znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 473/2012-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2013 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Lajosa Mészárosa v konaní o sťažnosti J. P., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpeného   advokátom   JUDr. M.   G.,   N.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 259/2002, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 259/2002 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Trnava p r i k a z u j e   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 4 T 259/2002 konať bez zbytočných prieťahov.

3. J.   P. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré   j e Okresný súd Trnava   p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky   u k l a d á   uhradiť trovy konania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet   právneho   zástupcu   JUDr.   M.   G.,   N.,   do dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný   súd   Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť   štátu   trovy   právneho zastúpenia   v sume 275,94   € (slovom   dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2012   doručená   sťažnosť   J.   P.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 259/2002.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na sťažovateľa bola 20. júna 2002 podaná   obžaloba   pre   trestný   čin   podľa   §   234   ods.   2   písm.   b)   Trestného   zákona. Konanie o obžalobe je na okresnom súde vedené pod sp. zn. 4 T 259/2002.

Sťažovateľ v sťažnosti   uvádza: „Dňa 20. 06. 2012 som podal sťažnosť pre prieťahy v konaní táto bola doručená Okresnému súdu v Trnave dňa 26. 6. 2012.

Dňa 12. 07. 2012 mi bolo doručené vyjadrenie predsedníčky okresného súdu v Trnave   k   mojej   sťažnosti   v   ktorej   ma   informovala   o   úkonoch   súdu   vo   veci a súčasnom   stave   veci,   ďalej   ma   ubezpečila,   že   bude   v   pravidelných   intervaloch sledovať plynulosť konania.

Takéto vyjadrenie nemôžem považovať za odstránenie stavu právnej neistoty a považujem ho za pokračovanie v porušovaní základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V zmysle znenia § 55 ods. 1 Tr. por. zákona č. 301/2005 Z. z. je súd povinný postupovať   tak   ako   to   vyžaduje   účel   zákona,   vždy   sa   však   musí   rešpektovať   ich dôstojnosť a ich ústavou zaručené základné práva a slobody...

V   zmysle   §   17   ods.   1   zákona   č.   80/1992   Zb.   v   znení   neskorších   predpisov sa fyzické   a právnické   osoby   môžu   obracať   na   orgány   štátnej   správy   súdov so sťažnosťami na postup súdu aj vtedy, ak ide o prieťahy v konaní.

Sťažnosťou zo dňa 20. 6. 2012 doručenou predsedovi Okresnému súdu v Trnave dňa   26.   6.   2012   som   sa   domáhal   nápravy   nezákonného   a   protiústavného   stavu, zapríčineného Okresným súdom v Trnave, resp. jeho konajúcou sudkyňou JUDr. K. S., ktorá odo dňa podania obžaloby vedenou pod sp. zn. 4 T 259/2002 nebola schopná rozhodnúť aspoň v prvom stupni konania čo predstavuje v tomto čase viac ako 10 rokov. Mám za to, že konajúca sudkyňa efektívne nevyužíva všetky prostriedky ktoré jej zákon na tento účel poskytuje. Existujú rôzne ustanovenia trestného poriadku využitím ktorých urýchli konanie napr. vylúčenie niektorých spoluobvinených na samostatné konanie atď.“

3.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   podal   predsedníčke   okresného   súdu v zmysle § 62 a nasledujúcich zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sťažnosť datovanú 20. júna 2012 pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z príloh, ktoré sťažovateľ   priložil   k sťažnosti,   vyplýva,   že   predsedníčka   okresného   súdu   na   jeho sťažnosť   odpovedala   podaním   z   9.   júla   2012,   v   ktorom   uviedla   prehľad   úkonov vo veci,   súčasný   stav   vo   veci   a ďalej   uviedla: „Dĺžku   trvania   súdneho   konania ovplyvnila skutočnosť, že vec prejednávajúca sudkyňa bola dlhodobo práceneschopná a   tiež   na   riadnej   materskej   dovolenke   a   počas   tohto   obdobia   bola   vec   pridelená JUDr. K.   a Mgr. F..   Tiež   z   dôvodu,   že   ide   o   právne   a   skutkovo   obtiažnu   vec   s viacerými   obžalovanými   a   poškodenými   a   pretrvávajú   problémy   s doručovaním rozhodnutí obžalovaným. Plynulosť konania vo veci budem sledovať v pravidelných intervaloch až do právoplatného skončenia.“

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný   súd   v   Trnave   v   dôsledku   svojej   procesnej   nečinnosti   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   4T   259/2002,   porušil   základné   právo   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,   garantované čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky.

