SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 475/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. augusta 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátkou Mgr. Katarínou Šangalovou, Advokátska kancelária,Hurbanova 81, Hlohovec, vedenú na Ústavnom súde Slovenskej republikypod sp. zn. Rvp 1759/2015 vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnua inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivý procespodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základnéhopráva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na majetokpodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základnýchslobôd postupom a uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1 D 122/2013 z 8.decembra 2014 a sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátkou Mgr. Katarínou Šangalovou, PhD., Advokátska kancelária, Hurbanova 81,Hlohovec, vedenú na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1760/2015 voveci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.46 Ústavy Slovenskej republiky, práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom v zmysle čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na vlastníctvopodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na majetok podľa čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôdpostupom a uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1 D 122/2013 z 8. decembra2014 a takto
r o z h o d o l :
1. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1759/2015a sp. zn. Rvp 1760/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedenépod sp. zn. Rvp 1759/2015.
2. Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľačl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý proces podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na majetok podľa čl. 1Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dodatkový protokol“) postupom a uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len„okresný súd“) sp. zn. 1 D 122/2013 z 8. decembra 2014, ktorou žiada vydať tento nález:„1. Konaním sp. zn. 1D/122/2013 a rozhodnutím 1D/122/2013, Dnot 81/2014, IČS: 8513204007 zo dňa 08.12.2014 bolo porušené základné právo ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ právo vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Ústavný súd SR uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1D/122/21013, Dnot 81/2014 zo dňa 08.12.2014 zrušuje a vec vracia na nové konanie.
3. ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.
4. Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania...“
Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľky a k nej pripojených príloh, sťažovateľkabola ako dedička účastníčkou dodatočného dedičského konania po neb. ⬛⬛⬛⬛,zomrelom 2. mája 1989 (ďalej len „poručiteľ“), ktoré bolo vedené okresnýmsúdom pod sp. zn. 1 D 122/2013. Konanie bolo začaté uznesením okresného súduč. k. 1 D 122/2013-15 z 30. decembra 2013 na podnet Slovenskej správy ciestna prerokovanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi, pretože ako budúci investora stavebník líniovej stavby „ ⬛⬛⬛⬛ “ pri majetkovej príprave zistil,že poručiteľ je stále vedený ako spoluvlastník v 1/5 nehnuteľností zapísaných na v k. ú. (ďalej len „novoobjavený majetok“). Toto dedičské konanieo novoobjavenom majetku poručiteľa však okresný súd uznesením sp. zn. 1 D 122/2013z 8. decembra 2014 zastavil s odôvodnením, že v priebehu konania zistil, že novoobjavenýmajetok medzičasom nadobudol ⬛⬛⬛⬛ osvedčením o vydržaní sp. zn. N 420/2013a predal ho ⬛⬛⬛⬛, v dôsledku čoho poručiteľ už nie je evidovanýako podielový spoluvlastník novoobjaveného majetku.
Okresný súd výrok uznesenia sp. zn. 1 D 122/2013 z 8. decembra 2014 o zastavenídedičského konania odôvodnil takto:
«Dňa 14.8.2013 bol súdu doručený podnet Slovenskej republiky, zast. Slovenskou správou: ciest na prejednanie novoobjaveného majetku v dedičskom konaní po poručiteľovi uvedenom v záhlaví tohto uznesenia, pričom malo ísť o majetok: parcely registra C parc. č. – ostatné plochy o výmere 420 m2, – ostatné plochy o výmere 628 m2a – zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2 evidované na k. ú. v podiele poručiteľa o veľkosti 1/5 k celku, ktorá parcely sú určené na trvalý záber v súvislosti s líniovou stavbou cesty „1/68 P, preložka cesty“. K návrhu pripojil výpis z príslušného LV zo dňa 1.8.2013 a listiny preukazujúce dôvod podania návrhu.
V priebehu konania bolo zistené, že podiely na uvedených nehnuteľnostiach osvedčením o vydržaní N 420/2013 nadobudol ⬛⬛⬛⬛,
, ktorý ich následne predal ⬛⬛⬛⬛. V dôsledku uvedeného poručiteľ v katastri nehnuteľností nie je evidovaný ako podielový spoluvlastník uvedených parciel.
Podľa § 175h ods. 1 O. s. p., ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.... V dôsledku vyššie uvedených skutočností, došlo k situácii v zmysle § 175h ods. 1 O. s. p., preto súd konanie podľa, uvedeného zákonného ustanovenia zastavil.»
