SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 476/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. augusta 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Advokátska kancelária, Rožňavská 2,Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom vyšetrovateľa Národnej protikorupčnej jednotky Národnejkriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republikyv konaní vedenom pod ČVS: PPZ-282/NKA-PK-BA-2012 a postupom prokurátora Úradušpeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenompod sp. zn. VII/2 Gv 99/10/1000 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenéhoadvokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, vo veci namietaného porušenia jeho základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom vyšetrovateľa Národnej protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúryPrezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len„vyšetrovateľ Policajného zboru“) v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-282/NKA-PK-BA-2012 a postupom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúrySlovenskej republiky (ďalej len „dozorujúci prokurátor“) v konaní vedenompod sp. zn. VII/2 Gv 99/10/1000.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že «Dňa 16.06.2010 bolo uznesením vyšetrovateľa Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Bratislava (v súčasnosti Národná kriminálna agentúra PPZ SR, Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Bratislava), ČVS: PPZ-53/BPK-B-2010 Sr. začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 TZ v jednočinnom súbehu s trestným činom subvenčného podvodu podľa ust. § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) TZ.
Dňa 29.06.2010 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka Ondrejku. Dňa 20.07.2010 vyšetrovateľ vykonal ďalší výsluch svedka Ondrejku... Dňa 31.08.2010 vyšetrovateľ pribral do konania znaleckú organizáciu... Dňa 27.01.2011 vyšetrovateľ vyžiadal od Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy spisový materiál občianskeho združenia EUREA...
Dňa 31.01.2011 vyšetrovateľ znaleckej organizácii odovzdal písomné podklady k vypracovaniu znaleckého posudku.
Dňa 02.02.2011 vyšetrovateľ znaleckej organizácii odovzdal ďalšie písomné podklady k vypracovaniu znaleckého posudku...
Dňa 01.02.2011 vyšetrovateľ vyžiadal od Ministerstva školstva SR písomné podklady. Dňa 02.02.2011 vyšetrovateľ vyžiadal od občianskeho združenia EUREA písomné podklady.
Dňa 04.02.2011 vyšetrovateľ vyžiadal od občianskeho združenia Turnaj Mladých Fyzikov písomné podklady.
Dňa 21.2.2011 vyšetrovateľ vyžiadal od daňového úradu daňové priznania. Dňa 21.02.2011 a 22.02.2011 vyšetrovateľ znaleckej organizácii odovzdal ďalšie písomné podklady k vypracovaniu znaleckého posudku...
Dňa 11.04.2011 vyšetrovateľ požiadal o doplnenie znaleckého posudku... Dňa 06.09.2011 vyšetrovateľ vykonal ďalší výsluch svedka Dňa 06.09.2011 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne Dňa 06.09.2011 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne Dňa 10.10.2011 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka Dňa 02.05.2012 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne Dňa 03.05.2012 vyšetrovateľ vykonal ďalší výsluch svedkyne Dňa 04.05.2012 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka Dňa 18.05.2012 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne Dňa 06.06.2012 vyšetrovateľ vypočul svedkyňu Dňa 02.07.2012 vyšetrovateľ vykonal ďalší výsluch svedka Dňa 21.08.2012 vyšetrovateľ vypočul svedkyňu Dňa 14.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne Dňa 19.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka Dňa 22.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka.
Dňa 27.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne Dňa 24.10.2013 vyšetrovateľ uznesením ČVS: PPZ-282/NKA-PK-BA-2012 sťažovateľovi vzniesol obvinenie pre trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 TZ v jednočinnom súbehu s trestným činom subvenčného podvodu podľa ust. § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) TZ...
Dňa 6.11.2013 sťažovateľ podal proti obvineniu sťažnosť. Dňa 11.12.2013 prokurátor ÚŠP uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia zrušil...
Dňa 15.01.2014 vyšetrovateľ opätovne vzniesol obvinenie... Dňa 23.1.2014 prokurátor ÚŠP uznesenie vyšetrovateľa zrušil a nahradil vlastným uznesením, ktorým vzniesol obvinenie.