Pretože porušenie základného práva mi zaručeného čl.48 ods. 2 Ústavy SR, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vzniklo nečinnosťou Okresného súdu v Trnave   tiež   navrhujem   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky,   aby   v   súlade s ustanovením čl. 127 ods. 2 Ústavy SR Okresnému súdu v Trnave prikázal vo veci konať   a   aby   mu   zakázal   pokračovať   v   porušovaní   mojeho   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“

5.   Sťažovateľ   k   svojej   sťažnosti   pripojil   aj   nevyplnené „Splnomocnenie pre advokáta   na   zastupovanie   pred   ústavným   súdom“.   Po   výzve   ústavného   súdu na predloženie   riadne   vyplneného   splnomocnenia   pre   advokáta   na   zastupovanie pred ústavným súdom sťažovateľ podaním doručeným 25. septembra 2012 požiadal ústavný   súd   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   v   konaní   pred   ústavným   súdom. Po preskúmaní   zákonných   podmienok   mu   ústavný   súd   uznesením sp. zn. II. ÚS 473/2012 zo 7. novembra 2012 ustanovil za právneho zástupcu advokáta JUDr. M. G., N..

6. Ustanovený právny zástupca sa na výzvu ústavného súdu zo 4. apríla 2013 vyjadril   k   sťažnosti   sťažovateľa   svojím   podaním   doručeným   ústavnému   súdu

23. apríla   2013   a sťažnosť   sťažovateľa   doplnil: „Pre   splnenie   ústavného   práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán, vec prerokoval. Ústavné právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní   zásadne až právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na ktorom   sa   osoba   domáhala odstránenia   právnej   neistoty   ohľadom   svojich   práv   (napr. I. ÚS   41/02).   Prieťahy v konaní   sú   trvajúcim   protiprávnym   stavom,   (až do právoplatnosti   rozhodnutia vo veci) a v každom okamihu ich existencie dochádza k rovnakému porušovaniu toho istého práva (t.j. práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy).

Vzhľadom na mimoriadne účinný zásah uvedenej protiústavnosti do základných práv a slobôd sťažovateľa, ktorý vytvára dlhodobo pocit neistoty, sťažovateľ žiada priznať   aj náhradu   nemajetkovej   ujmy   a   teda   primerané   finančné   zadosťučinenie v peniazoch, a to minimálne vo výške 2.500,- Eur, ktorá uvedenú protiústavnosť len čiastočne zmierni. Zároveň uvádzam, že sťažovateľ vykonáva trest odňatia slobody v ÚVTOS H..“

7. Podaním doručeným ústavnému súdu 24. apríla 2013 doplnil svoju sťažnosť aj sťažovateľ a žiadal, aby mu ústavný súd v prípade vyhovenia jeho sťažnosti priznal podľa čl. 127 ods. 3 ústavy aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 € za spôsobený   dlhotrvajúci   stav   právnej   neistoty,   ktorý   svojím   postupom   spôsobuje okresný súd.

8. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 473/2012-32 z 10. septembra 2013 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

9. Ústavný súd po prijatí sťažnosti vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti a aby uviedla, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

10. Predsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagovala podaním z 10. októbra 2013, doručeným ústavnému súdu 17. októbra 2013, v ktorom uviedla: „Skutkovo   a právne   ide   o zložitú   vec,   nakoľko   sa   jedná   o konanie   s viacerými obžalovanými   a poškodenými   a pretrvávajú   problémy   s doručovaním   predvolaní, s účasťou obžalovaných a aj sťažovateľa, obhajcov a poškodených na pojednávaní.“ Ako   príčiny   neskončenia   veci   uviedla: „počet   obžalovaných,   poškodených, nepreberanie   predvolania,   zatykače;   ospravedlnenia   obhajcov   a ustanovovanie náhradných obhajcov; veľký počet pridelených vecí v senáte 4T z dôvodu odchodu trestnej   sudkyne   na   starobný   dôchodok   a disciplinárne   konanie   voči   ďalšiemu trestnému sudcovi; dlhodobá PN, materská dovolenka zákonnej sudkyne; nevykonanie žiadnych úkonov v čase od 4. 11. 2005 do januára 2007, kedy bol spis pridelený iným zastupujúcim sudcom.“

11. Predsedníčka okresného súdu v rámci svojho vyjadrenia uviedla prehľad procesných úkonov vo veci a v závere podania z 10. októbra 2013 uviedla, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania veci.

12.   Právny   zástupca   sťažovateľa   v reakcii   na   vyjadrenie   predsedníčky okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení,   ktoré   bolo   ústavnému   súdu   doručené 13. novembra   2013,   uviedol,   že   nepovažuje   trestnú   vec   sťažovateľa   za   právne a fakticky   náročnú,   keďže   ide   o bežné   trestné   činy   majetkového   a násilného charakteru, a že aj z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu je zrejmé, že sťažovateľ nespôsobil a ani objektívne nemohol svojím konaním spôsobiť, že uvedená trestná vec nie je ukončená ani po cca 13 rokoch. Právny zástupca sťažovateľa uviedol, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.

