znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 475/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. augusta 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej   advokátkou   Mgr.   Katarínou   Šangalovou,   Advokátska   kancelária,Hurbanova   81,   Hlohovec,   vedenú   na   Ústavnom   súde   Slovenskej   republikypod sp. zn. Rvp 1759/2015 vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnua inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivý procespodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základnéhopráva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na majetokpodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základnýchslobôd postupom a uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1 D 122/2013 z 8.decembra 2014 a sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou   Mgr.   Katarínou   Šangalovou,   PhD.,   Advokátska   kancelária,   Hurbanova   81,Hlohovec, vedenú na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1760/2015 voveci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.46 Ústavy Slovenskej republiky, práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom v zmysle čl. 48ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   na spravodlivý   proces   podľa   čl.   6   ods.   1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na vlastníctvopodľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   majetok   podľa   čl.   1Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   na   ochranu   ľudských   práv   a   základných   slobôdpostupom a uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1 D 122/2013 z 8. decembra2014 a takto

r o z h o d o l :

1. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1759/2015a sp.   zn.   Rvp   1760/2015 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedenépod sp. zn. Rvp 1759/2015.

2. Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre   nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľka“),vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľačl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý proces podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na majetok podľa čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dodatkový protokol“) postupom a uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len„okresný súd“) sp. zn. 1 D 122/2013 z 8. decembra 2014, ktorou žiada vydať tento nález:„1. Konaním   sp.   zn.   1D/122/2013   a   rozhodnutím   1D/122/2013,   Dnot   81/2014, IČS: 8513204007 zo dňa 08.12.2014 bolo porušené základné právo ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ právo vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd SR uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1D/122/21013, Dnot 81/2014 zo dňa 08.12.2014 zrušuje a vec vracia na nové konanie.

3. ⬛⬛⬛⬛,   bytom ⬛⬛⬛⬛ priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.

4. Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania...“

Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľky a k nej pripojených príloh, sťažovateľkabola ako dedička účastníčkou dodatočného dedičského konania po neb. ⬛⬛⬛⬛,zomrelom   2.   mája   1989   (ďalej   len   „poručiteľ“),   ktoré   bolo   vedené   okresnýmsúdom pod sp. zn.   1   D   122/2013.   Konanie   bolo   začaté   uznesením   okresného   súduč. k. 1 D 122/2013-15   z   30.   decembra   2013   na   podnet   Slovenskej   správy   ciestna prerokovanie   novoobjaveného   majetku   po   poručiteľovi,   pretože   ako   budúci   investora stavebník líniovej stavby „ ⬛⬛⬛⬛ “ pri majetkovej príprave zistil,že poručiteľ je stále vedený ako spoluvlastník v 1/5 nehnuteľností zapísaných na v   k.   ú. (ďalej   len   „novoobjavený   majetok“).   Toto   dedičské   konanieo novoobjavenom majetku poručiteľa však okresný súd uznesením sp. zn. 1 D 122/2013z 8. decembra 2014 zastavil s odôvodnením, že v priebehu konania zistil, že novoobjavenýmajetok medzičasom nadobudol ⬛⬛⬛⬛ osvedčením o vydržaní sp. zn. N 420/2013a predal ho ⬛⬛⬛⬛, v dôsledku čoho poručiteľ už nie je evidovanýako podielový spoluvlastník novoobjaveného majetku.

Okresný súd výrok uznesenia sp. zn. 1 D 122/2013 z 8. decembra 2014 o zastavenídedičského konania odôvodnil takto:

«Dňa 14.8.2013 bol súdu doručený podnet Slovenskej republiky, zast. Slovenskou správou: ciest na prejednanie novoobjaveného majetku v dedičskom konaní po poručiteľovi uvedenom v záhlaví tohto uznesenia, pričom malo ísť o majetok: parcely registra C parc. č. – ostatné plochy o výmere 420 m2, – ostatné plochy o výmere 628 m2a –   zastavané   plochy   a   nádvoria   o   výmere   14   m2 evidované   na k. ú. v podiele poručiteľa o veľkosti 1/5 k celku, ktorá parcely sú určené na trvalý záber v súvislosti s líniovou stavbou cesty „1/68   P, preložka cesty“. K návrhu pripojil výpis z príslušného LV zo dňa 1.8.2013 a listiny preukazujúce dôvod podania návrhu.

