pribral do konania znaleckú organizáciu... Dňa 27.01.2011 vyšetrovateľ vyžiadal od Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy spisový materiál občianskeho združenia EUREA...

Dňa   31.01.2011   vyšetrovateľ   znaleckej   organizácii   odovzdal   písomné   podklady k vypracovaniu znaleckého posudku.

Dňa   02.02.2011   vyšetrovateľ   znaleckej   organizácii   odovzdal   ďalšie   písomné podklady k vypracovaniu znaleckého posudku...

Dňa 01.02.2011 vyšetrovateľ vyžiadal od Ministerstva školstva SR písomné podklady. Dňa 02.02.2011 vyšetrovateľ vyžiadal od občianskeho združenia EUREA písomné podklady.

Dňa 04.02.2011 vyšetrovateľ vyžiadal od občianskeho združenia Turnaj Mladých Fyzikov písomné podklady.

Dňa 21.2.2011 vyšetrovateľ vyžiadal od daňového úradu daňové priznania. Dňa 21.02.2011 a 22.02.2011 vyšetrovateľ znaleckej organizácii odovzdal ďalšie písomné podklady k vypracovaniu znaleckého posudku...

Dňa 11.04.2011 vyšetrovateľ požiadal o doplnenie znaleckého posudku... Dňa 06.09.2011 vyšetrovateľ vykonal ďalší výsluch svedka Dňa 06.09.2011 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne Dňa 06.09.2011 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne Dňa 10.10.2011 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka Dňa 02.05.2012 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne Dňa 03.05.2012 vyšetrovateľ vykonal ďalší výsluch svedkyne Dňa 04.05.2012 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka Dňa 18.05.2012 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne Dňa 06.06.2012 vyšetrovateľ vypočul svedkyňu Dňa 02.07.2012 vyšetrovateľ vykonal ďalší výsluch svedka Dňa 21.08.2012 vyšetrovateľ vypočul svedkyňu Dňa 14.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne Dňa 19.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka Dňa 22.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka.

Dňa 27.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne Dňa   24.10.2013   vyšetrovateľ   uznesením   ČVS:   PPZ-282/NKA-PK-BA-2012 sťažovateľovi   vzniesol   obvinenie   pre   trestný   čin   poškodzovania   finančných   záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 TZ v jednočinnom súbehu s trestným činom subvenčného podvodu podľa ust. § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) TZ...

Dňa 6.11.2013 sťažovateľ podal proti obvineniu sťažnosť. Dňa   11.12.2013   prokurátor   ÚŠP   uznesenie   vyšetrovateľa   o   vznesení   obvinenia zrušil...

Dňa 15.01.2014 vyšetrovateľ opätovne vzniesol obvinenie... Dňa 23.1.2014 prokurátor ÚŠP uznesenie vyšetrovateľa zrušil a nahradil vlastným uznesením, ktorým vzniesol obvinenie.

Dňa 28.3.2014 prokurátor vykonal výsluch obvineného... Dňa 15.5.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 15.5.2014 prokurátor vykonal výsluch svedkyne Dňa 19.5.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 9.6.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 4.8.2014 prokurátor vykonal výsluch svedkyne Dňa 5.8.2014 prokurátor vykonal výsluch svedkyne Dňa 6.8.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 19.8.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 20.8.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 11.9.2014 prokurátor vykonal výsluch svedkyne Dňa 12.9.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 12.9.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 17.9.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 13.11.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 14.11.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 9.2.2015 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 17.2.2015 prokurátor vykonal výsluch obvineného... Podľa   ust.   §   209   ods.   2   Trestného   poriadku:   „Vyšetrovanie   obzvlášť   závažných zločinov je potrebné skončiť do šiestich mesiacov od vznesenia obvinenia; v ostatných prípadoch do štyroch mesiacov.“

Od začatia trestného stíhania uplynulo 4,5 roka a od vznesenia obvinenia 1,5 roka, napriek tomu nie je prípravné konanie ukončené, či už zastavením trestného stíhania alebo podaním obžaloby. Aktivita vyšetrovateľov a prokurátora, ktorý po vznesení obvinenia začal sám vykonávať vyšetrovacie úkony, bola prerušovaná dlhšími obdobiami nečinnosti. Vyšetrovanie je tak od počiatku postihnuté prieťahmi. Vo všeobecnosti síce možno povedať, že nejde o skutkovo úplne jednoduchú vec, avšak netreba zabúdať, že UBPK, dnes Národná   protikorupčná   jednotka,   je   vyšetrovacou   zložkou   určenou,   a   personálne   aj materiálne   adekvátne   vybavenou,   na   vyšetrovanie   mimoriadne   skutkovo   a   právne náročných   trestných   vecí,   takže   z   pohľadu   typickej   agendy   Národnej   protikorupčnej jednotky ide o vec jednoduchú, skutkovo aj právne skôr banálnu, ktorej vyšetrovanie by nemalo vyžadovať veľké úsilie. Vyšetrovatelia však potrebné úsilie nevynaložili...