13.   Dňa   22.   novembra   2013   bolo   ústavnému   súdu   doručené   oznámenie okresného   súdu,   v zmysle   ktorého   bol   v trestnej   veci   sťažovateľa   vedenej   pod sp. zn. 4 T 259/2002 dňa 21. novembra 2013 vyhlásený rozsudok.

14. Ústavný súd upustil so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej   veci,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich   vyjadreniami   dospel   k názoru,   že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127   ústavy   v   trojčlenných   senátoch.   Senát   sa   uznáša   nadpolovičnou   väčšinou svojich členov.

18. Podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania môže ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   upustiť,   ak   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

19.   Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   môže v odôvodnených prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

20.   Podľa   §   56   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy,   ústavného   zákona   alebo   medzinárodnej   zmluvy   sa   porušili,   a   akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

21.   Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým   vykonávaným   dôkazom.   Verejnosť   možno   vylúčiť   len   v   prípadoch ustanovených zákonom.

22. Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade   s   ktorou   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty   dochádza   zásadne   až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo iným   zákonom predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako právoplatným   rozhodnutím   súdu.   Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto zabezpečiť taký   procesný   postup   v súdnom   konaní,   ktorý   čo   najskôr   odstráni stav právnej   neistoty,   kvôli   ktorému   sa   účastník   obrátil   na   súd   so   žiadosťou   o   jeho rozhodnutie (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 305/2010).

23. Ústavný   súd   si   pri   výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného   dôvodu   nemožno   v   obsahu   týchto   práv   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

24. Z prehľadu procesných úkonov v trestnej veci sp. zn. 4 T 259/2002 vedenej na okresnom súde, ktoré predsedníčka okresného súdu uviedla vo svojom vyjadrení z 10. októbra 2013, ústavný súd zistil tieto rozhodné skutočnosti:

- 20. júna 2002 podanie obžaloby vo veci,

-   18.   septembra   2002   realizácia   termínu   hlavného   pojednávania na 22. október 2002,

- 4. októbra 2002 doručovanie nedoručených zásielok prostredníctvom polície,

- 5. októbra 2002 žiadanie súhlasu na eskortu obžalovaného C.,

- 22.   októbra   2002   hlavné   pojednávanie   –   odročené   pre   neprítomnosť obžalovaného,   obhajkyne,   poškodených,   určenie   nového   termínu   hlavného pojednávania na 16. január 2003,

-   4.   decembra   2002   realizácia   termínu   hlavného   pojednávania na 16. január 2003,

- 16. januára 2003 hlavné pojednávanie – odročené – nepredvedený obžalovaný K., neprítomný obžalovaný Š., ktorý bol práceneschopný, neprítomnosť poškodených, určený nový termín hlavného pojednávania na 17. apríl 2003,

- 19. marca 2003 žiadaný súhlas na eskortu obžalovaného K.,

- 17.   apríla   2003   hlavné   pojednávanie   –   odročené   pre   neprítomnosť obžalovaných ml. J., Z., M., určený nový termín na 15. júl 2003,

- 6. júna 2003 realizácia termínu hlavného pojednávania na 15. júl 2003,

- 25. júna 2003 ustanovenie náhradného obhajcu obžalovanému H.,

- 26. júna 2003 žiadaný súhlas na výsluch,Zrušenie termínu 15. júla 2003 – ospravedlnená neprítomnosť obhajcu a určenie nového termínu hlavného pojednávania na 2. september 2003,

- 21. júla 2003 ospravedlnenie obhajcu z hlavného pojednávania 2. septembra 2003, pokyn sudkyne na ustanovenie náhradného obhajcu,

- 2.   septembra   2003   hlavné   pojednávanie   –   odročené   pre   neprítomnosť obžalovaných   M.,   P.   a K.,   určený   nový   termín   hlavného   pojednávania   na   25. november 2003,

- 3.   novembra   2003   realizácia   termínu   hlavného pojednávania   25. novembra 2003,

- 19. novembra 2003 úradný záznam – vyžiadanie súhlasu na eskortu,

- 25.   novembra   2003   hlavné   pojednávanie   –   odročené   pre   neprítomnosť obžalovaných   C.,   Z.,   J.,   M.   a   poškodených,   určený   nový   termín   hlavného pojednávania na 5. február 2004,

- 4. februára 2004 vyžiadanie súhlasu na eskortu, súhlas doručený 4. februára 2004,

- 5. februára 2004 hlavné pojednávanie – odročené pre nedoručenie predvolania poškodeným   a   neprítomnosť   dvoch   obžalovaných,   určený   nový   termín   hlavného pojednávania na 8. júl 2004,