Sťažovateľka porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46ústavy, práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného právana vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na majetok podľa čl. 1 dodatkovéhoprotokolu postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. 1 D 122/2013 z 8. decembra 2014odôvodnila tým, že okresný súd konanie zastavil a dedičstvo dedičom nepotvrdil napriektomu, že v čase začatia konania bolo preukázané, že poručiteľ bol vlastníkomnovoobjaveného majetku v čase svojej smrti. Okresný súd rozhodnutie odôvodnilnedostatočne, uspokojil sa s konštatovaním, že v priebehu konania bolo zistené, žepredmetné nehnuteľnosti nadobudla vydržaním tretia osoba. Sťažovateľka sa stalaokamihom smrti poručiteľa zákonnou dedičkou (ako manželka poručiteľa) a podielovouspoluvlastníčkou novoobjaveného majetku. Rozhodnutie okresného súdu je svojvoľné.Existencia majetku poručiteľa sa posudzuje podľa jeho stavu v čase smrti poručiteľa (v roku1989). S touto skutočnosťou sa okresný súd nevysporiadal. Sťažovateľka nedostala odpoveďna základnú otázku, či bol poručiteľ vlastníkom novoobjaveného majetku v čase svojej smrtia ak áno, z akého dôvodu potom nebol v dedičskom konaní ako novoobjavený majetokprerokovaný. Okresný súd rozhodol s poukazom na § 175h Občianskeho súdneho poriadku(ďalej len „OSP“), teda konanie zastavil preto, že poručiteľ nezanechal majetok. Aplikáciatejto normy na vec je však neudržateľná, pretože poručiteľ v tomto prípade majetokzanechal, avšak okresný súd potrebné šetrenie na túto otázku nevykonal. Aj v dedičskomkonaní o novoobjavenom majetku platí zásada oficiality, okresný súd bol povinný obstaraťsi podklady pre rozhodnutie a vykonať dôkazy dostupné na zistenie skutkového stavu.Okresný súd skutkový stav zistil nedostatočne, pretože nezistil ani len to, že Slovenskáspráva ciest, ktorá dala podnet na začatie konania, sa už medzičasom stala vlastníkomnovoobjaveného majetku, ktorý nadobudla kúpou od ⬛⬛⬛⬛.Postupom okresného súdu bolo teda sťažovateľke odňaté právo dediť zákonný podiel poporučiteľovi k novoobjavenému majetku, ktorý poručiteľ vlastnil v čase svojej smrti, a tonapriek tomu, že ústava dedenie zaručuje.
Konaniu o tejto sťažnosti sťažovateľky bola ústavným súdom pridelenásp. zn. Rvp 1759/2015.
Ústavnému súdu bola 23. februára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“; spolu len „sťažovatelia“),zastúpeného rovnakou právnou zástupkyňou, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojhozákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy, práva na spravodlivýproces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právana majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdusp. zn. 1 D 122/2013 z 8. decembra 2014 a žiadal vydať tento nález:
„1. Konaním sp. zn. 1D/122/2013 a rozhodnutím 1D/122/2013, Dnot 81/2014, IČS: 8513204007 zo dňa 08.12.2014 bolo porušené základné právo ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ právo vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
2. Ústavný súd SR uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1D/ 122/21013, Dnot 81/2014 zo dňa 08.12.2014 zrušuje a vec vracia na nové konanie.
3. ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.
4. Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania...“
Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľa a k nej pripojených príloh, aj sťažovateľ bolako dedič účastníkom rovnakého dodatočného dedičského konania po poručiteľovi(sťažovateľ je synom poručiteľa), ktoré bolo zastavené rovnakým uznesením okresného súdusp. zn. 1 D 122/2013 z 8. decembra 2014. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil obdobne akosťažovateľka. Poukázal však i na to, že ako účastník sa listom z 9. júla 2014 domáhal, abymu okresný súd doručil dôkazy označené v podnete na začatie dodatočného dedičskéhokonania, avšak okresný súd mu ich nedoručil. Tým odôvodnil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavyvo vzťahu k nemu.
Konaniu o tejto sťažnosti sťažovateľa bola ústavným súdom pridelenásp. zn. Rvp 1760/2015.
Ústavný súd po zistení, že konania sp. zn. Rvp 1759/2015 a sp. zn. Rvp 1760/2015boli začaté sťažnosťami sťažovateľov týkajúcimi sa rovnakého konania a rovnakéhorozhodnutia, sťažovatelia v oboch konaniach namietajú porušenie rovnakých práv, ktoré ajobdobne odôvodňujú (hoci sťažovateľ namieta aj porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy), spojilpodľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 112 OSP obekonania v záujme hospodárnosti na spoločné konanie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existenciedôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy jezaložená na princípe subsidiarity, ktorého zmysel a účel spočíva v tom, že ochranaústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, aleúlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súdpredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje ažv prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochraneústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomociústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde(III. ÚS 149/04).
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktoréhoprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosťtejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu tenorgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu(IV. ÚS 128/04).
Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, abysa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavýprávny záujem.
Žalobou o určenie vlastníckeho práva sa možno domáhať aj určenia, že vec patrído dedičstva po poručiteľovi.
Uvádzaná právna norma svedčí o tom, že pre poskytnutie ochrany dedičskému právusťažovateľov je daná právomoc všeobecného súdu v konaní o určovacej žalobe.
Sťažovatelia sa sťažnosťou na ústavnom súde domáhali vyslovenia porušenia svojichoznačených základných práv, hoci podľa názoru ústavného súdu mali využiť účinný právnyprostriedok v systéme všeobecného súdnictva, a to žalobu, ktorou by sa domáhalirozhodnutia, že vec patrí do dedičstva (II. ÚS 227/04). Využitie toho prostriedku všaksťažovatelia nepreukázali, a preto ústavný súd odmietol ich sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.
V nadväznosti na toto rozhodnutie bolo už bez právneho významu zaoberať saďalšími požiadavkami sťažovateľov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. augusta 2015