Sťažovateľ vyšetrovanie nemaril a na výsluchy sa riadne dostavoval, rovnako sa riadne   na   výsluchy   dostavoval   aj   jeho   obhajca.   Sťažovateľ   teda   k   prieťahom   vôbec neprispel.

Zákonná lehota na skončenie vyšetrovania po vznesení obvinenia v zmysle ust. § 209 ods. 2 Trestného poriadku bola prekročená 5 násobne. Trestný poriadok síce neurčuje lehotu pre prípravné konanie od jeho začatia do vznesenia obvinenia, aj pre toto štádium prípravného konania platí povinnosť konať bez prieťahov, pričom ani táto časť prípravného konania by nemala trvať dlhšie ako prípravné konanie po vznesení obvinenia. Účelom prípravného konania pred vznesením obvinenia (tzv. stíhanie vo veci) je zistenie, či možno vysloviť predbežný záver, že protiprávneho konania sa mala dopustiť konkrétna osoba. Posúdenie uvedenej otázky síce môže byt' niekedy časovo náročné, čo však nebol prípad sťažovateľa, kedy identita konajúcich osôb bola od počiatku známa a známymi boli aj skutočnosti, pre ktoré bolo nakoniec vznesené obvinenie. Vo svetle uvedeného sa doba skoro   3   rokov   pripadajúca   na   prípravné   konanie   pred   vznesením   obvinenia   javí   ako neprimerane dlhá, pričom na vyhotovovanie znaleckého posudku pripadalo 8 mesiacov. Za nečinnosť znalca však nesie zodpovednosť orgán, ktorý ho do konania pribral, nie priamo znalec.

Nečinnosťou   vyšetrovateľa   aj   dozorujúceho   prokurátora   tak   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Sťažovateľ dňa 25.2.2015 podal Generálnej prokuratúre SR podnet na preskúmanie postupu vyšetrovania. Vzhľadom na celkovú dobu trestného konania a niekoľkonásobné prekročenie zákonnej lehoty na skončenie vyšetrovania však už týmto podnetom nemožno odstrániť   utrpenú   ujmu   na   právach,   ani   získať   kompenzáciu   za   porušenie   práv,   ale   aj prípadné skonštatovanie porušenia práv bude mať iba formálny význam...

Vzhľadom   na   celkovú   dobu   konania,   nečinnosť   vyšetrovateľa   aj   dozorujúceho prokurátora a správanie sťažovateľa, ktorý k prieťahom neprispel, ako aj s prihliadnutím na predmet konania, ktorým je vyšetrovanie trestného činu trestaného trestom odňatia slobody v   sadzbe   neumožňujúcej   podmienečný   odklad   výkonu   trestu,   považuje   sťažovateľ za primerané finančné zadosťučinenie za utrpenú ujmu na jeho základnom práve sumu 30.000,- €.».

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom vyšetrovateľa Národnej protikorupčnej   jednotky   Národnej   kriminálnej   agentúry   Prezídia   Policajného   zboru Ministerstva   vnútra   SR   v   konaní   vedenom   pod   ČVS:   PPZ-282/NKA-PK-BA-2012 a postupom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 99/10 porušené bolo.

2. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30.000,- €, ktoré sú mu povinní vyplatiť:

a) Ministerstvo vnútra SR vo výške 15.000,- €;

b) Generálna prokuratúra SR vo výške 15.000,- €.

3. Národnej   protikorupčnej   jednotke   Národnej   kriminálnej   agentúry   Prezídia Policajného   zboru   Ministerstva   vnútra   SR   a   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej prokuratúry SR prikazuje konať bez prieťahov.

4. Ministerstvo   vnútra   SR   a   Generálna   prokuratúra   SR   sú   povinní   spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia k rukám jeho advokáta do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   24.   júna   2015   doplnil   listinnédôkazy. Doručil „Podnet na preskúmanie postupu vyšetrovania“ z 23. februára 2015, ktorýprostredníctvom svojho právneho zástupcu adresoval Generálnej prokuratúre Slovenskejrepubliky (ďalej len „generálna prokuratúra“).