Dňa 28.3.2014 prokurátor vykonal výsluch obvineného... Dňa 15.5.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 15.5.2014 prokurátor vykonal výsluch svedkyne Dňa 19.5.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 9.6.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 4.8.2014 prokurátor vykonal výsluch svedkyne Dňa 5.8.2014 prokurátor vykonal výsluch svedkyne Dňa 6.8.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 19.8.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 20.8.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 11.9.2014 prokurátor vykonal výsluch svedkyne Dňa 12.9.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 12.9.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 17.9.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 13.11.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 14.11.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 9.2.2015 prokurátor vykonal výsluch svedka Dňa 17.2.2015 prokurátor vykonal výsluch obvineného... Podľa ust. § 209 ods. 2 Trestného poriadku: „Vyšetrovanie obzvlášť závažných zločinov je potrebné skončiť do šiestich mesiacov od vznesenia obvinenia; v ostatných prípadoch do štyroch mesiacov.“
Od začatia trestného stíhania uplynulo 4,5 roka a od vznesenia obvinenia 1,5 roka, napriek tomu nie je prípravné konanie ukončené, či už zastavením trestného stíhania alebo podaním obžaloby. Aktivita vyšetrovateľov a prokurátora, ktorý po vznesení obvinenia začal sám vykonávať vyšetrovacie úkony, bola prerušovaná dlhšími obdobiami nečinnosti. Vyšetrovanie je tak od počiatku postihnuté prieťahmi. Vo všeobecnosti síce možno povedať, že nejde o skutkovo úplne jednoduchú vec, avšak netreba zabúdať, že UBPK, dnes Národná protikorupčná jednotka, je vyšetrovacou zložkou určenou, a personálne aj materiálne adekvátne vybavenou, na vyšetrovanie mimoriadne skutkovo a právne náročných trestných vecí, takže z pohľadu typickej agendy Národnej protikorupčnej jednotky ide o vec jednoduchú, skutkovo aj právne skôr banálnu, ktorej vyšetrovanie by nemalo vyžadovať veľké úsilie. Vyšetrovatelia však potrebné úsilie nevynaložili...
Sťažovateľ vyšetrovanie nemaril a na výsluchy sa riadne dostavoval, rovnako sa riadne na výsluchy dostavoval aj jeho obhajca. Sťažovateľ teda k prieťahom vôbec neprispel.
Zákonná lehota na skončenie vyšetrovania po vznesení obvinenia v zmysle ust. § 209 ods. 2 Trestného poriadku bola prekročená 5 násobne. Trestný poriadok síce neurčuje lehotu pre prípravné konanie od jeho začatia do vznesenia obvinenia, aj pre toto štádium prípravného konania platí povinnosť konať bez prieťahov, pričom ani táto časť prípravného konania by nemala trvať dlhšie ako prípravné konanie po vznesení obvinenia. Účelom prípravného konania pred vznesením obvinenia (tzv. stíhanie vo veci) je zistenie, či možno vysloviť predbežný záver, že protiprávneho konania sa mala dopustiť konkrétna osoba. Posúdenie uvedenej otázky síce môže byt' niekedy časovo náročné, čo však nebol prípad sťažovateľa, kedy identita konajúcich osôb bola od počiatku známa a známymi boli aj skutočnosti, pre ktoré bolo nakoniec vznesené obvinenie. Vo svetle uvedeného sa doba skoro 3 rokov pripadajúca na prípravné konanie pred vznesením obvinenia javí ako neprimerane dlhá, pričom na vyhotovovanie znaleckého posudku pripadalo 8 mesiacov. Za nečinnosť znalca však nesie zodpovednosť orgán, ktorý ho do konania pribral, nie priamo znalec.
Nečinnosťou vyšetrovateľa aj dozorujúceho prokurátora tak došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...
Sťažovateľ dňa 25.2.2015 podal Generálnej prokuratúre SR podnet na preskúmanie postupu vyšetrovania. Vzhľadom na celkovú dobu trestného konania a niekoľkonásobné prekročenie zákonnej lehoty na skončenie vyšetrovania však už týmto podnetom nemožno odstrániť utrpenú ujmu na právach, ani získať kompenzáciu za porušenie práv, ale aj prípadné skonštatovanie porušenia práv bude mať iba formálny význam...
Vzhľadom na celkovú dobu konania, nečinnosť vyšetrovateľa aj dozorujúceho prokurátora a správanie sťažovateľa, ktorý k prieťahom neprispel, ako aj s prihliadnutím na predmet konania, ktorým je vyšetrovanie trestného činu trestaného trestom odňatia slobody v sadzbe neumožňujúcej podmienečný odklad výkonu trestu, považuje sťažovateľ za primerané finančné zadosťučinenie za utrpenú ujmu na jeho základnom práve sumu 30.000,- €.».
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom vyšetrovateľa Národnej protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra SR v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-282/NKA-PK-BA-2012 a postupom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 99/10 porušené bolo.
2. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30.000,- €, ktoré sú mu povinní vyplatiť:
a) Ministerstvo vnútra SR vo výške 15.000,- €;
b) Generálna prokuratúra SR vo výške 15.000,- €.
