znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 474/2015-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. augusta 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ⬛⬛⬛⬛,v   mene   ktorej   koná   advokát ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,substitučne zastúpenou Advokátskou kanceláriou ⬛⬛⬛⬛, v mene ktorej konáadvokát ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušeniazákladných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľačl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Cob 329/2014 z 10. decembra 2014a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a pre nesplnenie zákonompredpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára2015   prostredníctvom   faxu   doručená   sťažnosť   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“).

Sťažovateľ   v   podanej   sťažnosti   obsiahlo   opísal   skutkový   a   právny   stav,   pričomnavrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné   práva   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ na   súdnu   a   inú   právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   základné   právo na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na ochranu majetku podľa   čl.   1   ods. 1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   zo   dňa   10.12.2014,   č.   k. 8 Cob/329/2014-1063 porušené boli.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.12.2014, č. k. 8 Cob/329/2014- 1063 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave je povinný zaplatiť spoločnosti primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   10.000   EUR   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti nálezu. priznáva úhradu trov konania.

Sťažovateľ vyčísli Ústavnému súdu svoje trovy konania dodatočne.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súdrozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušeniesvojich   základných   práv   alebo   slobôd   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôdvyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bolavyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujeiný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, aktento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súdskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu naďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemáústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustnénávrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podanéoneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bezústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú danédôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšiekonanie.

Sťažnosť zo 17. februára 2015 bola podpísaná ⬛⬛⬛⬛, advokátoma   konateľom   Advokátskej   kancelárie ⬛⬛⬛⬛,   pričom   pod   podpisom   jeuvedené: „...   za   sťažovateľa   Substitučný   splnomocnenec   Advokátska   kancelária ⬛⬛⬛⬛, advokát a konateľ.“

K sťažnosti bolo pripojené splnomocnenie zo 4. februára 2015, v zmysle ktoréhosťažovateľ   splnomocnil   Advokátsku   kanceláriu ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, v mene ktorej koná ⬛⬛⬛⬛ na: „podanie ústavnej sťažnosti a zastupovanie Splnomocniteľa ako sťažovateľa pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Cob/329/2014-1063   zo   dňa   10.12.2014   v   právnej   veci   navrhovateľa so sídlom ⬛⬛⬛⬛, Slovenská republiky, ⬛⬛⬛⬛, proti odporcovi ⬛⬛⬛⬛ “ V splnomocnení sa ďalej uvádza: „Toto plnomocenstvo sa udeľuje s právom substitúcie a je platné do odvolania.“

Ústavným   súdom   posudzovaná   sťažnosť   bola   vypracovaná   a   podpísaná   výlučneadvokátom   a   konateľom   Advokátskej   kancelárie ⬛⬛⬛⬛,

na   základe   substitučného   splnomocnenia   zo   16.   februára   2015,   ktoré   bolouvedenej advokátskej kancelárii vystavené a podpísané Advokátskou kanceláriou ⬛⬛⬛⬛, v mene ktorej koná jej konateľ a advokát ⬛⬛⬛⬛. Totosubstitučné splnomocnenie udelila advokátska kancelária: «... so sídlom...,   v   mene   ktorej   koná ⬛⬛⬛⬛,   konateľ   a   advokát   (ďalej   len „Splnomocniteľ“),   ako   splnomocnený   zástupca   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, so sídlom...   (ďalej   len   „Spoločnosť“)   týmto   udeľujem   substitučné   plnomocenstvo Advokátskej   kancelárii ⬛⬛⬛⬛,   so   sídlom...   na   podanie   ústavnej   sťažnosti a zastupovanie Splnomocniteľa ako sťažovateľa pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu...»

Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, konštatuje, že sťažnosť napriek tomu,že sťažovateľ je zastúpený advokátom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatiekonania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1, 2 a 3 zákona o ústavnom súde.

Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania saústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,prípadne   proti   komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha,odôvodnenie   návrhu   a   navrhované   dôkazy.   Návrh   musí   podpísať   navrhovateľ(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o   ústavnom súdek návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľaadvokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, žesa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnomsúde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom   na   začatie   konania,   okrem   prípadov   výslovneuvedených v tomto zákone. Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahuvzťahuje aj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neupravuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

Z už uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súdepresne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerýchformálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde). Inak povedané, každý návrh bez výnimky musíspĺňať všeobecné náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu návrhu. Až navýnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd viazaný návrhom na začatiekonania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) (m. m. III. ÚS 419/2012).

V   prípadoch   obligatórneho   zastúpenia   navrhovateľa   advokátom   v   konaní   predústavným súdom (čo platí aj v danej veci, pozn.) je procesným ustanovením § 20 ods. 2zákona o ústavnom súde. Citované zákonné ustanovenie procesného poriadku (vo vzťahuk iným právnym predpisom ide o predpis lex specialis) vymedzuje nevyhnutné náležitostiprávneho zastupovania v konaní pred ústavným súdom, ktoré musia byť splnené a ktoré nieje možné zmluvne ani inak obmedziť (m. m. I. ÚS 339/2012).

Zmyslom   a   účelom   substitučného   (náhradného   splnomocnenia)   nemôže   byť(z povahy veci) úplné nahradenie originárneho splnomocnenia. Podľa názoru ústavnéhosúdu   preto   náležite   nezdôvodnené   a/alebo   neobmedzené   substitučné   (náhradné)splnomocnenie, ktoré vo svojej podstate nahrádza originálne splnomocnenie, je v konanípred   ústavným   súdom   vylúčené.   Ústavný   súd   v   okolnostiach   posudzovanej   veci   ďalejuvádza, že „oprávnenosť“ substituenta vypracovať návrh a podpísať ho v mene sťažovateľa,ktorý ho na to výslovne nesplnomocnil, nemožno ústavne konformným spôsobom oprieť anio   substitučnú   doložku   obsiahnutú   v   pôvodnom   splnomocnení   sťažovateľa   pre   advokáta(m. m. I. ÚS 339/2012).

Ústavný   súd   zistil,   že   predložená   sťažnosť   nebola   podpísaná   a   vypracovanásťažovateľom alebo ním splnomocnenou Advokátskou kanceláriou, ale Advokátskou kanceláriou ⬛⬛⬛⬛ Táto zákonná podmienka vyplývaz už citovaného ustanovenia § 20 ods. 1 poslednej vety a ods. 2 zákona o ústavnom súde.Návrh, ktorý nemá všetky zákonom predpísané náležitosti (podpísanie návrhu na to určenouosobou takouto náležitosťou nepochybne je, pozn.), nie je spôsobilý vyvolať začatie konania.

K obdobným záverom už ústavný súd dospel okrem už citovaných rozhodnutí napr.vo veci sp. zn. Rvp 1996/09, keď návrh doručený ústavnému súdu podpísala namiestoadvokáta jeho koncipientka.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskoršíchpredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť apresadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súdnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkonyboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšiekonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetkyzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom(napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že takýto nedostatok návrhu (sťažnosti) nieje   povinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti,   ak   sťažovateľ   disponuje   kvalifikovanýmprávnym   zastúpením   –   advokátom.   Uvedený   záver   vyplýva   zo   stabilnej   rozhodovacejčinnosti   ústavného   súdu   (napr.   IV.   ÚS   77/08,   I.   ÚS   368/2010,   IV.   ÚS   322/2010,IV. ÚS 399/2010, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010,III. ÚS 210/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010...).

Ústavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne zastúpeniesťažovateľa konštatuje,   že sťažnosť nie je objektívne spôsobilá vyvolať začatie konania,pretože nespĺňa náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, a preto ju z uvedenéhodôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. augusta 2015