- 28.   júna   2004   zrušenie   termínu   hlavného   pojednávania   na   8.   júl   2004   – zákonná sudkyňa mimo územia Slovenskej   republiky, ospravedlnená neprítomnosť obhajcu, nový termín hlavného pojednávania na 31. august 2004,

- 19. júla 2004 vydaný aj odoslaný príkaz na zatknutie obžalovaného I. C.,

- 2. augusta 2004 a 17. augusta 2004 pokyn na doručenie nedoručenej zásielky prostredníctvom polície,

- 19.   augusta   2004   žiadosť   o   predvedenie   obžalovaného v cele   predbežného zadržania,

- 19. augusta 2004 výsluch obžalovaného, príkaz na prepustenie zo zadržania na slobodu, zrušenie príkazu na zatknutie,

- 31. augusta 2004 hlavné pojednávanie – bolo vynesené uznesenie o spojení vylúčenej veci I. C. z 5. februára 2004 na spoločné konanie s vecou sp. zn. 4 T 259/02, ktorá   bude   vedená   pod   sp.   zn.   4   T   259/02,   nový   termín   hlavného   pojednávania nariadený na 4. november 2004,

- 15. októbra 2004 realizácia termínu hlavného pojednávania na 4. november 2004,

- 4.   novembra   2004   hlavné   pojednávanie   –   odročené   pre   neprítomnosť obžalovaných C., K., Z., M., určený nový termín hlavného pojednávania na 13. január 2005,

- 20. decembra 2004 realizácia termínu hlavného pojednávania na 13. január 2005,

- 13.   januára   2005   hlavné   pojednávanie   –   odročené   pre   neprítomnosť obžalovaného C., J., M., neprítomnosť predvolaných svedkov, určený nový termín hlavného pojednávania na 21. apríl 2005,

- 24. marca 2005 realizácia termínu hlavného pojednávania na 21. apríl 2005,

- 18. apríla 2005 zrušenie termínu hlavného pojednávania určeného na 21. apríl 2005 – neprítomnosť zákonnej sudkyne (lekársky zákrok), určenie nového termínu hlavného pojednávania na 21. júl 2005,

- 16. júna 2005 realizácia termínu hlavného pojednávania,

- 22. júna 2005 zrušenie termínu hlavného pojednávania určeného na 21. júl 2005 (ospravedlnená neprítomnosť obhajcu),

- 12.   júla   2005   lustrácia   v centrálnej   evidencii   väzňov,   realizácia   termínu hlavného pojednávania na 25. október 2005,

- 5. augusta 2005 a 9. augusta 2005 doručovanie nedoručených zásielok,

- 14.   októbra   2005   zrušenie   termínu   hlavného   pojednávania   určeného na 25. október 2005 (úmrtie obhajcu dvoch obžalovaných; zvolenie, resp. ustanovenie nového obhajcu dvom obžalovaným),

- 31. októbra 2005 – ustanovenie obhajcu obžalovanému Š.,

- 26. januára 2006 spis pridelený náhodným výberom sudkyni JUDr. K.,

- 2. marca 2006 lustrácie v registri trestov,

- 30. júna 2006 spis pridelený náhodným výberom sudkyni Mgr. K. F.,

- 4. januára 2007 spis opätovne pridelený zákonnej sudkyni JUDr. S.,

- 22. januára 2007 realizácia termínu hlavného pojednávania na 6. február 2007, lustrácie v Zbore väzenskej a justičnej stráže, v registri obyvateľstva,

- 23. januára 2007 lustrácie registra trestov,

- 6.   februára   2007   hlavné   pojednávanie   –   odročené   (neprítomnosť obžalovaného, obhajcov), určený nový termín hlavného pojednávania na 20. február 2007,

- 8.   februára   2007   realizácia   termínu   hlavného   pojednávania   na   20.   február 2007,

- 20.   februára   2007   hlavné   pojednávanie   –   odročené   pre   neprítomnosť obhajkyne   obžalovaného   Š.,   neprítomnosť   obžalovaného   H.   a M.   a nedoručenia predvolania   poškodeným,   určený   nový   termín   hlavného   pojednávania   na   12.   apríl 2007,

- 14. marca 2007 realizácia termínu hlavného pojednávania na 12. apríl 2007, lustrácie v registri trestov,

- 5.   apríla   2007   doručovanie   predvolania   na   hlavné   pojednávanie prostredníctvom polície,

- 12.   apríla   2007   hlavné   pojednávanie   –   odročené   pre   neprítomnosť obžalovaných, obhajcu, poškodených, znalcov na 3. júl 2007,

- 18. mája 2007 realizácia termínu hlavného pojednávania na 3. júl 2007,

- 3. júla 2007 hlavné pojednávanie – odročené pre neprítomnosť obžalovaného C., J., M., poškodených, svedka znalcov a predsedníčky senátu, určený nový termín hlavného pojednávania na 11. október 2007,