3. Národnej protikorupčnej jednotke Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra SR a Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR prikazuje konať bez prieťahov.
4. Ministerstvo vnútra SR a Generálna prokuratúra SR sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia k rukám jeho advokáta do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 24. júna 2015 doplnil listinnédôkazy. Doručil „Podnet na preskúmanie postupu vyšetrovania“ z 23. februára 2015, ktorýprostredníctvom svojho právneho zástupcu adresoval Generálnej prokuratúre Slovenskejrepubliky (ďalej len „generálna prokuratúra“).
Dozorujúci prokurátor sťažovateľa podaním zo 4. marca 2015 upovedomil o vybaveníjeho podnetu. V upovedomení najmä uviedol, že jeho podanie preveril, pričom dospelk záveru, že „Vyšetrovanie je vedené pod riadnym dozorom nad zákonnosťou prípravného konania vykonávaného prokurátorom, ktorý sa s prihliadnutím na viacnásobnú výmenu vyšetrovateľa počas trestného stíhania popri rozhodnutí o vznesení obvinenia aj osobne zúčastňoval výsluchov predvolávaných osôb pred vyšetrovateľom a ich vedenie počas úkonu, súc oprávnený v zmysle § 230 ods. 2 písm. c/ Trestného poriadku, aj prevzal. V postupe vyšetrovateľa som počas trestného stíhania nezistil iné porušenia zákona, a preto Váš podnet odkladám bez prijatia nejakého prokurátorského opatrenia.“.
K časti sťažnosti sťažovateľa vzťahujúcej sa na postup dozorujúceho prokurátorav jeho trestnej veci zaujal stanovisko špeciálny prokurátor. Uviedol najmä:
„V trestnej veci obv. ⬛⬛⬛⬛, Vám na základe Vášho podania z 23.02.2015 so žiadosťou o preskúmanie postupu vyšetrovania, doručeného Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR dňa 26.02.2015 a postúpeného príslušným dozorujúcim prokurátorom oznamujem, že v časti preskúmania postupu prokurátora som podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. v platnom znení o prokuratúre po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu nezistil žiadne prieťahy v prípravnom konaní ani nejaké porušenia zákona príslušným prokurátorom.
Dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v predmetnej trestnej veci vykonávaný JUDr. Marekom Sivákom bol a je realizovaný plynulo a v súlade so zákonom. V danej veci bolo začaté trestné stíhanie dňa 16.06.2010 a počas nasledovných troch rokov sa v konaní o danej veci vystriedali traja vyšetrovatelia. Od tretieho štvrťroka 2013 v danej veci koná v poradí už štvrtý vyšetrovateľ a dozorujúci prokurátor po zistení opakovaného pochybenia pri rozhodovaní vyšetrovateľa toto odstránil a druhýkrát zrušené rozhodnutie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia nahradil svojim uznesením z 23.01.2014. Okrem toho aktívny dozor prokurátora je preukázaný aj následnými jeho účasťami pri vykonávaných viacerých výsluchoch, ktorých vedenie prokurátor osobne prevzal od vyšetrovateľa spisuvšieho zápisnice. Príslušný prokurátor tak postupoval v plnom rozsahu v súlade so zákonnými zásadami trestného konania upravenými v ust. § 2 Trestného poriadku, s využívaním oprávnení prokurátora upravených v ust. § 230 Trestného poriadku.“
Na sťažovateľov opakovaný podnet na preskúmanie postupu vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora z 23. marca 2015 generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) sťažovateľovi podaním z 26. mája 2015 okrem iného oznámil: „Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že špeciálny prokurátor stanoviskom sp. zn. VII/2 Gv 99/10/1000-136 zo dňa 5. marca 2015 Vás vyrozumel o odložení Vášho predchádzajúceho podnetu, nakoľko v postupe dozorujúceho prokurátora JUDr. Mareka Siváka nezistil porušenie zákona.
Po preskúmaní trestnej veci Vám oznamujem, že v postupe dozorového prokurátora a špeciálneho prokurátora som nezistil nedostatky.
Je pravdou, že trestné konanie trvalo dlhšiu dobu, ale ako Vám bolo písomne oznámené, tieto prieťahy v konaní boli zapríčinené výmenou vyšetrovateľa PZ (v priebehu prípravného konania vec bola vyšetrovaná 4 vyšetrovateľmi PZ) a práve činnosťou dozorového prokurátora a jeho aktívnym dozorom počas vyšetrovacích úkonov, ktorých sa osobne zúčastňoval, bolo predmetné trestné konanie ukončené dňa 9. marca 2015, kedy bolo vykonané oboznámenie s výsledkami vyšetrovania.
