SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 473/2010-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. D. G., K., zastúpeného advokátom Mgr. K. H., B., vo veci namietaného porušenia čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Prezídiom Policajného zboru, Úradom boja proti korupcii, odborom boja proti korupcii Bratislava pod sp. zn. ČVS: PPZ-145/BPK-B-2010 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť JUDr. D. G. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra 2010 faxom a 22. októbra 2010 poštou doručená sťažnosť JUDr. D. G., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Prezídiom Policajného zboru, Úradom boja proti korupcii, odborom boja proti korupcii Bratislava (ďalej len „polícia“) pod sp. zn. ČVS: PPZ-145/BPK-B-2010. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 21. októbra 2010.
Zo sťažnosti vyplýva, že polícia so súhlasom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) vydala 16. augusta 2010 príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov sp. zn. ČVS: PPZ-145/BPK-B-2010 (ďalej len „príkaz“). Prehliadka sa vykonala 24. augusta 2010 o 8.50 h v nebytových priestoroch administratívnej budovy v B., a to v kanceláriách, ktoré používa sťažovateľ v rámci výkonu svojej advokátskej praxe. Dôvodom prehliadky bolo dôvodné podozrenie, že v kanceláriách sťažovateľa sa nachádzajú viaceré veci dôležité pre trestné konanie, ktoré boli v príkaze vymenované. Odvolávajúc sa na príkaz zasahujúci príslušníci Policajného zboru vykonali prehliadku, odňali listiny a vyhotovili kópiu údajov pevného disku počítača sťažovateľa, ktorý obsahoval vo svojom vnútornom počítačovom vybavení údaje o klientoch jeho advokátskej kancelárie, ktoré s trestnou vecou, na ktorú bol príkaz vydaný, nijako vecne, ale ani personálne nesúviseli. Sťažovateľ niekoľkokrát verbálne upozornil policajtov na svoju zákonom ustanovenú povinnosť mlčanlivosti, a s tým spojenú obmedzenú edičnú povinnosť, ako aj na právne predpisy vzťahujúce sa na ochranu osobných údajov jeho klientov. Príkaz ako právny podklad na konanie policajtov je nezákonný, pretože v rozpore so zákonom neobsahuje odôvodnenie. Za odôvodnenie totiž nie je možné považovať tam uvedenú strohú formuláciu, z ktorej vyplýva iba toľko, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona. Policajti si vyhotovili aj kópiu počítačových údajov obsiahnutých v počítači sťažovateľa, a to aj napriek už uvedenej zákonnej prekážke, ale aj upozorneniu sťažovateľa, že v zmysle obsahu príkazu nie sú oprávnení na vyhotovenie kópie počítačových údajov. Na to by totiž bolo potrebné vydať príkaz podľa osobitného ustanovenia § 90 Trestného poriadku. Takýto príkaz však vydaný nebol. Konaním policajtov došlo k tomu, že sa údaje klientov sťažovateľa nesúvisiace s trestným stíhaním dostali do dispozície tretích osôb, čo je v rozpore so zákonom. Došlo tým k porušeniu označených článkov ústavy, listiny a dohovoru. Pri uplatňovaní ochrany základných práv nemôže sťažovateľ podať proti príkazu opravný prostriedok. Rovnako neprichádza do úvahy ani ochrana jeho práv zo strany trestného súdu, pretože nie je stranou v prebiehajúcom trestnom konaní. Napriek tomu sťažovateľ podal podnet podľa ustanovenia § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) na preskúmanie postupu polície a prokurátora.
Z prípisu sťažovateľa Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 18. októbra 2010 doručeného 19. októbra 2010 vyplýva, že sťažovateľ dáva podnet podľa ustanovenia § 31 zákona o prokuratúre. Obsah podnetu je v podstate zhodný s obsahom sťažnosti podanej ústavnému súdu. Sťažovateľ navrhuje, aby sa preskúmal postup policajtov, ktorí vykonávali prehliadku advokátskej kancelárie, vyšetrovateľky Policajného zboru, ktorá príkaz vydala, a prokurátora, ktorý s vykonaním prehliadky súhlasil. Požaduje tiež konštatovať, že postupom a konaním orgánov činných v trestnom konaní bol porušený zákon. Žiada aj bezodkladné vrátenie odňatých vecí a počítačových údajov.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť považovať za neprípustnú.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Sťažovateľ sám v podanej sťažnosti uvádza, že vo vzťahu k namietaným porušeniam svojich práv podal podnet podľa § 31 zákona o prokuratúre, pričom kópiu podnetu ústavnému súdu aj predložil. Ku dňu podania sťažnosti zrejme ešte o podnete rozhodnuté nebolo.
Podnet treba považovať za účinný právny prostriedok ochrany označených práv sťažovateľa v danej veci. To isté sa vzťahuje aj na opakovaný podnet (IV. ÚS 126/07). V tejto súvislosti treba uviesť, že v precedentnej veci ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 68/2010, ktorej sa sťažovateľ výslovne dovoláva, ústavný súd rozhodol o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie okrem iného aj preto, že považoval za preukázané, že podnet, resp. opakované podnety podľa § 31 zákona o prokuratúre boli ako nedôvodné odložené, čím došlo k vyčerpaniu dostupných a účinných právnych prostriedkov na ochranu práv v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (uznesenie ústavného súdu č. k. III. ÚS 68/2010-19 z 10. februára 2010, s. 9).
Možno konštatovať, že sťažovateľ síce podnet podľa zákona o prokuratúre podal, avšak napriek tomu nevyčerpal tento účinný právny prostriedok na ochranu označených práv, pretože o podnete ešte nebolo rozhodnuté. Okrem toho bude mať možnosť podať prípadne ešte aj opakovaný podnet.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. novembra 2010