Dozorujúci prokurátor sťažovateľa podaním zo 4. marca 2015 upovedomil o vybaveníjeho   podnetu.   V upovedomení   najmä   uviedol,   že   jeho   podanie   preveril,   pričom   dospelk záveru, že „Vyšetrovanie je vedené pod riadnym dozorom nad zákonnosťou prípravného konania vykonávaného prokurátorom, ktorý sa s prihliadnutím na viacnásobnú výmenu vyšetrovateľa počas trestného stíhania popri rozhodnutí o vznesení obvinenia aj osobne zúčastňoval   výsluchov   predvolávaných   osôb   pred   vyšetrovateľom   a   ich   vedenie   počas úkonu, súc oprávnený v zmysle § 230 ods. 2 písm. c/ Trestného poriadku, aj prevzal. V postupe vyšetrovateľa som počas trestného stíhania nezistil iné porušenia zákona, a preto Váš podnet odkladám bez prijatia nejakého prokurátorského opatrenia.“.

K časti   sťažnosti   sťažovateľa   vzťahujúcej   sa   na   postup   dozorujúceho   prokurátorav jeho trestnej veci zaujal stanovisko špeciálny prokurátor. Uviedol najmä:

„V   trestnej   veci   obv. ⬛⬛⬛⬛,   Vám   na   základe   Vášho   podania z 23.02.2015   so   žiadosťou   o   preskúmanie   postupu   vyšetrovania,   doručeného   Úradu špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   SR   dňa   26.02.2015   a   postúpeného príslušným   dozorujúcim   prokurátorom   oznamujem,   že   v   časti   preskúmania   postupu prokurátora som podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. v platnom znení o prokuratúre po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu nezistil žiadne prieťahy v prípravnom konaní ani nejaké porušenia zákona príslušným prokurátorom.

Dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v predmetnej trestnej veci vykonávaný JUDr. Marekom Sivákom bol a je realizovaný plynulo a v súlade so zákonom. V danej veci bolo začaté trestné stíhanie dňa 16.06.2010 a počas nasledovných troch rokov sa v konaní o danej veci vystriedali traja vyšetrovatelia. Od tretieho štvrťroka 2013 v danej veci koná v poradí už štvrtý vyšetrovateľ a dozorujúci prokurátor po zistení opakovaného pochybenia pri rozhodovaní vyšetrovateľa toto odstránil a druhýkrát zrušené rozhodnutie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia nahradil svojim uznesením z 23.01.2014. Okrem toho aktívny dozor prokurátora je preukázaný aj následnými jeho účasťami pri vykonávaných viacerých   výsluchoch,   ktorých   vedenie   prokurátor   osobne   prevzal   od   vyšetrovateľa spisuvšieho   zápisnice.   Príslušný   prokurátor   tak   postupoval   v   plnom   rozsahu   v   súlade so zákonnými   zásadami   trestného   konania   upravenými   v   ust.   §   2   Trestného   poriadku, s využívaním oprávnení prokurátora upravených v ust. § 230 Trestného poriadku.“

Na   sťažovateľov   opakovaný   podnet   na   preskúmanie   postupu   vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora z 23. marca 2015 generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) sťažovateľovi podaním z 26. mája 2015 okrem iného oznámil: „Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že špeciálny prokurátor stanoviskom   sp.   zn.   VII/2   Gv   99/10/1000-136   zo   dňa   5.   marca   2015   Vás   vyrozumel o odložení Vášho predchádzajúceho podnetu, nakoľko v postupe dozorujúceho prokurátora JUDr. Mareka Siváka nezistil porušenie zákona.

Po preskúmaní trestnej veci Vám oznamujem, že v postupe dozorového prokurátora a špeciálneho prokurátora som nezistil nedostatky.

Je   pravdou,   že   trestné   konanie   trvalo   dlhšiu   dobu,   ale   ako   Vám   bolo   písomne oznámené, tieto prieťahy v konaní boli zapríčinené výmenou vyšetrovateľa PZ (v priebehu prípravného   konania   vec   bola   vyšetrovaná   4   vyšetrovateľmi   PZ)   a   práve   činnosťou dozorového prokurátora a jeho aktívnym dozorom počas vyšetrovacích úkonov, ktorých sa osobne zúčastňoval, bolo predmetné trestné konanie ukončené dňa 9. marca 2015, kedy bolo vykonané oboznámenie s výsledkami vyšetrovania.

Nezistiac nedostatky ani porušenie zákona pri vybavovaní Vášho predchádzajúceho podnetu špeciálnym prokurátorom, Váš opakovaný podnet zo dňa 23. marca 2015 ako nedôvodný odkladám.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   o   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnostimožno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsťk porušeniu   tohto   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buďpre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátua základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z inýchdôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnomprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva aleboslobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie(napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   postupomvyšetrovateľa Policajného zboru v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-282/NKA-PK-BA-2012a postupom dozorujúceho prokurátora v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 99/10/1000došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl. 48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   porušeniu   práva   na prejednanie   jeho   záležitostiv primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pretože   podľa   jeho   názoru   v týchtokonaniach dochádza k prieťahom.