- 20. septembra 2007 realizácia termínu hlavného pojednávania na 11. október 2007, lustrácie registra trestov,

- 11.   októbra   2007   hlavné   pojednávanie   –   odročené   pre   neprítomnosť obžalovaných,   poškodených,   svedkov,   znalcov,   obhajcov,   nový   termín   hlavného pojednávania určený na 10. január 2008,

- 11.   decembra   2007   realizácia   termínu   hlavného   pojednávania   10.   januára 2008, lustrácie registra trestov, Zboru väzenskej a justičnej stráže,

- 10.   januára   2008   hlavné   pojednávanie   –   odročené   pre   neprítomnosť obžalovaného a obhajcov na neurčito,

- 10. januára 2008 príkaz na zatknutie obžalovaného C., P., M.,

- 31. januára 2008 výsluch zatknutého obžalovaného C., uznesenie okresného súdu o nevzatí obžalovaného do väzby, zrušenie príkazu na zatknutie obžalovaného C., príkaz na prepustenie obžalovaného C.,

- 30.   apríla   2008   výsluch   zadržaného   obžalovaného   P.,   uznesenie   o nevzatí obžalovaného P. do väzby, zrušenie príkazu na zatknutie obžalovaného P., príkaz na prepustenie obžalovaného P.,

- 7. februára 2009 zisťovanie štádia príkazu na zatknutie obžalovaného M.,

- 28. augusta 2009 žiadaný úmrtný list obžalovaného C.,

- 8. októbra 2009 neverejné zasadnutie, uznesenie okresného súdu o zastavení trestného stíhania proti obžalovanému C.,

- 15. októbra 2009 pokyn na zisťovanie v Zbore väzenskej a justičnej stráže, v registri trestov v lehote 15 dní na účely určenia termínu hlavného pojednávania,

- 19.   januára   2010   pokyn   na   doplnenie   registra   trestov,   zisťovanie   v Zbore väzenskej a justičnej stráže, lustrácia okresného súdu,

- 18. marca 2010 realizácia termínu hlavného pojednávania na 13. máj 2010,

- 17. marca 2010 zrušenie príkazu na zatknutie obžalovaného M., telefonický dopyt na Správe väzníc B.,

- 18. marca 2010 lustrácie v registri trestov,

- 19. marca 2010 lustrácie v Zbore väzenskej a justičnej stráže,

- 22. marca 2010 opatrenie – ustanovenie náhradného obhajcu obžalovanému H. odoslané 24. marca 2010,

- 9. apríla 2010 dopyt okresného súdu na Ústav na výkon väzby L. na zistenie adresy obžalovaného P.,

- 20. apríla 2010 uznesenie o oslobodení JUDr. F. od povinnosti obhajovania obžalovaného H.,

- 27. apríla 2010 pokyn na doručovanie predvolania na hlavné pojednávanie obžalovanému S. prostredníctvom polície,

- 11. mája 2010 zrušený termín hlavného pojednávania 13. mája 2010 z dôvodu ospravedlnenia obhajkyne JUDr. H. a nedoručenia predvolania obžalovanému, určený nový termín hlavného pojednávania na 15. júl 2010,

- 9.   júna 2010   ustanovenie   náhradného   obhajcu   obžalovanému   K.,   odoslané 9. júna 2010, ustanovenie obhajcu obžalovanému P., odoslané 9. júna 2010,

-   28.   júna   2010   zrušenie   hlavného   pojednávania   určeného   na   15.   júl   2010 z dôvodu čerpania dovolenky obhajkyne JUDr. C. a JUDr. Č., určenie nového termínu hlavného pojednávania na 28. september 2010,

- 29.   júna   2010   realizácia   nového   termínu   hlavného   pojednávania,   žiadosť o vypátranie pobytu obžalovaného P.,

- 9.   augusta   2010   zisťovanie u   mobilných   operátorov,   dopyt   na úrad práce, sociálnych   vecí   a rodiny,   Sociálnu   poisťovňu,   Zbor   väzenskej   a justičnej   stráže, rodinných príslušníkov na zistenie adresy Z., P., R.,

- 27.   septembra   2010   zrušenie   termínu   hlavného   pojednávania   nariadeného na 28. september 2010 z dôvodu nedoručenia predvolania obžalovaným P., K., K., Z., M.,

- 4. októbra 2010 žiadosť o vypátranie pobytu obžalovaných M., Z., P.,

- 14. decembra 2010 dopyt na vypátranie pobytu obžalovaných M., Z., P.,

- 30. decembra 2010 zisťovanie štádia príkazu na zatknutie obžalovaného Z.,

- 10. februára 2011 zisťovanie štádia príkazu na zatknutie obžalovaného M.,

- 25. marca 2011 pokyn na lustráciu v Zbore väzenskej a justičnej stráže na účel určenia termínu hlavného pojednávania,

