znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 471/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr.   B.   F.,   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   4296/2012   a sp.   zn.   Rvp   4311/2012   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky, čl.   12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4296/2012 a sp. zn. Rvp 4311/2012 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 4296/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 4296/2012 a sp. zn. Rvp 4311/2012 vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1 ústavy,   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   čl.   12   ods.   2 ústavy, práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“),   čl.   14   dohovoru a práva   na   pokojné   užívanie   majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej   len „okresný súd“), pričom sťažovateľka neuviedla spisové značky konaní pred okresným súdom. Z obsahu sťažností vyplýva, že ide o konania, ktoré boli súdnym exekútorom vedené pod sp. zn. EX 58372011 (Rvp 4296/2012) a sp. zn. EX 54172011 (Rvp 4311/2012).

2. Sťažovateľka   v   predmetných   veciach   osobitne   podanými   návrhmi   požiadala súdneho   exekútora   o   vykonanie   exekúcií.   Súdny   exekútor   postupujúc   podľa   procesnej úpravy   obsiahnutej   v   zákone   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   233/1995   Z.   z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií.

3. Sťažovateľka uvádza, že „Porušovateľ napriek tomu, že vec ním prejednávaná:

- nevykazuje prvky nadmernej právnej zložitosti;

- si nevyžaduje takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu...;

- do dňa spísania sťažnosti nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.“.

Sťažovateľka uvádza, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené ani spisové značky, pod ktorými sa napádané exekučné konania vedú, preto ich identifikovala len pomocou označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

4. Sťažovateľka   uviedla,   že   25.   mája   2011   podala   v zmysle   §   62   ods.   1   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach. Sťažovateľka v sťažnostiach uvádza, že na tieto svoje sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Sťažovateľka   v sťažnostiach   ďalej   uvádza   chronológiu   podávaných   žiadostí o informácie o stave konaní, sťažností a podnetov na preskúmanie zákonnosti postupu súdu pre   prieťahy   v konaniach   (2.   júla   2009,   23.   septembra   2009,   13.   novembra   2009, 25. februára 2010 atď.).

5. Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu,   ako   aj   čl.   12   ods.   2   ústavy   a čl.   14   dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie.

6. V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v konaniach (bez označenia spisovej značky) boli porušené ňou označené práva, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke bol okresný   súd   zaviazaný   zaplatiť finančné   zadosťučinenie,   ako   aj   náhradu   trov   právneho zastúpenia.

II.

7.   Podľa   § 31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) alebo Trestného poriadku.

8. Podľa   § 112   ods. 1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

9. V   danom   prípade   sa   sťažnosti   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   4296/2012 a sp. zn. Rvp 43111/2012 týkajú tých istých účastníkov konania (sťažovateľka a okresný súd), pričom navyše sú takmer identické z hľadiska právnej argumentácie použitej v nich sťažovateľkou, ako aj z hľadiska právneho problému, ku ktorému bude potrebné zo strany ústavného súdu prijať meritórny záver.

S prihliadnutím na obsah sťažností a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, a totožnú právnu argumentáciu sťažovateľky rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, že veci vedené pod sp. zn. Rvp 4296/2012 a sp. zn. Rvp 4311/2012 spojil na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 4296/2012 (bod 1 výroku tohto uznesenia).

III.

10. Podľa   čl.   124   ústavy   ústavný   súd   je   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

12. Podľa   §   20   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   návrh   na   začatie   konania sa ústavnému   súdu   podáva   písomne.   Návrh   musí   obsahovať,   akej   veci   sa   týka,   kto   ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie   návrhu   a   navrhované   dôkazy.   Návrh   musí   podpísať   navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

13. Podľa   čl.   12   ods.   2   ústavy   základné   práva   a   slobody   sa   zaručujú   na   území Slovenskej   republiky   všetkým   bez   ohľadu   na   pohlavie,   rasu,   farbu   pleti,   jazyk,   vieru a náboženstvo,   politické   či   iné   zmýšľanie,   národný   alebo   sociálny   pôvod,   príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné,   aby   upravili   užívanie   majetku   v   súlade   so   všeobecným   záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

14. Podstatou   sťažností   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   práva   na prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru upravujúcich zákaz diskriminácie postupom okresného   súdu   v neoznačených   exekučných   konaniach   v súvislosti   s rozhodovaním okresného súdu o návrhoch na vydanie poverení na vykonanie exekúcií.

15. Ústavný   súd   má   v   ústave   a   v   zákone   o   ústavnom   súde   presne   definované právomoci,   uplatnenie ktorých   je viazané na splnenie viacerých   formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka napriek tomu, že je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom − advokátom, v textoch sťažností, ako ani v petite neuviedla spisové značky, pod ktorými sú ňou namietané konania pred okresným súdom vedené. Sťažovateľka ústavnému súdu s návrhmi nedoručila žiadne relevantné (k návrhom sa vzťahujúce)   písomné   podklady   a   nepredložila   žiadne   dôkazy   na   preukázanie   svojich tvrdení,   hoci   napr.   na   prvom   liste   návrhov   uvádza,   že   tvoria   prílohu   týchto   návrhov (s označením „listiny podľa textu“, pozn.). Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky, že napriek jej žiadostiam jej okresný súd spisové značky predmetných konaní neoznámil, ústavný súd uvádza, že sťažovateľka ani vo vzťahu k tomuto tvrdeniu nepredložila žiaden dôkaz.

16. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona   č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

17. Ústavný   súd   pripomína,   že   nedostatky   zákonom   predpísaných   náležitostí vyplývajúce   z   podania   sťažovateľky   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a   publikovaná   judikatúra,   z ktorej   jednoznačne   vyplýva,   ako   ústavný   súd   posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, II. ÚS 267/2011). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

18. Uvedené   nedostatky   podčiarkuje   aj   tá   skutočnosť,   že   pokiaľ   ide   o namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažovateľka uvádza, že už 2. júla 2009, 23. septembra 2009 a 13. novembra 2009   žiadala   okresný   súd   o   informáciu   o stave   konaní   a namietala   dĺžku   konaní a 25. februára 2010 podala „podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu – prieťahy v konaní“, avšak samotné žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcií boli podľa tvrdenia   sťažovateľky   súdnym   exekútorom   spísané   až   5.   mája   2011   (vo   veci Rvp 4296/2012)   a 28. apríla   2011   (vo   veci   Rvp   4311/2012),   t.   j.   žiadosti   o informácie a sťažnosti   na   prieťahy   v konaní   boli   okresnému   súdu   podávané   ešte   pred   samotným začiatkom exekučného konania.

19. Ústavný   súd   preto   aj   so   zreteľom   na   kvalifikované   právne   zastúpenie sťažovateľky   konštatuje, že sťažnosti   vykazujú také nedostatky   náležitostí   predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných podmienok konania pred ústavným súdom. Uvedený dôvod považoval ústavný súd za dostatočný na odmietnutie sťažností   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   podľa   §   25   ods. 2   zákona o ústavnom súde už pri ich predbežnom prerokovaní.

20. Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2012