znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 474/2012-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vedené pod sp. zn. Rvp 10808/2012, sp. zn. Rvp 10809/2012, sp. zn. Rvp 10810/2012 a sp. zn. Rvp 10811/2012 vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v   Košiciach v bližšie neoznačených konaniach a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., vedené pod sp. zn. Rvp 10808/2012, sp. zn. Rvp 10809/2012, sp. zn. Rvp 10810/2012 a sp. zn. Rvp 10811/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 10808/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. júla 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 10808/2012 až sp. zn. Rvp 10811/2012 vo veci namietaného porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), pričom sťažovateľka neuviedla spisové značky konaní pred krajským súdom. Sťažovateľka   v sťažnosti   identifikovala   napadnuté   konania   krajského   súdu   len údajmi o osobe dlžníka a výškou dlžnej sumy. Zoznam sťažovateľkou označených dlžníkov a tomuto zodpovedajúce spisové značky konaní pred ústavným súdom tvorí prílohu tohto uznesenia.

2. Sťažovateľka   v sťažnostiach   uviedla: „Sťažovateľ   dňa   14.   06.   2010   podaním návrhov zo dňa 07. 06. 2010 na Krajskom súde Košice začal konanie vo veciach nečinnosti orgánu verejnej správy vedených podľa ust. § 250t OSP proti odporcovi: Obvodný úrad Košice, Štúrova 29, 041 51 Košice pre nečinnosť v priestupkových konaniach začatých podľa § 21a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Celkom sťažovateľ podal 13.687 samostatných návrhov. Jednotlivé konania na Krajskom súde Košice boli identifikované podľa dlžníka sťažovateľa a predmetu sporu, ktorého sa týkalo konanie o sťažnosti pre porušenie základného práva sťažovateľa pred Ústavným súdom SR, v súvislosti s ktorým došlo k spáchaniu priestupku podľa zákona č.21a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z...

Sťažovateľovi   nie   je známe,   že by porušovateľ vykonal   akýkoľvek   procesný úkon v Konaní, a to napriek tomu, že od podania návrhu uplynulo temer 24 mesiacov!

Vzhľadom k časovo enormnej stagnácii konania sa sťažovateľ rozhodol využiť svoje právo a v zmysle ust. § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov podal listom zo dňa 03. 08. 2011 sťažnosť na postup súdu smerujúcu proti porušovaniu práva na verejne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... Na túto sťažnosť reagoval predseda krajského súdu listom zo dňa 25. 08. 2011 Spr. 162/2011 tým, že   sťažovateľovi   oznámil,   že   porušovateľ   právoplatne   rozhodol   o   všetkých   návrhoch sťažovateľa. Z predmetnej odpovede však nie je zjavné, že došlo aj k rozhodnutiu v Konaní. Rozhodnutie v Konaní doposiaľ sťažovateľovi oznámené nebolo.

Tvrdíme, že postupom porušovateľa došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa systematicky zaradeného do katalógu práv na súdnu a inú právnu ochranu. Konkrétne, porušovateľ svojím postupom porušil a sústavne porušuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď bez zjavných príčin, svojou nesystematickou prácou spôsobuje sťažovateľovi neprimerane veľké ťažkosti

- obmedzuje jeho vlastnícke právo, pretože po dobu viac ako 15 mesiacov nie je schopný vyriešiť pretrvávajúci stav právnej neistoty.

Porušovateľ svojím postupom taktiež porušil a sústavne porušuje právo sťažovateľa na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   zaručené   v   čl.6   ods.   1   Európskeho   dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konanie súdu, k dnešnému dňu v trvaní viac ako 15 mesiacov, keď sťažovateľ spolupracuje so súdom, v podanom návrhu označil všetky dôležité   skutočnosti   a   podložil   ich   relevantnými   dôkazmi,   pričom   doposiaľ   nedošlo k rozhodnutiu, nemožno hodnotiť tak, že by garantovalo rozhodnutie o veci v primeranej lehote.“

3. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1) Základné právo   spoločnosti L.   P.   a.s...   na   prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu Košice v Konaní porušené bolo.

2) Krajskému súdu Košice prikazuje, aby v Konaní konal bez zbytočných prieťahov.

3) Spoločnosti L. P. a.s... priznáva finančné zadosťučinenie v sume   830,- €...

4) Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť spoločnosti L. P. a.s... trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho zástupcu a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Podľa § 31a zákona o zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.

5. Podľa   § 112   ods. 1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

6. V danom prípade sa sťažnosti vedené pod sp.   zn. Rvp   10808/2012 až sp. zn. Rvp 10811/2012 týkajú tých istých účastníkov konania (sťažovateľka a krajský súd), pričom navyše sú takmer identické z hľadiska právnej argumentácie použitej v nich sťažovateľkou, ako aj z hľadiska právneho problému, ku ktorému bude potrebné zo strany ústavného súdu prijať meritórny záver.