V   priebehu   konania   bolo   zistené,   že   podiely   na   uvedených   nehnuteľnostiach osvedčením o vydržaní N 420/2013 nadobudol ⬛⬛⬛⬛,

, ktorý ich následne predal ⬛⬛⬛⬛. V dôsledku uvedeného poručiteľ v katastri nehnuteľností nie je evidovaný ako podielový spoluvlastník uvedených parciel.

Podľa § 175h ods. 1 O. s. p., ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.... V dôsledku vyššie uvedených skutočností, došlo k situácii v zmysle § 175h ods. 1 O. s. p., preto súd konanie podľa, uvedeného zákonného ustanovenia zastavil.»

Sťažovateľka porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46ústavy,   práva   na   spravodlivý   proces   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   základného   právana vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na majetok podľa čl. 1 dodatkovéhoprotokolu postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. 1 D 122/2013 z 8. decembra 2014odôvodnila tým, že okresný súd konanie zastavil a dedičstvo dedičom nepotvrdil napriektomu,   že   v   čase   začatia   konania   bolo   preukázané,   že   poručiteľ   bol   vlastníkomnovoobjaveného   majetku   v   čase   svojej   smrti.   Okresný   súd   rozhodnutie   odôvodnilnedostatočne,   uspokojil   sa   s   konštatovaním,   že   v   priebehu   konania   bolo   zistené,   žepredmetné   nehnuteľnosti   nadobudla   vydržaním   tretia   osoba.   Sťažovateľka   sa   stalaokamihom smrti poručiteľa zákonnou dedičkou (ako manželka poručiteľa) a podielovouspoluvlastníčkou   novoobjaveného   majetku.   Rozhodnutie   okresného   súdu   je   svojvoľné.Existencia majetku poručiteľa sa posudzuje podľa jeho stavu v čase smrti poručiteľa (v roku1989). S touto skutočnosťou sa okresný súd nevysporiadal. Sťažovateľka nedostala odpoveďna základnú otázku, či bol poručiteľ vlastníkom novoobjaveného majetku v čase svojej smrtia ak áno, z akého dôvodu potom nebol v dedičskom konaní ako novoobjavený majetokprerokovaný. Okresný súd rozhodol s poukazom na § 175h Občianskeho súdneho poriadku(ďalej len „OSP“), teda konanie zastavil preto, že poručiteľ nezanechal majetok. Aplikáciatejto   normy   na   vec   je   však   neudržateľná,   pretože   poručiteľ   v   tomto   prípade   majetokzanechal, avšak okresný súd potrebné šetrenie na túto otázku nevykonal. Aj v dedičskomkonaní o novoobjavenom majetku platí zásada oficiality, okresný súd bol povinný obstaraťsi   podklady   pre rozhodnutie a vykonať   dôkazy   dostupné   na   zistenie   skutkového   stavu.Okresný súd skutkový stav zistil nedostatočne, pretože nezistil ani len to, že Slovenskáspráva ciest, ktorá dala podnet na začatie konania, sa už medzičasom stala vlastníkomnovoobjaveného   majetku,   ktorý   nadobudla   kúpou   od ⬛⬛⬛⬛.Postupom okresného súdu bolo teda sťažovateľke odňaté právo dediť zákonný podiel poporučiteľovi k novoobjavenému majetku, ktorý poručiteľ vlastnil v čase svojej smrti, a tonapriek tomu, že ústava dedenie zaručuje.