Nezistiac nedostatky ani porušenie zákona pri vybavovaní Vášho predchádzajúceho podnetu špeciálnym prokurátorom, Váš opakovaný podnet zo dňa 23. marca 2015 ako nedôvodný odkladám.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnostimožno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsťk porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buďpre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátua základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z inýchdôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnomprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva aleboslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie(napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupomvyšetrovateľa Policajného zboru v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-282/NKA-PK-BA-2012a postupom dozorujúceho prokurátora v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 99/10/1000došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj porušeniu práva na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože podľa jeho názoru v týchtokonaniach dochádza k prieťahom.
Ústavný súd z vyhodnotenia obsahu sťažnosti sťažovateľa, priložených písomností,ako aj vlastným zisťovaním dospel k záveru, že sťažnosť treba považovať za zjavneneopodstatnenú.
Trestné stíhanie vo veci trestného činu poškodzovania finančných záujmovEurópskych spoločenstiev bolo začaté 16. júna 2010.
Proti sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie 24. októbra 2013.
Vyšetrovanie vo veci vedenej pod ČVS: PPZ-282/NKA-PK-BA-12a sp. zn. VII/2 Gv 99/10/1000 bolo ukončené 9. marca 2015, keď vyšetrovateľ podal návrhna podanie obžaloby proti sťažovateľovi.
Ústavný súd zhodne s názorom generálneho prokurátora konštatuje, že právečinnosťou dozorového prokurátora, ktorý sa osobne zúčastňoval viacerých procesnýchúkonov, sám aktívne odstraňoval pochybenia vyšetrovateľa, bolo zabezpečované,že vyšetrovanie trestnej veci bolo vykonávané plynulo.
Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na jednotlivé úseky medzi úkonmi vyšetrovateľas vyznačením časovej vzdialenosti medzi nimi, podľa neho neprimeranej. Ústavný súd všakv úseku po vznesení obvinenia proti sťažovateľovi v postupe vyšetrovateľa zaznamenal lenniektoré kratšie úseky nečinnosti vyšetrovateľa.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaníči inom konaní pred orgánom verejnej moci má nevyhnutne za následok porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na kratšieobdobia nečinnosti orgánu verejnej moci ústavný súd spravidla prihliada len vtedy,keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžkusúdneho konania (obdobne napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).
Ústavný súd konštatuje, že vyšetrovateľ v tejto veci priebežne konal, vykonalpotrebné množstvo procesných úkonov, a aj keď bol v označenom období nečinný, táto jehonečinnosť vzhľadom na charakter konania a jeho skutkovú náročnosť ovplyvňujúcu ajčasové hľadisko výraznou mierou neprispela k predĺženiu konania. Ústavný súd tvrdí, že priposudzovaní dĺžky a priebehu konania nemožno bez ďalšieho uplatniť formálne hľadisko,ale je potrebné prihliadnuť na okolnosti prípadu, aplikujúc metódu „in concreto“.To znamená, že ústavný súd pri posudzovaní možného porušenia základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy bral do úvahy nielen doterajšiu dĺžku konania, ale prihliadal ajna špecifiká konania, ktoré spočívajú v skutkovej zložitosti, charaktere vyšetrovanej trestnejčinnosti, čomu nepochybne zodpovedá aj rozsah dokazovania. Vychádzajúc z uvedeného,dospel ústavný súd k záveru, že doterajší priebeh prípravného konania zatiaľ zodpovedáobsahu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, pričom namietané obdobie ojedinelej nečinnosti nedosiahlo takú úroveňa intenzitu, ktorá by znamenala porušenie označených práv.
Ústavný súd zastáva názor, že ani postupom dozorového prokurátora pri vybavovanísťažovateľovho „podnetu“ v prípravnom konaní sa nevytvára žiadna možnosť porušiťjeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy a právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru(obdobne napr. III. ÚS 73/05, III. ÚS 336/06).
Ústavný súd konštatoval, že postup vyšetrovateľa Policajného zboru v konanívedenom pod ČVS: PPZ-282/NKA-PK-BA-2012 v tomto štádiu spĺňa požiadavkyvyplývajúce z čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Totožný záver prijalústavný súd aj vo vzťahu k dozorujúcemu prokurátorovi vo veci vedenejpod sp. zn. VII/2 Gv 99/10/1000. Postup generálnej prokuratúry zaoberajúcej saopakovaným podnetom sťažovateľa na postup a prieťahy orgánov činných v trestnom konanísťažovateľ v petite sťažnosti nenamietal.
Zistené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť jezjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju preto ústavný súd už na predbežnom prerokovanípodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významuzaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa, ktoré v nej uplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. augusta 2015