znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 473/2010-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. novembra 2010   predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   D.   G.,   K.,   zastúpeného   advokátom Mgr. K. H., B., vo veci namietaného porušenia čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 8 ods.   1   a 2   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní   vedenom Ministerstvom   vnútra Slovenskej   republiky,   Prezídiom   Policajného zboru,   Úradom   boja proti korupcii, odborom boja proti korupcii Bratislava pod sp. zn. ČVS: PPZ-145/BPK-B-2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. D. G.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra 2010 faxom a   22. októbra 2010 poštou doručená sťažnosť JUDr. D. G., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v konaní   vedenom   Ministerstvom   vnútra   Slovenskej republiky, Prezídiom Policajného zboru, Úradom boja proti korupcii, odborom boja proti korupcii Bratislava (ďalej len „polícia“) pod sp. zn. ČVS: PPZ-145/BPK-B-2010. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 21. októbra 2010.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   polícia   so   súhlasom   prokurátora   Úradu   špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) vydala 16. augusta 2010 príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov sp. zn. ČVS: PPZ-145/BPK-B-2010 (ďalej len „príkaz“). Prehliadka sa vykonala 24. augusta 2010 o 8.50 h v nebytových priestoroch administratívnej budovy v B., a to v kanceláriách, ktoré používa sťažovateľ v rámci výkonu svojej advokátskej praxe. Dôvodom prehliadky bolo dôvodné podozrenie, že v kanceláriách sťažovateľa sa nachádzajú viaceré veci dôležité pre trestné konanie, ktoré boli v príkaze vymenované. Odvolávajúc sa na príkaz zasahujúci príslušníci Policajného zboru vykonali prehliadku, odňali listiny a vyhotovili kópiu údajov pevného disku počítača sťažovateľa, ktorý obsahoval vo svojom vnútornom počítačovom vybavení údaje o klientoch jeho advokátskej kancelárie, ktoré s trestnou vecou, na ktorú bol príkaz vydaný,   nijako   vecne,   ale   ani   personálne   nesúviseli.   Sťažovateľ   niekoľkokrát   verbálne upozornil policajtov na svoju zákonom ustanovenú povinnosť mlčanlivosti, a s tým spojenú obmedzenú   edičnú   povinnosť,   ako   aj na   právne   predpisy   vzťahujúce   sa   na   ochranu osobných   údajov   jeho   klientov.   Príkaz   ako   právny   podklad   na   konanie   policajtov   je nezákonný, pretože v rozpore so zákonom neobsahuje odôvodnenie. Za odôvodnenie totiž nie je možné považovať tam uvedenú strohú formuláciu, z ktorej vyplýva iba toľko, že bolo začaté trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 4 písm.   a)   Trestného   zákona.   Policajti   si   vyhotovili   aj   kópiu   počítačových   údajov obsiahnutých v počítači sťažovateľa, a to aj napriek už uvedenej zákonnej prekážke, ale aj upozorneniu   sťažovateľa, že v zmysle obsahu príkazu   nie   sú   oprávnení na vyhotovenie kópie počítačových údajov. Na to by totiž bolo potrebné vydať príkaz podľa osobitného ustanovenia   §   90   Trestného   poriadku.   Takýto   príkaz   však   vydaný   nebol.   Konaním policajtov došlo k tomu, že sa údaje klientov sťažovateľa nesúvisiace s trestným stíhaním dostali   do   dispozície   tretích   osôb,   čo   je v rozpore so   zákonom. Došlo   tým   k porušeniu označených článkov ústavy, listiny a dohovoru. Pri uplatňovaní ochrany základných práv nemôže   sťažovateľ   podať   proti   príkazu   opravný   prostriedok.   Rovnako   neprichádza   do úvahy   ani   ochrana   jeho   práv   zo   strany   trestného   súdu,   pretože   nie   je   stranou v prebiehajúcom trestnom konaní. Napriek tomu sťažovateľ podal podnet podľa ustanovenia § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) na preskúmanie postupu polície a prokurátora.

Z prípisu   sťažovateľa   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry Slovenskej   republiky   z 18.   októbra   2010   doručeného   19.   októbra   2010   vyplýva,   že sťažovateľ dáva podnet podľa ustanovenia § 31 zákona o prokuratúre. Obsah podnetu je v podstate zhodný s obsahom sťažnosti podanej ústavnému súdu. Sťažovateľ navrhuje, aby sa   preskúmal   postup   policajtov,   ktorí   vykonávali   prehliadku   advokátskej   kancelárie, vyšetrovateľky Policajného zboru, ktorá príkaz vydala, a prokurátora, ktorý s vykonaním prehliadky súhlasil. Požaduje tiež konštatovať, že postupom a konaním orgánov činných v trestnom   konaní   bol   porušený   zákon.   Žiada   aj   bezodkladné   vrátenie   odňatých   vecí a počítačových údajov.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu treba sťažnosť považovať za neprípustnú.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Sťažovateľ sám v podanej sťažnosti uvádza, že vo vzťahu k namietaným porušeniam svojich   práv   podal   podnet   podľa   §   31   zákona   o prokuratúre,   pričom   kópiu   podnetu ústavnému súdu aj predložil. Ku dňu podania sťažnosti zrejme ešte o podnete rozhodnuté nebolo.

Podnet   treba   považovať   za   účinný   právny   prostriedok   ochrany   označených   práv sťažovateľa v danej veci. To isté sa vzťahuje aj na opakovaný podnet (IV. ÚS 126/07). V tejto   súvislosti   treba   uviesť,   že   v precedentnej   veci   ústavného   súdu   sp.   zn. III. ÚS 68/2010,   ktorej   sa   sťažovateľ   výslovne   dovoláva,   ústavný   súd   rozhodol   o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie okrem iného aj preto, že považoval za preukázané, že podnet, resp. opakované podnety podľa § 31 zákona o prokuratúre boli ako nedôvodné odložené, čím   došlo   k vyčerpaniu   dostupných   a účinných   právnych   prostriedkov   na   ochranu   práv v zmysle   §   53   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   (uznesenie   ústavného   súdu   č.   k. III. ÚS 68/2010-19 z 10. februára 2010, s. 9).

Možno konštatovať, že sťažovateľ síce podnet podľa zákona o prokuratúre podal, avšak napriek tomu nevyčerpal tento účinný právny prostriedok na ochranu označených práv, pretože o podnete ešte nebolo rozhodnuté. Okrem toho bude mať možnosť podať prípadne ešte aj opakovaný podnet.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2010