S prihliadnutím na obsah sťažností a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, a totožnú právnu argumentáciu sťažovateľky rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, že veci vedené pod sp. zn. Rvp 10808/2012 až sp. zn. Rvp 10811/2012 spojil na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 10808/2012 (bod 1 výroku tohto uznesenia).

III.

7. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

9. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)], a označenie, proti komu smeruje [písm. c)].

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

12. Podstatou   sťažností   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu   v neoznačených   konaniach o žalobách podľa   § 250t   OSP pre nečinnosť Obvodného úradu v Košiciach v priestupkovom konaní.

13. Ústavný   súd   má   v   ústave   a   v   zákone   o   ústavnom   súde   presne   definované právomoci,   uplatnenie ktorých   je viazané na splnenie viacerých   formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka napriek tomu, že je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom − advokátom, v textoch sťažností, ako ani v petite neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania pred krajským súdom vedené, čo je zjavne v rozpore s § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde. Sťažovateľka v sťažnostiach identifikovala napadnuté konania krajského súdu len údajmi o osobe dlžníka a výškou dlžnej sumy. Predmetnými žalobami podanými na krajskom súde namietala postup v   konaniach   pred   Obvodným   úradom   v Košiciach,   pričom   zo   sťažností   a ich   príloh nevyplývajú ani spisové značky konaní pred Obvodným úradom v Košiciach.

Ústavný   súd   ďalej   konštatuje,   že   sťažovateľkou   predložený   návrh   rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedených veciach a v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľka síce v petite podaných sťažností uvádza, ktoré jej základné práva mali byť porušené, rozchádza sa však v presnom označení súdu, ktorý mal byť ich porušovateľom, keď v bodoch 1 a 2 označila za porušovateľa krajský súd a v bode 4 označila za subjekt, ktorý je povinný uhradiť jej trovy konania, Okresný súd Bratislava I.

Ústavný   súd   ďalej   konštatuje,   že   z dôkazov   predložených   sťažovateľkou   nijako nevyplýva, že by sa konanie vedené pred krajským súdom malo týkať dlžníkov označených sťažovateľkou   v sťažnostiach,   ktoré   sú   predmetom   tohto   uznesenia.   Sťažovateľka ústavnému   súdu   s   návrhmi   doručila   len   prvú   stranu   listiny   označenej   ako „Potvrdenie o prijatí podaní“ (zoznam vyhotovený sťažovateľkou, ktorý obsahuje identifikačné údaje o 13 687 dlžníkoch a výške dlžnej sumy) s prezenčnou pečiatkou krajského súdu zo 14. júna 2010, z ktorej nevyplýva, že by obsahom konania na krajskom súde boli aj konania týkajúce sa dlžníkov, ktorých v sťažnostiach označila.

Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom zastúpená advokátom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (IV. ÚS 409/04,   IV.   ÚS   168/05, II. ÚS 267/2011). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky konštatuje, že sťažnosti vykazujú také nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je   možné   preskúmať   splnenie   hoci   len   procesných   podmienok   konania   pred   ústavným súdom.   Uvedený   dôvod   považoval   ústavný   súd   za   dostatočný   na   odmietnutie   sťažností pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri ich predbežnom prerokovaní.

14. Ústavný súd tiež pripomína, že v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,   v   ktorých   sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru),   v   súlade so svojou   ustálenou   judikatúrou   vyžaduje   preukázanie   podania   sťažnosti   predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.V tejto súvislosti   ústavný súd, podobne ako už uviedol   v súvisiacej právnej veci sťažovateľky   vedenej   pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   490/2012,   poukazuje   na   skutočnosť, že sťažovateľka   nepreukázala   podanie   kvalifikovanej   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní adresovanej predsedovi krajského súdu. Sťažovateľka nepredložila ústavnému súdu žiaden dôkaz o vyčerpaní označeného právneho prostriedku vo vzťahu ku konkrétnym dlžníkom označeným   v ústavných   sťažnostiach.   Z príloh   sťažností   predložených   ústavnému   súdu (podanie sťažovateľky adresované predsedovi krajského súdu z 3. augusta 2011, písomné vyrozumenie predsedu   krajského súdu právnemu zástupcovi sťažovateľky z 25. augusta 2011)   nevyplýva,   že   by   sa   týkali   dlžníkov   uvedených   v sťažnostiach   predložených ústavnému súdu. V označených dôkazoch nie sú uvedené ani spisové značky napadnutých konaní,   ani   označení   dlžníci,   ktorých   presná   identifikácia   je   uvedená   v predmetných sťažnostiach doručených ústavnému súdu.

Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   zastáva   názor,   že   sťažovateľka   sa   domáha ochrany   svojich   práv   postupom   krajského   súdu   v   bližšie   neoznačených   konaniach prostredníctvom sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy tiež predčasne, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažností z dôvodu neprípustnosti.

15. Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní odmietol   sťažovateľkou   podané   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí, ako aj z dôvodu   neprípustnosti. Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté,   rozhodovanie   o   ďalších   procesných   návrhoch sťažovateľky stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2012