- 28. marca 2011 lustrácia v Zbore väzenskej a justičnej stráže,

- 29. marca 2011 lustrácie v registri trestov,

- 4.   apríla   2011   lustrácie   v registri   obyvateľstva,   v   evidencii   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, v evidencii Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

- 19. mája 2011 neverejné zasadnutie, uznesenie o zastavení trestného stíhania proti obžalovaným H., M., J., Z.,

- 21.   júna   2011   doručovanie   uznesenia   o   zastavení   trestného   stíhania   proti obžalovaným H., M., J., Z.,

- 14. júna 2011 zrušenie termínu hlavného pojednávania nariadeného na 7. júl 2011 z dôvodu ospravedlnenia obhajkyne a určenie nového termínu na 22. september 2011,

- 23. júna 2011 doručená sťažnosť prokurátora proti uzneseniu z 19. mája 2011, 13. júla 2011 doručené odôvodnenie sťažnosti,

-   2.   augusta   2011   vypracovaná   a   odoslaná   žiadosť   o   vypátranie   pobytu obžalovaného M.,

-   12.   októbra   2011   lustrácia   v Zbore   väzenskej   a justičnej   stráže,   Sociálnej poisťovni, žiadosť o zaslanie správy o pátraní na Okresné riaditeľstvo policajného zboru   T.,   žiadosť   pre   Slovak   Telekom,   a.   s.,   Orange   Slovensko   a.   s.,   Telefónica Slovakia, s. r. o., žiadosti odoslané 13. októbra 2011,

- 25.   novembra   2011   doručená   žiadosť   obžalovaného   P.   o   určenie   termínu hlavného pojednávania, 30. novembra 2011 predložená sudkyni,

- 2. decembra 2011 odpoveď obžalovanému P. na žiadosť o určenie termínu hlavného pojednávania odoslaná 6. decembra 2011,

- 2. decembra 2011 opatrenie – konanie proti ušlému a opatrenie – ustanovenie obhajcu obžalovanému M., 6. decembra 2011 opatrenia odoslané,

- 27. februára 2012 opatrenie – ustanovenie obhajcu obžalovanému Z.,

- 23. júla 2012 zrušenie ustanovenia obhajcu JUDr. J. C. obžalovanému Z.,

- 31. júla 2012 doručené vyčíslenie odmeny a náhrad ustanovenej obhajkyni JUDr. K.,

- 9.   augusta   2012   pokyn   na   doručovanie   uznesení,   sťažnosti   na   vyjadrenie a vyhotovenie predkladacej správy pre Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“), 10. augusta 2012 odoslané,

- 1. októbra 2012 predkladacia správa pre krajský súd,

- 1. októbra 2012 spis odoslaný na krajský súd,

- 2. októbra 2012 spis doručený krajskému súdu,

- 11. októbra 2012 neverejné zasadnutie - uznesenie krajského súdu o zrušení uznesenia súdu I. stupňa a uloženie povinnosti vo veci znovu konať a rozhodnúť,

- 5. novembra 2012 spis doručený okresnému súdu,

- 8. novembra 2012 pokyn na doručovanie uznesenia krajského súdu, lustrácia okresného súdu, správy o povesti, zistenie pobytu obžalovaných v Ústave na výkon trestu   odňatia   slobody,   Ústav   na   výkon   väzby   a následné   predloženie   na   určenie termínu hlavného pojednávania,

- 7.   januára   2013   odoslané   uznesenie   krajského   súdu,   správy   o   povesti, lustrácia,   obžalovaní zisťovaní v Zbore väzenskej   a justičnej   stráže,   registri   trestov obžalovaných,

- 21. marca 2013 realizácia termínu hlavného pojednávania, lustrácie v Zbore väzenskej a justičnej stráže, registri trestov,

- 22. marca 2013 asistent – vypracovaná výzva účastníkov, žiadosť Okresného riaditeľstva policajného zboru T., Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T., Sociálnej poisťovni,   oznam   o   termíne   hlavného   pojednávania   vyvesený   na   vývesnej   tabuli okresného súdu,

- 9.   apríla   2013   uznesenie   –   rozhodnutie   o   trovách   obhajcu,   odoslané 16. apríla 2013,

- 24. apríla 2013 lustrácie v registri trestov,

- 25. apríla 2013 vykonanie hlavného pojednávania, odročenie na 18. jún 2013,

- 22. mája 2013 realizácia termínu hlavného pojednávania na 18. jún 2013,

- 3. júna 2013 zrušenie termínu hlavného pojednávania nariadeného na 18. jún 2013   z   dôvodu   účasti   zákonnej   sudkyne   na pracovnom   stretnutí   predsedov   grémií okresných súdov s generálnou riaditeľkou sekcie trestného práva,