Ústavný súd z vyhodnotenia obsahu sťažnosti sťažovateľa, priložených písomností,ako   aj   vlastným   zisťovaním   dospel   k záveru,   že   sťažnosť   treba   považovať   za   zjavneneopodstatnenú.

Trestné   stíhanie   vo   veci   trestného   činu   poškodzovania   finančných   záujmovEurópskych spoločenstiev bolo začaté 16. júna 2010.

Proti sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie 24. októbra 2013.

Vyšetrovanie vo   veci   vedenej   pod   ČVS:   PPZ-282/NKA-PK-BA-12a sp. zn. VII/2 Gv 99/10/1000 bolo ukončené 9. marca 2015, keď vyšetrovateľ podal návrhna podanie obžaloby proti sťažovateľovi.

Ústavný   súd   zhodne   s názorom   generálneho   prokurátora   konštatuje,   že   právečinnosťou   dozorového   prokurátora,   ktorý   sa   osobne   zúčastňoval   viacerých   procesnýchúkonov,   sám   aktívne   odstraňoval   pochybenia   vyšetrovateľa,   bolo   zabezpečované,že vyšetrovanie trestnej veci bolo vykonávané plynulo.

Sťažovateľ   v sťažnosti   poukázal   na   jednotlivé   úseky   medzi   úkonmi   vyšetrovateľas vyznačením časovej vzdialenosti medzi nimi, podľa neho neprimeranej. Ústavný súd všakv úseku po vznesení obvinenia proti sťažovateľovi v postupe vyšetrovateľa zaznamenal lenniektoré kratšie úseky nečinnosti vyšetrovateľa.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaníči   inom   konaní   pred   orgánom   verejnej   moci   má   nevyhnutne   za   následok   porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na kratšieobdobia   nečinnosti   orgánu   verejnej   moci   ústavný   súd   spravidla   prihliada   len   vtedy,keď sa vyskytli   opakovane   a zároveň   významným   spôsobom   ovplyvnili   celkovú   dĺžkusúdneho konania (obdobne napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   vyšetrovateľ   v tejto   veci   priebežne   konal,   vykonalpotrebné množstvo procesných úkonov, a aj keď bol v označenom období nečinný, táto jehonečinnosť   vzhľadom   na   charakter   konania   a jeho   skutkovú   náročnosť   ovplyvňujúcu   ajčasové hľadisko výraznou mierou neprispela k predĺženiu konania. Ústavný súd tvrdí, že priposudzovaní dĺžky a priebehu konania nemožno bez ďalšieho uplatniť formálne hľadisko,ale   je   potrebné   prihliadnuť   na   okolnosti   prípadu,   aplikujúc   metódu   „in   concreto“.To znamená, že ústavný súd pri posudzovaní možného porušenia základného práva podľačl.   48   ods.   2   ústavy   bral   do   úvahy   nielen   doterajšiu   dĺžku   konania,   ale   prihliadal   ajna špecifiká konania, ktoré spočívajú v skutkovej zložitosti, charaktere vyšetrovanej trestnejčinnosti, čomu nepochybne zodpovedá aj rozsah dokazovania. Vychádzajúc z uvedeného,dospel ústavný súd k záveru, že doterajší priebeh prípravného konania zatiaľ zodpovedáobsahu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru,   pričom   namietané   obdobie   ojedinelej   nečinnosti   nedosiahlo   takú   úroveňa intenzitu, ktorá by znamenala porušenie označených práv.

Ústavný súd zastáva názor, že ani postupom dozorového prokurátora pri vybavovanísťažovateľovho „podnetu“ v prípravnom   konaní   sa   nevytvára   žiadna   možnosť   porušiťjeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy a právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru(obdobne napr. III. ÚS 73/05, III. ÚS 336/06).

Ústavný   súd   konštatoval,   že   postup   vyšetrovateľa   Policajného   zboru   v konanívedenom   pod ČVS: PPZ-282/NKA-PK-BA-2012   v tomto   štádiu   spĺňa   požiadavkyvyplývajúce   z čl.   48   ods.   2   ústavy   a   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Totožný   záver   prijalústavný súd aj   vo   vzťahu   k dozorujúcemu   prokurátorovi   vo   veci   vedenejpod sp. zn. VII/2 Gv 99/10/1000.   Postup   generálnej   prokuratúry zaoberajúcej   saopakovaným podnetom sťažovateľa na postup a prieťahy orgánov činných v trestnom konanísťažovateľ v petite sťažnosti nenamietal.

Zistené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť jezjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju preto ústavný súd už na predbežnom prerokovanípodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významuzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa, ktoré v nej uplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. augusta 2015