Konaniu   o   tejto   sťažnosti   sťažovateľky   bola   ústavným   súdom   pridelenásp. zn. Rvp 1759/2015.

Ústavnému   súdu   bola   23.   februára   2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľ“;   spolu   len   „sťažovatelia“),zastúpeného rovnakou právnou zástupkyňou, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojhozákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy, práva na spravodlivýproces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právana majetok   podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu   uznesením   okresného   súdusp. zn. 1 D 122/2013 z 8. decembra 2014 a žiadal vydať tento nález:

„1. Konaním   sp.   zn.   1D/122/2013   a   rozhodnutím   1D/122/2013,   Dnot   81/2014, IČS: 8513204007 zo dňa 08.12.2014 bolo porušené základné právo ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ právo vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2. Ústavný súd SR uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1D/ 122/21013, Dnot 81/2014 zo dňa 08.12.2014 zrušuje a vec vracia na nové konanie.

3. ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.

4. Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania...“

Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľa a k nej pripojených príloh, aj sťažovateľ bolako   dedič   účastníkom   rovnakého   dodatočného   dedičského   konania   po   poručiteľovi(sťažovateľ je synom poručiteľa), ktoré bolo zastavené rovnakým uznesením okresného súdusp. zn. 1 D 122/2013 z 8. decembra 2014. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil obdobne akosťažovateľka. Poukázal však i na to, že ako účastník sa listom z 9. júla 2014 domáhal, abymu okresný súd doručil dôkazy označené v podnete na začatie dodatočného dedičskéhokonania, avšak okresný súd mu ich nedoručil. Tým odôvodnil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavyvo vzťahu k nemu.

Konaniu   o   tejto   sťažnosti   sťažovateľa   bola   ústavným   súdom   pridelenásp. zn. Rvp 1760/2015.

Ústavný súd po zistení, že konania sp. zn. Rvp 1759/2015 a sp. zn. Rvp 1760/2015boli   začaté   sťažnosťami   sťažovateľov   týkajúcimi   sa   rovnakého   konania   a   rovnakéhorozhodnutia, sťažovatelia v oboch konaniach namietajú porušenie rovnakých práv, ktoré ajobdobne odôvodňujú (hoci sťažovateľ namieta aj porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy), spojilpodľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 112 OSP obekonania v záujme hospodárnosti na spoločné konanie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa   a   skúma,   či   dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existenciedôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy jezaložená   na   princípe   subsidiarity,   ktorého   zmysel   a   účel   spočíva   v   tom,   že   ochranaústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, aleúlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súdpredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje ažv prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochraneústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomociústavného   súdu   podľa   zásad   uvedených   v   §   53   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde(III. ÚS 149/04).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktoréhoprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosťtejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu tenorgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu(IV. ÚS 128/04).

Podľa   §   80   písm.   c)   OSP   návrhom   na   začatie   konania   možno   uplatniť,   abysa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavýprávny záujem.

Žalobou o určenie vlastníckeho práva sa možno domáhať aj určenia, že vec patrído dedičstva po poručiteľovi.

Uvádzaná právna norma svedčí o tom, že pre poskytnutie ochrany dedičskému právusťažovateľov je daná právomoc všeobecného súdu v konaní o určovacej žalobe.

Sťažovatelia sa sťažnosťou na ústavnom súde domáhali vyslovenia porušenia svojichoznačených základných práv, hoci podľa názoru ústavného súdu mali využiť účinný právnyprostriedok   v   systéme   všeobecného   súdnictva,   a   to   žalobu,   ktorou   by   sa   domáhalirozhodnutia, že vec patrí do dedičstva (II. ÚS 227/04). Využitie toho prostriedku všaksťažovatelia nepreukázali, a preto ústavný súd odmietol ich sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.

V   nadväznosti   na   toto   rozhodnutie   bolo   už   bez   právneho   významu   zaoberať   saďalšími požiadavkami sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. augusta 2015