- 1.   augusta   2013   mailom   oznámený   termín   hlavného   pojednávania na 10. september   2013,   vypracovanie   oznamu   o termíne   hlavného   pojednávania a vyvesenie   na   vývesnej   tabuli   okresného   súdu   1.   augusta   2013,   vypracovanie a odoslanie   žiadostí   Obvodnému   oddeleniu   policajného   zboru   T.   a C.,   odoslanie predvolaní na hlavné pojednávanie,

- 9. septembra 2013 lustrácia okresného súdu, register trestov,

- 10.   septembra   2013   hlavné   pojednávanie   –   odročené   pre   neprítomnosť poškodených, určený nový termín na 12. november 2013,

- 2.   októbra   2013   lustrácie   v   registri   obyvateľov,   vypracované   a   odoslané žiadosti na Obvodné oddelenie policajného zboru C. a T., Sociálnej poisťovni, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Obecnému úradu v C., Mestskému úradu T., oznam o termíne   hlavného   pojednávania   vyvesený   na   vývesnej   tabuli   okresného   súdu 3. októbra 2013,

- 3. októbra 2013 lustrácie v Zbore väzenskej a justičnej stráže,

- 21. novembra 2013 vyhlásenie rozsudku.

25. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je konanie o obžalobe podanej proti sťažovateľovi, pričom už samotný charakter tohto konania kladie na orgány činné v trestnom konaní zvýšené nároky na ich prednostné a rýchle   vybavenie   v   záujme   čo   najrýchlejšieho   dosiahnutia   právnej   istoty   strán trestného konania tak, ako to priamo vyplýva aj z § 2 ods. 7 Trestného poriadku (zákon   č.   301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   v znení   neskorších   predpisov),   podľa ktorého má každý právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v „primeranej lehote“ prejednaná nezávislým a nestranným súdom   v jeho prítomnosti   tak,   aby sa   mohol vyjadriť   ku   všetkým   vykonávaným   dôkazom,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak (II. ÚS 8/2013).

26. Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba trestného   konania   sa   posudzuje   prísnejšie   než   doba   konania   v   občianskoprávnych veciach, a to vzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného [obmedzenie práv a slobôd, vplyv na povesť, postavenie v zamestnaní a pod. (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta v. Taliansko z 25. júna 1987)].

27. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade   bolo   alebo   nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne   okolnosti   každého   jednotlivého   prípadu   najmä   podľa   týchto   troch základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníka   konania   a   postup   súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

27.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, predmetom konania na okresnom súde je trestné konanie vedené proti sťažovateľovi a ďalším spoluobžalovaným pre trestné činy krádeže, trestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom, trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom a trestný čin podvodu. Ústavný súd konštatuje, že po právnej stránke ide o bežné trestné činy majetkového a násilného charakteru, ktoré   patria   k   štandardnej   agende   všeobecných   súdov,   a napriek   tvrdenej   právnej zložitosti   veci   predsedníčka   okresného   súdu   toto   tvrdenie   o právnej   zložitosti   veci nijako   neodôvodnila.   Rozhodovanie   v napadnutom   trestnom   konaní   môže predstavovať určitý stupeň skutkovej náročnosti súvisiaci najmä so skutočnosťou, že vo   veci   vystupujú   9   obžalovaní,   avšak   doterajší   priebeh   konania   pred   okresným súdom,   ktoré   trvá   už   11   rokov,   nemožno   ospravedlniť   iba   z tejto   okolnosti vyplývajúcou zvýšenou faktickou zložitosťou veci.

27.2 Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní,   ústavný   súd z prehľadu   úkonov vo   veci   zistil, že jedno hlavné pojednávanie nariadené na 2. september 2003 bolo odročené pre neprítomnosť niekoľkých obžalovaných, medzi nimi aj sťažovateľa, a hlavné pojednávanie určené na   28.   september   2010   bolo   zrušené   aj   z dôvodu   nedoručenia   predvolania sťažovateľovi spolu s ďalšími spoluobžalovanými (v tomto prípade musel okresný súd vykonať procesné úkony na zisťovanie pobytu sťažovateľa, a to žiadosť o vypátranie obžalovaného P. zo 4. októbra 2010 a dopyt týkajúci sa vypátrania obžalovaného P. zo 14. decembra 2010). Ústavný súd však z prehľadu úkonov v trestnom konaní zistil aj tú   skutočnosť,   že sťažovateľ   sa   písomne   domáhal   určenia   termínu   hlavného pojednávania žiadosťou z 25. novembra 2011, na ktorú mu okresný súd odpovedal 2. decembra 2011. Vzhľadom na celkovú dobu trvania trestného konania na súde prvého stupňa (11 rokov) však ústavný súd konštatuje, že toto správanie sťažovateľa nemohlo objektívne výraznou mierou prispieť k doterajšej dĺžke konania.  

27.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom trestnom konaní, ktoré trvá 11 rokov. Z prehľadu úkonov vo veci, ktoré vo svojom vyjadrení z 10. októbra 2013 uviedla predsedníčka okresného súdu, ústavný súd zistil, že od podania obžaloby 20. júna 2002 až do 10. októbra 2013 sa vo veci skutočne konali len dve hlavné pojednávania (31. augusta 2004 a 25. apríla 2013). Z oznámenia okresného súdu z 22. novembra 2013 ústavný súd dodatočne zistil, že 21. novembra 2013 bol vo veci vyhlásený rozsudok. Hlavné pojednávanie bolo vo veci odročené 15-krát pre neprítomnosť obžalovaných alebo ich obhajcov, alebo poškodených, či pre prekážku   na   strane   zákonnej   sudkyne   a 10-krát   bolo   hlavné   pojednávanie   zrušené napríklad   z dôvodu,   že   sa   z účasti   na   nariadenom   pojednávaní   ospravedlnili obhajcovia,   pre   neprítomnosť   zákonnej   sudkyne   alebo   z dôvodu,   že   sa   nepodarilo doručiť predvolanie obžalovaným. Aj keď okresný súd priebežne vykonával úkony, tieto boli realizované najmä na účely realizácie hlavného pojednávania a zabezpečenia účasti účastníkov trestného konania a nesmerovali k meritórnemu rozhodnutiu veci. Takýto   postup   okresného   súd   je potrebné   aj   vzhľadom   na   celkovú   dobu   trvania trestného konania považovať za prejav neefektívnej činnosti, ktorý spolu s obdobím od októbra 2005 do februára 2007, počas ktorého okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k meritórneho rozhodnutiu veci, ústavný súd posúdil ako zbytočné prieťahy v konaní.

Obranu okresného súdu, podľa ktorého k predĺženiu konania výrazne prispel aj vysoký   počet   pridelených   vecí   v senáte   4T   z dôvodu   odchodu   trestnej   sudkyne do dôchodku a disciplinárne konanie voči ďalšiemu trestnému sudcovi, dlhodobá PN a materská   dovolenka   zákonnej   sudkyne   alebo   skutočnosť,   že   od   novembra   2005 do januára 2007 bol spis pridelený zastupujúcim sudcom, nebolo možné akceptovať. Podľa právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 14/00 otázky   množstva   vecí,   personálne   a   organizačné   problémy   súdu   nie   sú   v   zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (mutatis   mutandis   I. ÚS 55/02,   IV.   ÚS   84/02).   Ústava   v   čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia umožňujúce   prerokovanie   veci,   a teda   vykonanie   spravodlivosti   bez   zbytočných prieťahov.   I   keď   nie   všetky   nástroje   na vyriešenie   tzv.   objektívnych   okolností sa nachádzajú   v   dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či konajúceho   sudcu,   nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Pokiaľ   ide   o   zabezpečenie   účasti   obžalovaných,   ich   obhajcov,   svedkov a poškodených, je potrebné uviesť, že všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať   svoj   procesný   postup   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje, vrátane opatrení zamedzujúcich sťažovaniu postupu konania (napr. § 47 ods. 5 a § 70 Trestného poriadku).

28. Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T/259/2002 tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.

29. Napriek skutočnosti, že 21. novembra 2013 bol vo veci vyhlásený rozsudok, uvedené   trestné   konanie   nie   je   v čase   rozhodovania   ústavného   súdu   právoplatne skončené.

V nadväznosti na výrok o porušení základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany   sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto nálezu v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods.   2   ústavy   a §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde   konať   vo   veci bez zbytočných prieťahov.

30. Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 500 €.

Vzhľadom   na   okolnosti   danej   veci   ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   len konštatovanie   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nie   je   dostatočným   zadosťučinením pre sťažovateľa.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na dobu zistenej neefektívnej činnosti okresného súdu, celkovo dlhé trvanie napadnutého konania a na povahu veci považuje za primerané v sume 2 500 €.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

31.   Sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom   za dva   úkony   právnej   služby (prevzatie a   príprava zastúpenia, spísanie doplnenia sťažnosti a vyjadrenie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004   Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej   služby   v roku   2013   predstavuje   sumu   130,16   €   a režijný   paušál   7,81   €. Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   úhrady   trov   konania   priznal   úspešnému sťažovateľovi   úhradu   trov   konania za   dva   úkony   právnej   služby   v celkovej   výške 275,94 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bodoch 4 a 5 výroku tohto nálezu.

32. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013